
Ursula von der Leyenová dnes v Európskom parlamente v Štrasburgu vystúpila s prejavom o stave Únie (SOTEU). Vo svojej správe sa venovala najmä posilňovaniu konkurencieschopnosti, rozvoju umelej inteligencie, ochrane detí na sociálnych sieťach, bezpečnosti a obrane Európy, klimatickej odolnosti, budúcemu rozpočtu EÚ, posilňovaniu medzinárodných partnerstiev a ďalším dôležitým témam.
Pozrite si celý prejav predsedníčky Komisie:
Konkurencieschopnosť
V oblasti konkurencieschopnosti von der Leyenová zdôraznila potrebu zrýchliť strategické projekty a znižovať administratívnu záťaž: „Pri projektoch, ktoré sú v strategickom záujme Európy, musíme zásadným spôsobom zrýchliť. A keď administratívna záťaž spomaľuje podnikanie a MSP, tak ju musíme tiež odstrániť.“ Pripomenula, že zjednodušovanie pravidiel sa podľa nej musí týkať všetkých úrovní. Predsedníčka Komisie zároveň vyzvala členské štáty na väčšie úsilie pri odstraňovaní nadbytočnej regulácie: „Na európskej úrovni robíme všetko pre to, aby sme okresali byrokraciu. Myslím si však, že nastal čas, aby väčšie úsilie vyvinuli členské štáty.”
Klimatická odolnosť
„Boli to historicky najteplejšie letné mesiace – no pravdepodobne aj najchladnejšie v porovnaní s tým, čo nás čaká v nasledujúcich rokoch,“ upozornila v prejave von der Leyenová a v súvislosti s klimatickou zmenou zdôraznila potrebu kombinovať opatrenia na zmierňovanie jej dôsledkov s adaptáciou. „Tu nejde o to, či zmenu klímy zmierňovať alebo sa na ňu adaptovať. Potrebujeme sa zamerať na oboje.“ Komisia podľa nej pripravuje nový rámec na posilnenie klimatickej odolnosti. „Budúci mesiac predložíme nový rámec pre odolnosť proti zmene klímy. Určíme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká – a úroveň, na ktorej by sa tieto riziká mali riadiť.“ Upozornila zároveň na nedostatočné poistné krytie škôd spôsobených katastrofami: „V súčasnosti je len približne 25 % škôd spôsobených katastrofami v Európe krytých zo súkromného poistenia. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie.“ Komisia preto podľa von der Leyenovej podnikne kroky na odstránenie tejto medzery a vytvorí Alianciu pre klimatické poistenie.
Umelá inteligencia
Umelú inteligenciu označila za čoraz významnejšiu súčasť európskeho hospodárstva a bezpečnosti a zároveň upozornila na potrebu riešiť riziká spojené s jej rozvojom: „Verím, že umelá inteligencia má potenciál prospievať ľudstvu, ak k nej pristúpime správnym spôsobom. Ale umelá inteligencia – rovnako ako každá nová výkonná technológia – prináša možnosti aj riziká zároveň. Ak tieto riziká nevyriešime, nikdy nebudeme schopní využiť možnosti umelej inteligencie naplno,“ uviedla von der Leyenová v prejave.
Kanada a nové partnerstvá
Von der Leyenová v prejave vyzdvihla aj význam nových obchodných dohôd s partnermi po celom svete a prehlbovanie vzťahov s Kanadou: „Prejdeme od dohody CETA k Aliancii pre budúcnosť, aby sme vytvorili spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti.“ Zároveň predstavila ambíciu posunúť vzťahy s Kanadou ešte ďalej: „Musíme čo najrýchlejšie prísť s novou víziou našich partnerstiev. Preto by chcela, aby sme spolu pracovali na tom, aby sa Kanada mohla stať prvým pridruženým členom EÚ.“
Obrana, bezpečnosť a hybridné hrozby
V prejave upozornila aj na rastúce bezpečnostné hrozby voči Európe a pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine. „Viera Európy v spoluprácu je odjakživa postavená na myšlienke mieru. Je to samotný zmysel našej existencie. Mier sa však dnes ocitá v ohrození. Rusko ďalej zbesilo vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. A hrozby sa stupňujú aj na našom území. V minulom týždni sme toho boli svedkami v Dánsku, Litve a Poľsku. Ďalším dôkazom je pokus o dronový útok v Lipsku. Musíme jasne pomenovať, o čo tu ide. Bol to útok s použitím vojenského materiálu, ktorý na európskej pôde vykonali ruskí agenti.“ Situáciu označila za útok nielen proti jednému členskému štátu, ale proti celej Únii.
Za súčasť rastúcej hrozby označila viaceré formy hybridných útokov: „Sú to kybernetické útoky a sabotáže, podpaľačstvo a nálety dronov. Ich intenzita sa stupňuje každým dňom. Preto tak, ako rastie úroveň ohrozenia, musí rásť aj pripravenosť Európy. Práve preto spolu s vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou Komisie navrhnem novú Európsku bezpečnostnú stratégiu.“ V tejto súvislosti navrhla aj vytvorenie nového európskeho bezpečnostného mechanizmu: „Som presvedčená, že nastal čas na vlastný európsky článok 4 – alebo na núdzový bezpečnostný protokol. Keď by ho jeden členský štát aktivoval, všetky členské štáty by sa zišli. Aby sme skoordinovali európsku reakciu. Aby sme odrádzali od ďalšej eskalácie. A zmiernili jej vplyvy.”
Dezinformácie a zahraničné zasahovanie
Za ďalšiu výzvu pre európske demokracie označila dezinformácie a zahraničné zasahovanie: „Opakovane sa stretávame s dezinformáciami a zahraničným zasahovaním, ktoré nás majú rozdeliť. Snažia sa narušiť dôveru v našu demokratickú štruktúru a slobodné médiá. Volebné kampane otrávené zahraničnou propagandou. Konšpiračné teórie založené na virálnych deepfake videách.“ Európa podľa nej potrebuje posilniť schopnosť reagovať na tieto hrozby.
Demokracia a vnútorné hrozby
Predsedníčka Komisie sa v prejave venovala aj hrozbám pre demokraciu: „Hrozby pre naše demokracie nepochádzajú len zvonku. Zaznamenávame vzostup protidemokratických a protieurópskych síl.“
Viacročný finančný rámec
Pri budúcom rozpočte EÚ zdôraznila potrebu nových vlastných zdrojov a podpory investícií: „Náš rozpočet je o našej budúcnosti. A každý moderný rozpočet potrebuje nové vlastné zdroje.” Pripomenula tiež význam právneho štátu pri využívaní európskych prostriedkov: „Dodržiavanie zásady právneho štátu a základných práv je nevyhnutnou podmienkou pre využívanie finančných prostriedkov EÚ. To musí byť prioritným a ústredným prvkom rozpočtu. Dnes aj v budúcnosti.”
Sociálne médiá a ochrana detí
Osobitnú pozornosť venovala ochrane detí v online priestore a regulácii sociálnych médií. „Žiadne sociálne médiá pre deti mladšie ako 13 rokov. Žiadny osobný účet pre deti mladšie ako 15 rokov. To znamená, že od 13 do 15 rokov budú povolené len mini účty, zriadené a kontrolované rodičmi, s limitovanými funkciami a časovým obmedzením. A pre mládež od 15 do 18 rokov budú musieť platformy povinne zaviesť bezpečný dizajn. Uvedomujem si, že mnohí považujú moc veľkých technologických spoločností za neobmedzenú. A že je nemožné to zvrátiť. Nesúhlasím.“ Odmietla pritom podľa vlastných slov akceptovať návykové mechanizmy a vystavovanie detí škodlivému obsahu. Podľa von der Leyenovej by sa mala zmeniť aj zodpovednosť samotných platforiem: „Platformy budú musieť preukázať, že sú bezpečné. Pretože nejde o to, že naši maloletí majú prístup k sociálnym médiám. Ide o to, kedy a ako umožníme sociálnym médiám prístup k maloletým.“
Celé znenie prejavu
(platí len prednesené znenie)
Predsedníčka Metsolová,
premiér Carney,
vážené poslankyne, vážení poslanci,
„Boli to najlepšie časy a boli to najhoršie časy.“ Charles Dickens takto opisuje Európu počas Francúzskej revolúcie. Ide zároveň o primeraný opis sveta, v ktorom žijeme. Zmeny nabrali neuveriteľné tempo. Čelíme mimoriadnym výzvam. Z dnešného pohľadu teda vidím Európu takto: naša Únia je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Naša Únia môže zároveň vyvolávať pocit, že má neistejšie vyhliadky ako kedykoľvek predtým.
Tieto dve tvrdenia sa zdajú nezlučiteľné. Ale obe sú pravdivé. Nastavujú zrkadlo týmto mimoriadnym časom. Žijeme v zložitom veku veľkých príležitostí a veľkých hrozieb, cez ktoré sa všetky krajiny snažia navigovať.
V tomto svete sa Európa rozhodla vydať sa vlastnou cestou. A dnes sa prebúdza silnejšia, nezávislá Európa.
Táto Európa zabezpečuje svoju prosperitu. Oslobodzuje sa od vlastnej toxickej závislosti od ruských fosílnych palív. Stala sa z nej najväčšia obchodná veľmoc na planéte. Mení svoju priemyselnú politiku, pritom si však zachováva jedinečný sociálny model.
Táto Európa má lepšiu obranyschopnosť ako kedykoľvek predtým. Táto Európa radikálne zmenila postoj k bezpečnosti našich domovín. Táto Európa len za posledných päť rokov zvýšila výdavky na obranu takmer o 80 %.
V tejto Európe sa jeden druhého zastávame. Tak ako sme sa zastali Ukrajiny, ktorá bojuje za svoju budúcnosť a za našu slobodu. Alebo keď sme sa postavili za Grónsko, ktoré čelilo hrozbám. Alebo keď drony, hybridné útoky a dezinformácie útočia na naše demokracie.
Toto všetko svedčí o jednom. Že Európa tu je pre Európanov. A že v dnešnom svete, ktorý má v chladných časoch sklon prasknúť, vie Európanom zaistiť skutočnú suverenitu len Európa.
Preto, vážené poslankyne a vážení poslanci, môžeme byť na túto Európu právom hrdí.
Súčasne je nám všetkým jasné, pred akými hrozbami stojíme. Staré domnienky a vzťahy sa naštrbili, svet je dnes otvorene nevraživý. Na našom kontinente zúri dobyvačná vojna; konflikty prepukli aj u susedov Do globálnej hospodárskej súťaže sa premieta boj o priemyselné kapacity. Bitka naratívov má oslabiť dôveru v Európu, ochromiť naše demokracie.
V ľuďoch však nevyvolávajú obavy len tieto veľké globálne hrozby. Následky viacerých kríz doľahli na mnohé európske rodiny, na ich náklady na život či bývanie, ako aj na ďalšie veci. Závratné tempo zmien a technologického vývoja zasahuje naše pracovné miesta, naše živobytia aj celú spoločnosť. Zároveň hlboko vplýva na našu demokraciu a náš spoločenský diskurz.
Badať to na vzostupe extrému a ústupe nuansy, ktoré sa prejavujú aj v našich vzájomných vzťahoch.
Skutočné obavy sa zneužívajú, aby medzi nás vrazili klin. Niekedy sa tak deje zvonka, hoci pričasto si to robíme sami. Ale my vieme, kam kráčame. Tvoríme nezávislú Európu, ktorá má silu konať. Z tejto cesty sa nedáme ničím zviesť. Lebo v tomto svete musí osud Európy zostať v rukách Európanov.
Takže vieme, pred akou voľbou stojíme. Chceme silnú a nezávislú Európu, ktorá si v tomto svete stojí za svojimi hodnotami? Alebo dovolíme, aby nás brzdili rozpory a závislosti? Chceme sa zjednotiť na európskej myšlienke, že spolu môžme rozhodovať o vlastnom osude? Alebo necháme, aby naše demokracie oslabovali stúpenci a bábky autoritárov?
Nech už sú to ultranacionalisti alebo antieurópania, ruské zasahovanie či dezinformácie, názvy sa môžu líšiť, no ide im o rovnaký cieľ. Opovrhujú našimi hodnotami a chcú oslabiť európsku jednotu. Preto sa nestačí len brániť, musíme spoločne bojovať za našu európsku myšlienku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
naša ekonomika sa dokázala vyrovnať s dôsledkami vojen na Blízkom východe lepšie, než sa čakalo. A nezamestnanosť sa blíži k rekordne nízkym úrovniam. Avšak vyššie ceny energií a vyššie náklady na splácanie úverov vytvárajú tlaky, ktoré trápia ľudí aj podniky.
Bude nutné urobiť jasné fiškálne rozhodnutia, aby sme zabezpečili udržateľnosť verejných financií a zároveň ochránili investície. Našou hlavnou prioritou je preto naštartovať európsku ekonomiku.
Máme obrovský trh, priemysel a služby na svetovej úrovni, bohaté úspory a jednu z popredných svetových mien. Náš kapitál, siete a kúpna sila sú však stále rozdrobené.
Preto sme pri nástupe do funkcie rozbehli odvážny plán. Vybudovať ekonomiku, v ktorej inovácie a energia prekračujú hranice. Ekonomiku, kde spoločnosti súťažia a rastú naprieč celou Európou a kde úspory financujú našu budúcnosť. Ide o princípy, z ktorých vychádzajú vo svojich správach Draghi a Letta. A spoločne sa nám ich darí napĺňať. Ale musíme byť rýchlejší, všetky inštitúcie.
Dospeli sme k politickej dohode o pláne „Jedna Európa, jeden trh“. A do konca budúceho roka spoločne môžeme a aj musíme túto historickú premenu jednotného trhu dokončiť.
V dnešnej ekonomike je najdôležitejšia rýchlosť. Povolenie alebo formulár, pripojenie do elektrickej sústavy či rozhodnutie o financovaní. To všetko môže rozhodnúť o tom, kde sa investícia uskutoční. Kde sa vytvoria pracovné miesta. Musíme postupovať omnoho rýchlejšie. Predložíme preto návrhy na ďalšie urýchlenie udeľovania povolení.
Pri projektoch, ktoré sú v strategickom záujme Európy, musíme zásadným spôsobom zrýchliť. A keď administratívna záťaž spomaľuje podnikanie a MSP, tak ju musíme tiež odstrániť.
Ako viete, našich 12 súhrnných návrhov znižuje administratívnu záťaž približne o 17 miliárd eur ročne. Zjednodušovanie však nemôže byť jednostrannou záležitosťou. Musia sa doň zapojiť všetky úrovne. Už dlho poukazujeme na to, aká škodlivá je nadbytočná regulácia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pravda je taká, že na európskej úrovni robíme všetko pre to, aby sme okresali byrokraciu. Myslím si však, že nastal čas, aby väčšie úsilie vyvinuli členské štáty. Ak to so zjednodušovaním myslíme vážne, potrebujeme aj pakt proti nadbytočnej regulácii.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Európa si nemôže zachovať pozíciu priemyselnej veľmoci, ak sú jej ceny energií štrukturálne príliš vysoké.
Keď Rusko odpojilo plyn, vrátili sme úder. Naše dodávky sú teraz diverzifikovanejšie. A investovali sme do domácich čistých energií – obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie.
Potom však došlo k uzavretiu Hormuzského prielivu. A opäť sme trpko pocítili cenu našej celkovej závislosti od dovážaných fosílnych palív. Od začiatku konfliktu nás dovážané fosílne palivá stáli dodatočných 90 miliárd eur, a to bez získania jedinej molekuly energie navyše.
Musíme preto urobiť podstatne viac, pokiaľ ide o našu cenovo dostupnú, domácu, čistú energiu. Či už ide o obnoviteľné zdroje energie alebo jadrovú energiu, alebo biometán či iné zdroje. Nie je dôležité, aké technológie to budú. Musia nám však zaistiť nezávislosť.
Aby sme túto nezávislosť dosiahli, musíme Európu elektrifikovať. Naším cieľom je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektrickej energie. Európa by tak mohla znížiť svoje náklady na dovoz fosílnych palív o 260 miliárd eur ročne. Musíme však takisto zabezpečiť, aby elektrická energia, ktorú vyrábame, bola k dispozícii.
Minulý rok sme zvýšili kapacitu obnoviteľných zdrojov o viac ako 80 gigawattov. Šesťkrát väčšia kapacita však stále čaká na pripojenie. Preto tak naliehavo potrebujeme balík opatrení pre elektrizačné sústavy.
Musíme investovať rýchlejšie. Zrýchliť pripájanie do elektrickej sústavy. Rozvíjať uskladňovanie energie. V skratke, postarajme sa o to, aby budúcnosť Európy bola elektrická.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
môžeme znižovať ceny energií, viac investovať a inovovať a reformovať naše hospodárstva. Všetko toto úsilie je však výrazne oslabené, ak naše spoločnosti nesúťažia za rovnakých podmienok.
Náš obchodný deficit s Čínou v súčasnosti predstavuje 1 miliardu eur, a to každý deň. Dosiahol kritickú hodnotu. Poniektorí tvrdia, že hrozí druhý čínsky šok. Ten však už nastal. Prejavuje sa v komunitách a továrňach naprieč celou našou Úniou. Vedie k deindustrializácii v priemyselných centrách Európy. To je neudržateľné.
Práve preto vedieme dialóg s Čínou, ktorý nám má pomôcť vyrovnať našu obchodnú bilanciu. Tento dialóg však musí viesť ku konkrétnym výsledkom. Slabší domáci dopyt v Číne znamená, že aj ona potrebuje náš európsky trh. Je preto v záujme nás oboch, aby sme spoločne hľadali riešenia.
Poviem to na rovinu: na vyváženie našich vzťahov využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Slová sú dôležité. Ale činy sú dôležitejšie.
A treba spomenúť ešte jednu vec. Stále čelíme nebezpečnej závislosti v mnohých oblastiach. V prípade mnohých kritických surovín predstavuje naša závislosť od Číny viac ako 80 %. V prípade niektorých vzácnych zemín je to až 90 %. Urobili sme už veľa. Nie sme však jediní, ktorí sa snažia diverzifikovať. Musíme si urýchlene obstarať a vybudovať vlastné rezervy.
Žiadna krajina to nedokáže urobiť sama. Musíme zmeniť zaužívaný spôsob uvažovania. Preto zriadime novú európsku korporáciu pre kritické suroviny. Tá nám pomôže získať a udržiavať zásoby toho, čo potrebujeme. Či už pre elektrické automobily, čipy a batérie, čisté technológie alebo obranu. A pre mnoho ďalších oblastí.
Nezávisí od toho len náš priemysel, ale aj naša nezávislosť a bezpečnosť.
To ma privádza k ďalšiemu bodu, k financovaniu. Poviem to veľmi jasne, náš rozpočet je o našej budúcnosti. A každý moderný rozpočet potrebuje nové vlastné zdroje.
Pre naše spoločnosti musíme vytvoriť také podmienky, aby mohli lákať investície a rásť. Práve preto sú také dôležité naše kroky, ktoré smerujú k vybudovaniu únie úspor a investícií. Ale rozvoj kapitálových trhov si vyžaduje čas. A naše spoločnosti čelia akútnym potrebám. Potrebujeme bankový systém, ktorý je orientovaný na rast, nielen na stabilitu.
Preto predložíme nový bankový balík, ktorého cieľom bude zjednodušenie a odstránenie fragmentácie. Vieme, že dopyt po kapitále reálne existuje. Potrebujeme však väčšiu schopnosť a ochotu riskovať.
Naše špičkové technologické startupy sú na najlepšej ceste prilákať v roku 2026 rekordné investície rizikového kapitálu. Preto som minulý rok oznámila zriadenie nového Európskeho fondu pre scaleupy.
Po roku sa podarilo uskutočniť prvé investície v spoločnostiach, ako je ICEYE. ICEYE založili dvaja mladí Európania: Rafał z Poľska a Pekka z Fínska. Prvýkrát sa stretli približne pred 15 rokmi vďaka programu Erasmus. Spoločne založili technologický startup. Svoju víziu postavili na satelitných snímkach. Získali finančné prostriedky z programu Horizont. Ich technológia sa osvedčila. Súkromné investície im umožnili rásť. A dnes sú jednou z popredných svetových spoločností v oblasti vesmírnych technológií. S pobočkami vo Fínsku, Poľsku, Španielsku a Grécku.
Príbeh ICEYE je dôkazom toho, že Európa je liahňou inovácií. A že dokážeme oživiť podnikateľského ducha Európy.
Je mi cťou, že títo zakladatelia sú tu dnes s nami. Dovoľte mi privítať Rafała a Pekku. Ste reálnym stelesnením európskeho úspechu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
toto sú ekonomické fundamenty Európy. Naša budúca prosperita a bezpečnosť však bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako sa dokážeme vysporiadať s kritickými výzvami dneška: so zmenou klímy a umelou inteligenciou.
Pokiaľ ide o zmenu klímy, toto leto bolo letom pravdy. Ušetrená nebola takmer žiadna časť nášho kontinentu. V belgickej prírodnej rezervácii Hautes Fagnes sa rašelinisko, ktoré sa tvorilo celé stáročia, zmenilo v dôsledku požiaru na pustatinu pokrytú popolom.
Plamene šľahali od hôr v Írsku až po ostrovy v Grécku a Chorvátsku. V Alpách prastaré ľadovce ustupujú každým dňom. Následky toho všetkého sú priam katastrofálne: 660 000 hektárov zhorených do tla. Zničených približne 12 miliónov ton úrody.
Najdôležitejšie rieky ako Dunaj, Rýn a Garonna miznú priamo pred našimi očami.
Viac ako 35 000 úmrtí v dôsledku horúčav. Nebezpečne prehriate domovy opatrovateľskej starostlivosti a nemocnice. A to je len predzvesť toho, čo prichádza.
Boli to historicky najteplejšie letné mesiace – no pravdepodobne aj najchladnejšie v porovnaní s tým, čo nás čaká v nasledujúcich rokoch.
Vedecké údaje hovoria jasne. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Transformácia je, samozrejme, mimoriadne zložitá. A my sa budeme musieť prispôsobovať a učiť priamo za pochodu.
Nikto však nepochybuje o tom, že: Európa môže, musí a aj vytrvá v nastolenom kurze, ktorý nás dovedie k dosiahnutiu jej klimatických cieľov.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
tu nejde o to, či zmenu klímy zmierňovať alebo sa na ňu adaptovať. Potrebujeme sa zamerať na oboje. A obe úsilia sa musia navzájom posilňovať. Je to jediný spôsob, ako dosiahnuť odolnosť proti zmene klímy. Musíme však výrazne pokročiť v oblasti pripravenosti.
Budúci mesiac predložíme nový rámec pre odolnosť proti zmene klímy. Určíme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká – a úroveň, na ktorej by sa tieto riziká mali riadiť.
Tento rámec stojí na úsilí naprieč celou spoločnosťou – až po miestnu úroveň, na ktorej má adaptácia najväčší význam. Jeho cieľom bude urobiť z Európy lídra v oblasti adaptačných technológií – čo predstavuje obrovský rozvíjajúci sa trh.
Či už ide o plodiny odolné voči suchu, predchádzanie povodniam alebo energeticky účinné chladenie, Európa je lídrom už dnes. A tento trh musíme získať.
V súčasnosti je len približne 25 % škôd spôsobených katastrofami v Európe krytých zo súkromného poistenia. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie.
Musíme podniknúť kroky na odstránenie tejto medzery. Komisia preto vytvorí Alianciu pre klimatické poistenie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
toto leto sa už nemôže zopakovať. Preto čoskoro predložíme aj Európsky plán opatrení pri vlnách horúčav. Potrebujeme lepšie systémy včasného varovania a lepšiu pripravenosť v oblasti zdravia. Potrebujeme adaptáciu a chladenie miest a musíme poskytovať podporu najzraniteľnejším skupinám.
Druhý bod sa týka vody a potravinovej bezpečnosti.
Dobre poznáme riziká, ktoré nedostatok vody prináša pre našich poľnohospodárov, energetiku a dodávateľské reťazce. No v európskych potrubiach sa stráca takmer jeden liter vody na každé štyri litre. Väčšinou v dôsledku únikov. Veľké plytvanie. Predložíme preto novú Európsku iniciatívu v oblasti vody. Pretože voda je vzácna. Pre náš priemysel a pre našu potravinovú bezpečnosť.
Plodiny potrebujú vodu, aby rástli, zatiaľ čo hospodárske zvieratá ju potrebujú, aby prežili. Závisia od nej celé úrody. Preto predložíme návrhy na lepšie riadenie rizík a riešenie medzery v poistnej ochrane.
Európski poľnohospodári sa k problémom, ktoré prinieslo toto nekonečné leto, opäť postavili čelom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
európski poľnohospodári sú najlepší na svete. A my ich budeme podporovať pri každom jednom kroku.
Ďalší bod sa týka prírodných požiarov. Sú čoraz intenzívnejšie, častejšie a rozsiahlejšie.
Som veľmi hrdá na reakciu Európy. Na to, ako naše európske lietadlá zasahovali na celom kontinente. Je však zrejmé, že musíme byť ambicióznejší. A učiť sa rýchlejšie.
Preto sme požiadali niektorých z najskúsenejších európskych hasičov a špecialistov núdzového zásahu, aby sa ujali tejto práce. Budú sa zaoberať všetkými aspektmi pripravenosti a prevencie. Od civilno-vojenskej koordinácie až po potreby nových spôsobilostí. Požiadala som ich, aby pripravili návrhy, a to aj pokiaľ ide o budúcu Európsku hasičskú flotilu.
Naše záchranárske tímy zachránili len v tomto roku nespočetné množstvo životov a obydlí. Tu by som chcela porozprávať jeden príbeh. Je to príbeh o dánskom pilotovi Runem Kyndalovi.
Jeho letecká vášeň ho zaviedla do každého kúta sveta. Usadil sa v malom kanadskom meste Terrace. Stal sa jedným z najskúsenejších civilných pilotov v krajine. Rune však chcel, aby jeho talent slúžil väčšiemu poslaniu. Vrátil sa preto do Európy, aby pomáhal pri hasení prírodných požiarov po celom našom kontinente.
V júli uskutočnil mnoho úspešných misií v Grécku. Potom mal dostať zaslúžené voľno, no núdzová situácia vtedy vrcholila. Rune sa preto rozhodol pokračovať.
O niekoľko dní neskôr sa spolu so svojím styčným dôstojníkom hasičského zboru stal účastníkom tragickej nehody.
Obaja pri nej zahynuli. Zomreli ako hrdinovia.
Oslovila som Runeho mamu a jeho bratov, aby sa k nám dnes pripojili ako čestní hostia.
Milá Margit, milý Tue, milý Kaare,
sme poctení vašou prítomnosťou. Rune obetoval svoj život pre záchranu druhých. Dnes mu je celá Európa zaviazaná.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
druhým bodom zlomu našej doby je umelá inteligencia.
Umelá inteligencia sa rýchlo stáva základnou vrstvou nášho hospodárstva a bezpečnosti. Postoj Európy je jasný. Umelú inteligenciu chceme využiť čo najlepšie na zlepšenie našej spoločnosti, kvality života a produktivity.
Som optimistka a verím, že umelá inteligencia má potenciál prospievať ľudstvu, ak k nej pristúpime správnym spôsobom. Ale umelá inteligencia – rovnako ako každá nová výkonná technológia – prináša možnosti aj riziká zároveň. Ak tieto riziká nevyriešime, nikdy nebudeme schopní využiť možnosti umelej inteligencie naplno.
Keďže schopnosti hraničných modelov sú čoraz pokročilejšie, tieto riziká teraz vystupujú do popredia.
Vyvíjané modely umožnia hackerské útoky na doteraz nepredstaviteľnej úrovni. A čoskoro sa dostanú do rúk protivníkov, ktorých pohľad na svet sa od nášho veľmi líši.
Zároveň sa čoraz viac prejavuje nebezpečenstvo, ktoré predstavujú sebazlepšujúce modely.
Incidenty, pri ktorých agenti AI unikajú zo svojho prostredia alebo vkladajú škodlivý kód, poskytujú len letmý pohľad. Po incidente s platformou HuggingFace vývojári bijú na poplach. A generálni riaditelia najpokrokovejších spoločností nám zas hovoria, že je čas spomaliť rekurzívne modely. Pribrzdiť tempo, akým sa posúvajú ich možnosti.
Ak sa ľudia, ktorí túto technológiu vyvíjajú, vyjadrujú jasne, mali by sme to urobiť aj my. Akt o umelej inteligencii je samozrejme kľúčovým prvkom na zavedenie bezpečnostných mantinelov. A umožňuje Európe byť v pozícii, z ktorej dokáže formovať globálne úsilie na riešenie tohto problému.
Preto zintenzívnime prácu spoločne s našimi podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú Kanada, Spojené kráľovstvo a ďalší. Chceme spolupracovať na hodnotení modelov, ich overovaní, včasnom varovaní, bezpečnosti umelej inteligencie a v mnohých ďalších oblastiach.
A vyzvem hlavné laboratóriá v oblasti špičkovej umelej inteligencie na diskusiu o tom, ako môžeme podporiť prebiehajúce snahy priemyslu o spomalenie tempa pri vývoji a jeho pokračovanie bezpečnejším spôsobom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
takisto je pravdou, že Európa bude potrebovať svoje vlastné spôsobilosti, a to najmä na ochranu našej národnej bezpečnosti.
Nesmieme vypadnúť z hry. Má to totiž zásadný význam pre našu nezávislosť. Musíme preto výrazne zvýšiť našu výpočtovú kapacitu. Predstavíme naše nápady, ako to dosiahnuť čistým a efektívnym spôsobom.
Vyvinieme aj nové metódy využívania verejných a súkromných finančných prostriedkov na investovanie do najsľubnejších európskych startupov a spoločností.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
obmedzením rizík umelej inteligencie môžeme maximalizovať jej prínosy. V tejto oblasti sme už urobili veľa. Napríklad, pokiaľ ide o gigatovárne a technologickú suverenitu. No ďalšia etapa tohto preteku nie je len o modeloch hraničnej AI. Rovnako to bolo s tlačiarenským lisom v časoch dávno minulých. Vynašiel ho nemecký vynálezca, no osvojili si ho a používal sa v celej západnej Európe.
Nepotrebujeme byť tými, ktorí vyvíjajú priekopnícku technológiu, aby sme sa stali tými, ktorí z nej najviac vyťažia. Kľúčom je vytvoriť takú hodnotu, ktorú umelá inteligencia ešte nepriniesla. A to dostať umelú inteligenciu z obrazovky do reálnej ekonomiky a spoločnosti. Do továrne. Na nemocničné oddelenie. Do precízneho poľnohospodárstva. Do našich energetických sietí. Do autonómnej jazdy. Do obrany.
Tu je skrytá skutočná hodnota. A práve tu má Európa veľké výhody. Máme prvotriedne priemyselné odvetvia, ktoré majú k dispozícii najkvalitnejšie dáta. Tieto dáta sú vzácnym európskym pokladom. Sú tým, čo môže poháňať priemyselné modely umelej inteligencie vytvorené na mieru.
Dovoľte mi uviesť jeden príklad zo spoločnosti. Pokiaľ ide o skríning rakoviny prsníka – problém, ktorému sa mnohí z vás neúnavne venujú. Mamografický skríning znižuje úmrtnosť u žien, ktoré ho podstúpia približne o 30 % – 40 %. Včasná detekcia je kľúčová. Tu môže do hry vstúpiť umelá inteligencia.
Mamografia podporovaná umelou inteligenciou dokáže počas skríningu identifikovať rakovinové nádory skôr a vo väčšom počte. Vďaka tomu môže prežiť viac žien. Preto potrebujeme umelú inteligenciu v zdravotníctve. Opäť to však musíme urobiť po európsky.
Chcem, aby môj lekár mal okamžitý prístup podporovaný umelou inteligenciou k všetkým údajom potrebným na najlepšiu diagnostiku alebo liečbu? Samozrejme, že áno. Ale želám si, aby bol mojim lekárom robot podporovaný umelou inteligenciou? Samozrejme, že nie. Nechcem, aby mi to, či mám rakovinu alebo nie, oznamoval robot.
Ide o to, že umelá inteligencia musí našim lekárom pomáhať. A nie ich nahradiť.
Toto je len jeden z príkladov. V súčasnosti sa zameriavame na päť odvetví s najvyššou hodnotou, v ktorých má priemyselná umelá inteligencia najväčší potenciál a v ktorých máme k dispozícii dáta: zdravotníctvo, doprava, agropotravinárstvo, vyspelá výroba a obrana a vesmír.
V novembri oznámime prevratné iniciatívy vo všetkých týchto odvetviach.
Vyzveme členské štáty, poslancov Európskeho parlamentu, priemysel a podnikateľov, aby sa k nám v tomto ambicióznom európskom projekte pripojili.
Náš prístup je jasný. Chceme umelú inteligenciu. Chceme, aby umelá inteligencia vytvárala väčšiu hodnotu zodpovednejšie. A pri nižších nákladoch a nižšej spotrebe energie. Ale predovšetkým chceme umelú inteligenciu s ľudským faktorom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
toto je naša európska cesta.
Mnohé riziká spojené s umelou inteligenciou sa prenášajú aj do nášho sociálneho trhového hospodárstva. Niektorým umelá inteligencia umožňuje urýchliť opakujúce sa úlohy, aby lepšie využívali svoje zručnosti. Je však zrejmé, že tieto prínosy sú nerovnomerne rozdelené medzi súbormi zručností, generáciami a regiónmi.
Pozrite sa na mladých ľudí a prekážky, ktorým čelia, len aby dosiahli prvú úroveň zamestnania.
Naša odpoveď musí zodpovedať výzvam. Od vzdelania po zamestnanie, umelá inteligencia musí pomáhať rozvíjať zručnosti, zvyšovať kvalitu pracovných miest a pracovníkom dávať spravodlivé šance.
Preto potrebujeme náš akt o kvalitných pracovných miestach. A do konca roka ho predložíme.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
budúci rok oslávime desiate výročie nášho Európskeho piliera sociálnych práv. A naďalej budeme plniť jeho prísľub.
Budeme investovať do našich regiónov, aby mal každý „právo v nich zostať“. Spustíme európsku dohodu o starostlivosti s cieľom riešiť výzvy spojené s demografickými zmenami.
Nedávno sme navrhli vôbec prvý akt o bývaní s cieľom riešiť problematiku krátkodobých prenájmov a špekulácií s bývaním.
Pretože, vážené poslankyne a vážení poslanci, možnosť zostať vo svojom regióne nie je výsadou. Starostlivosť nie je výsadou. Bývanie nie je výsadou. Sú to práva.
Keď sme pred desiatimi rokmi vyhlásili tento pilier sociálnych práv, svet bol iný. Naša spoločnosť sa zmenila. V mnohých ohľadoch k lepšiemu, v iných nie.
Dnes sú naše základné hodnoty spochybňované. Niektorí ľudia dokonca žiadajú odklon od práv žien. Chceli by nás vrátiť do doby, keď boli ženy občanmi druhej kategórie.
Tvrdo sme bojovali za rovnaké zaobchádzanie, rovnaké príležitosti, rovnakú odmenu.
Pozrite sa po tejto miestnosti. Napokon, je nás tu veľa: predsedníčky, podpredsedníčky, vedúce skupín, komisárky, poslankyne EP, členky štábov a uvádzačky.
Takže dovoľte mi vyslať veľmi jasné posolstvo všetkým, ktorí ho potrebujú počuť: ženy nikam neodchádzajú. Naše práva budeme brániť. A naďalej sa budeme každý deň zasadzovať za naše hodnoty.
Preto spolu s mojím drahým priateľom Antóniom Costom usporiadame samit na podporu trvalých zásad nášho sociálneho piliera.
Časy sa môžu meniť, technológie sa môžu meniť, no naše hodnoty nie. V Európe budú ľudia vždy na prvom mieste.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v prelomovej dobe nebude naša prosperita a bezpečnosť budovaná len doma.
Tento rok sme podpísali dohody o voľnom obchode s Indiou, Mercosurom, Mexikom, Austráliou a Indonéziou.
V súčasnosti máme uzavreté obchodné dohody s viac ako 80 krajinami – viac ako ktokoľvek iný na svete. A podniky chcú od nás viac.
Dnes môžem oznámiť nový projekt v oblasti medzinárodnej prepojenosti. Zakaukazsko a Stredná Ázia sa ním priamo prepojí s európskym trhom cestou, ktorú nazývame Stredný koridor.
Prostredníctvom stratégie Global Gateway sa zameriame na zabezpečenie investícií z verejných a súkromných zdrojov až vo výške 12 miliárd eur. Naším cieľom je do roku 2030 diverzifikovať trasy, strojnásobiť obchodné toky a skrátiť čas prepravy nákladu.
Aby sa to stalo skutočnosťou, spolu s predsedom vlády Bulharska zorganizujeme samit o regionálnej prepojenosti.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
tieto partnerstvá sú pre Európu strategickou voľbou. Zároveň sú však aj reakciou na záchvevy medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.
Pre niektorých je odpoveďou konať na vlastnú päsť. V našom prípade to však neprichádza do úvahy. Európa bude stáť vždy na čele tých, ktorí bránia systém založený na pravidlách. Už sa však naň nemôžeme spoliehať ako na jediný spôsob ochrany našich záujmov. Nemôžeme ani predpokladať, že pravidlá tohto systému nás uchránia pred zložitými hrozbami, ktorým čelíme.
V tomto novom svete musíme čo najrýchlejšie prísť s novou víziou našich partnerstiev. A budovať globálne koalície v záujme našej odolnosti a demokracií.
Aj tu sa vedenia môže ujať len Európa – so svojou veľkosťou a silou.
Práve preto som dnes pozvala kanadského premiéra Marka Carneyho, aby sa k nám dnes pripojil.
Mark, Vaša dnešná prítomnosť je symbolom trvalého priateľstva medzi našimi národmi. Naše spoločnosti sú hlboko popretkávané kultúrnymi, historickými a osobnými väzbami.
A vďaka dohode CETA náš obchod s tovarom vzrástol o 75 % za menej ako desaťročie.
Ukazuje to silu našich obchodných dohôd. Na svet totiž nazeráme rovnakými očami: od umelej inteligencie po zmenu klímy, od Arktídy po geopolitiku. A stojíme bok po boku: v otázkach Ukrajiny, obrany, surovín i dodávateľských reťazcov.
Predovšetkým však treba podotknúť, drahý Mark, že Európa a Kanada veria v demokraciu.
Veríme, že moc nepatrí tým najsilnejším, najbohatším ani najhlučnejším – ale patrí nám všetkým. Veria, že demokracie majú slobodu vybrať si, s kým budú spolupracovať.
Preto sme sa dobrovoľne rozhodli spojiť sily. Prejdeme od dohody CETA k Aliancii pre budúcnosť, aby sme vytvorili spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti. Budeme pracovať na inteligentnej priemyselnej výrobe. Vytvoríme technologickú alianciu. Dosiahneme integráciu obranných technologických a priemyselných základní. Arktída bude našim vlajkovým spoločným projektom. Budeme pracovať na energiách, kritických nerastných surovinách a batériách. Na umelej inteligencii, kvantových technológiách, kybernetickej i hospodárskej bezpečnosti.
Nie je to partnerstvo proti niekomu inému, ale partnerstvo, ktoré nás má spoločne posilniť.
Aby som to zhrnula, náš vzťah s Kanadou chceme posunúť na najvyššiu možnú úroveň.
Drahý Mark,
povedala som, že musíme čo najrýchlejšie prísť s novou víziou našich partnerstiev. Preto by chcela, aby sme spolu pracovali na tom, aby sa Kanada mohla stať prvým pridruženým členom EÚ.
Zdieľame jeden oceán, jeden súbor hodnôt, jeden náhľad na svet. A odteraz budeme budovať aj našu spoločnú budúcnosť – úprimná vďaka, že ste sem dnes prišli.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
viera Európy v spoluprácu je odjakživa postavená na myšlienke mieru. Je to samotný zmysel našej existencie.
Mier sa však dnes ocitá v ohrození. Rusko ďalej zbesilo vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. A hrozby sa stupňujú aj na našom území. V minulom týždni sme toho boli svedkami v Dánsku, Litve a Poľsku. Ďalším dôkazom je pokus o dronový útok v Lipsku. Musíme jasne pomenovať, o čo tu ide. Bol to útok s použitím vojenského materiálu, ktorý na európskej pôde vykonali ruskí agenti.
Útok nielen na jeden členský štát, ale proti celej našej Únii.
A my to, vážené poslankyne a vážení poslanci, nedovolíme.
Nemali by sme podliehať ilúziám o tom, čo sa tu vlastne deje: hybridné hrozby, ktorým Európa čelí, sú čoraz menej hybridné a majú čoraz menej výlučnú povahu hrozby.
Sú to kybernetické útoky a sabotáže, podpaľačstvo a nálety dronov. Ich intenzita sa stupňuje každým dňom. Preto tak, ako rastie úroveň ohrozenia, musí rásť aj pripravenosť Európy.
Práve preto spolu s vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou Komisie navrhnem novú Európsku bezpečnostnú stratégiu.
Množstvo nástrojov máme k dispozícii už teraz. A posilňujeme spoluprácu s NATO. Naša doktrína, naše inštitúcie a naše rozhodovacie procesy však nedržia krok s novou realitou.
Naše systémy boli vytvorené pre iný svet. Predpokladom ich fungovania sú dobre mienené pokusy o dosiahnutie konsenzu a kompromisu. Musíme sa však zamyslieť, či sú stále vhodné na svoj účel.
Európa napríklad potrebuje vlastný manuál postupov na boj proti hybridným hrozbám. Naliehavo potrebujeme dosiahnuť konsenzus o tom, ako reagovať na určité incidenty. Tie, ktoré ešte nenapĺňajú definíciu ozbrojenej agresie, no jednoznačne ohrozujú našu národnú bezpečnosť. Inými slovami, potrebujeme mechanizmus analogický k „článku 4“ dohody o NATO.
Som presvedčená, že nastal čas na vlastný európsky článok 4 – alebo na núdzový bezpečnostný protokol. Keď by ho jeden členský štát aktivoval, všetky členské štáty by sa zišli. Aby sme skoordinovali európsku reakciu. Aby sme odrádzali od ďalšej eskalácie. A zmiernili jej vplyvy.
Zároveň si myslím, že musíme zájsť ešte ďalej.
Už dlho diskutujeme o formáte stretnutia lídrov, ktorý by bol zameraný na bezpečnosť nášho kontinentu. S partnermi ako Kanada, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Ukrajina, a ďalšími zapojenými krajinami.
Vzhľadom na povahu a rozsah aktuálnych rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Práve preto hodláme prezentovať, ako si predstavujeme vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady.
Naliehavosť situácie je jasná.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
tento jednotný front je zároveň aj motorom našich snáh v oblasti európskej obrany.
Prudký nárast výdavkov na obranu viedol k rekordnej úrovni investícií do našich obranných spôsobilostí a ozbrojených síl.
Priebežne sa rozbiehajú nové spoločné projekty. A viac prostriedkov než kedykoľvek predtým vynakladáme v Európe.
Prinášajú rozsiahlejšie objednávky pre náš priemysel, väčšiu interoperabilitu a väčšie úspory z rozsahu. Tento prístup však musíme posunúť na ďalšiu úroveň.
Vojna na Ukrajine nám ukázala význam strategických poskytovateľov. Ide o kritické podporné aktíva a násobitele sily, o ktoré sa opiera každá dôveryhodná obrana. Od protivzdušnej a protiraketovej obrany cez strategickú dopravu až po dopĺňanie paliva za letu. Od vesmírnych technológií až po kybernetickú bezpečnosť.
Ide o nevyhnutné systémy, ktorých potrebujeme viac. No iba spoločne má Európa dostatočný výtlak na to, aby boli skutočne dodané.
V tejto súvislosti preto môžem oznámiť nový Európsky nástroj pre strategické podporné spôsobilosti, ktorý je plne koordinovaný s NATO. Pretože len silná a dôveryhodná európska obranná pozícia nám zaručí bezpečnosť.
A aby o tom neboli žiadne pochybnosti: Európa bude brániť každý jeden štvorcový meter svojho územia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
čo to znamená, to nám každý deň ukazujú muži a ženy na Ukrajine.
Vieme, že budúca zima bude pre Ukrajinu ťažká. Vieme však aj to, že severokórejské rakety a ruské drony nedokážu zlomiť bojového ducha Ukrajincov.
Pretože Ukrajinci majú za čo bojovať. Bojujú za pretrvanie svojho štátu, svojej identity a slobody.
A bojujú aj za našu slobodu a naše právo na sebaurčenie.
Našou úlohou zostáva Ukrajinu pri tom zo všetkých síl podporovať.
Konkrétne to znamená: Po prvé, Ukrajinu budeme počas tej najťažšej vojnovej zimy podporovať ešte viac ako kedykoľvek predtým. Spolu s partnermi poskytneme humanitárnu pomoc a posilníme dodávky energie a tepla pre Ukrajinu.
Po druhé, posilníme protivzdušnú obranu Ukrajiny. Minulý týždeň sme po prvý raz odsúhlasili nákup amerických rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Teraz musia byť tieto rakety čo najrýchlejšie dodané.
Zároveň však musíme spoločne znížiť našu závislosť od jediného dodávateľa.
Preto chceme s Ukrajinou vyvinúť cenovo prijateľný a modulárny systém protiraketovej obrany.
Spolupráca sa sústreďuje okolo projektu Freyja. Spájame v ňom bojové skúsenosti a inovatívnosť Ukrajincov s vedúcim postavením Európy v oblasti technológií. A samozrejme s našou značnou výrobnou kapacitou.
A projekt Freyja je len začiatok. Potrebné sú ďalšie kroky. So zostávajúcimi finančnými prostriedkami z nástroja SAFE pomôžeme spustiť nový program komunitných projektov s ukrajinskými spoločnosťami.
Po tretie, sprísnime naše sankcie voči Rusku.
Tlak na Rusko sa musí ďalej zvyšovať. Nie vždy si to vyžaduje nové sankcie, ale predovšetkým presadzovanie tých existujúcich.
Naše sankcie bolia. Vyvíjajú obrovský tlak na ruské hospodárstvo. Rusko sa ich všemožne snaží obchádzať. Preto musíme odstrániť všetky medzery.
Pretože, vážené poslankyne, vážení poslanci,
počas celého leta čelili ukrajinské mestá jednému útoku za druhým.
V meste Kryvyj Rih zasiahli ruské drony za bieleho dňa preplnené nákupné centrum. Potom zaútočili znova – a zámerne pritom cielili na záchranárov, ktorí sa ponáhľali na pomoc.
Toto nie je len vojna. Je to premyslená stratégia teroru.
Ukrajinci však nespočetnekrát dokázali, že ich ducha nemožno zlomiť. A toto leto ukázalo celému svetu skutočnú podstatu tejto nezlomnosti jedno malé dievča.
Keď sa vojna začala, Saša bola šesťročné dievča s obrovskou vášňou. Nadovšetko milovala gymnastiku. Jedného slnečného májového dňa však jej domov zasiahla ruská raketa. Sašu vyslobodili spod trosiek. Dva týždne strávila v kóme. Keď sa prebrala, zistila, že navždy prišla o ľavú nohu. Zdalo sa, že spolu s domom sa zrútil aj jej sen.
Saša sa však odmietla vzdať. Len sedem mesiacov po útoku sa s novou protézou vrátila do telocvične. Trénovala usilovnejšie než kedykoľvek predtým. A začala získavať jednu zlatú medailu za druhou.
Toto leto cestovala po svete s turné pod názvom „Tanec slobody“. Jej cieľom je hovoriť svetu o ukrajinskej húževnatosti v boji za slobodu. Svojím príbehom inšpirovala ľudí pri Eiffelovej veži, na Times Square, v Riu aj v Tokiu.
A dnes chce svoje posolstvo preniesť priamo sem do srdca Európy.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi privítať Sašu.
Si pre nás všetkých veľkou inšpiráciou.
Slava Ukraini!
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
obrovské utrpenie v Gaze a nekontrolované násilie osadníkov na Západnom brehu Jordánu hlboko zasiahli Európanov.
Rozhodnutie izraelskej vlády pokračovať v realizácii nelegálneho projektu osídlenia E1 je neprijateľné.
Už minulý rok som Európu vyzvala k činom a navrhla som viacero opatrení.
Pre mnohých Európanov je bolestivé, že členské štáty nedokázali nájsť potrebnú väčšinu pre jednotnú reakciu. Niektoré členské štáty už podnikli kroky. Ďalšie o tom uvažujú.
Keď je Európa rozdelená, nedokáže vývoj udalostí zmeniť.
Nasledujúce mesiace budú v tomto regióne kľúčové. Napriek uvedeným výzvam stojí Európa na čele úsilia zameraného na podporu Palestínčanov.
Poskytli sme viac pomoci než ktokoľvek iný. Prostredníctvom Skupiny darcov pre Palestínu a iniciatívy Tím Gaza sme spojili 65 delegácií. Spoločne sme na obnovu Pásma Gazy a podporu modernej Palestínskej samosprávy prisľúbili takmer miliardu eur.
Európa podporuje právo Izraela na sebaobranu. Palestínsky ľud má však zároveň rovnaké právo žiť v bezpečí a dôstojne.
Úlohou Európy je udržiavať pri živote myšlienku riešenia založeného na existencii dvoch štátov.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
počas tohto prejavu som hovorila o tom, že Európa musí konať spoločne, inak jej hrozí deštrukcia.
Toto leto bol na našich hraniciach tento scenár znovu testovaný.
Na našich východných hraniciach, na pobreží Kréty a naprieč Stredozemným morom. A, samozrejme, aj v prípade krízy v Ceute. Spomenuté udalosti majú rôznu povahu. No dva aspekty majú spoločné. Prvým je to, že sú vykorisťovaní zraniteľní ľudia. Vykorisťujú ich bezohľadní priekupníci a pašeráci. Naši protivníci. Navrhli sme preto sankčný režim, ktorý zločincov zasiahne tam, kde to bolí najviac.
To ma privádza k druhej analógii.
Všetky naše vonkajšie hranice sú európskymi hranicami. Chcem sa preto obrátiť priamo na obyvateľov Španielska.
Hranica Ceuty je európskou hranicou. Pretože Ceuta je Španielsko. Ceuta je Európa. A Európa tu bude pre vás.
Ide o to, že jediným riešením je európske riešenie. Je ním Pakt o migrácii a azyle.
Po rokoch úsilia máme konečne spoločný európsky rámec. Rámec, ktorý rozdeľuje zodpovednosť medzi všetkých a zároveň od všetkých vyžaduje solidaritu. Teraz ho treba v plnej miere implementovať.
Sme na správnej ceste. Za posledné dva roky sa počet nelegálnych príchodov znížil o 55 %. A tento rok došlo k zníženiu o ďalších 35 %. To je naozajstný pokrok.
Udalosti tohto leta však ukazujú, že naše nástroje sa musia vyvíjať, a to najmä pre prípad núdzových situácií. Európa potrebuje prostriedky na to, aby svoje hranice mohla chrániť nepretržite. Najmä v situáciách, keď sú masové pohyby plánované a zneužívané. Navrhneme preto nový európsky rámec pre reakcie na núdzové situácie.
Spúšťať sa bude len v prípade splnenia prísne vymedzeného súboru kritérií. A v takých prípadoch umožní časovo obmedzenú a prísne vymedzenú flexibilitu štandardných postupov.
Posolstvo Európy je jednoznačné: naše hodnoty a základné práva budeme vždy dodržiavať. No nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc. O tom, kto do našej Únie príde a za akých okolností, rozhodujeme my, Európania. Nie pašeráci či priekupníci.
Aj z tohto dôvodu sa intenzívnejšie posilníme agentúru Frontex, najmä s cieľom urýchliť návraty. Zdokonalíme naše systémy včasného varovania, a to aj v partnerstve s tretími krajinami. Zabezpečíme, aby sme takéto konanie dokázali odhaliť a predvídať online. A napokon sa budeme naďalej usilovať odstraňovať základné príčiny nelegálnej migrácie.
Musíme spolupracovať so susedmi s cieľom posilniť investície. Poskytnúť mladým ľuďom zmysluplné vyhliadky, aby neboli nútení hazardovať so svojimi životmi. Pracovné miesta, zručnosti, odbornú prípravu, učňovskú prípravu.
Dnes preto oznamujem novú Stredozemskú iniciatívu pre zručnosti a pracovné miesta pre mladých ľudí.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
takto môžeme obmedziť nelegálnu migráciu. Rešpektovať práva jednotlivcov, ktorí hľadajú ochranu. Uľahčiť bezpečnú a legálnu migráciu prostredníctvom nových kancelárií pre legálne možnosti migrácie v partnerských krajinách. A brániť slobody nášho schengenského priestoru. Predovšetkým takto ale dokazujeme, že Európa je schopná konať spoločne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
táto potreba kolektívnych európskych riešení je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Pretože ohrozená je aj naša európska demokracia.
Opakovane sa stretávame s dezinformáciami a zahraničným zasahovaním, ktoré nás majú rozdeliť. Snažia sa narušiť dôveru v našu demokratickú štruktúru a slobodné médiá. Volebné kampane otrávené zahraničnou propagandou. Konšpiračné teórie založené na virálnych deepfake videách.
Toto je kognitívna vojna. V Európe si vytvárame vlastné názory na základe prístupu k spoľahlivým a nezávislým informáciám. To je náš spôsob, ako diskutujeme, hľadáme kompromisy a riešenia – a to aj v kontroverzných otázkach. Táto otvorenosť je našou najväčšou silou. Naši oponenti ju však využívajú ako zbraň na narúšanie diskusií a skresľovanie pravdy.
Preto potrebujeme kolektívnu schopnosť predvídať, odhaľovať a reagovať. To je dôvod, prečo som minulý rok oznámila zriadenie Centra pre odolnosť demokracie, Už plní svoje úlohy spolu so všetkými členskými štátmi a týmto Parlamentom. Zintenzívnime našu prácu a združíme naše zdroje s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.
Nerobme si však žiadne ilúzie. Hrozby pre naše demokracie nepochádzajú len zvonku. Zaznamenávame vzostup protidemokratických a protieurópskych síl. A riziká poznáme.
Nič však nie je neodvratné. Stačí sa pozrieť na Maďarsko.
Tohtoročný 12. apríl si budeme pamätať veľmi dlho. Bol to deň, keď maďarskí občania vzali svoju budúcnosť do vlastných rúk. Vybrali si demokraciu. Európu. Vrátili Maďarsko tam, kam patrí: do centra našej Únie.
Po rokoch zhoršovania sa situácia začala obracať. Boj proti korupcii a ovládnutiu štátu sa zrýchľuje. Dosiahol sa skutočný pokrok v oblasti základných práv. A akademickej slobody. V súčasnosti boli v Maďarsku uvoľnené miliardové investície.
Samozrejme, čaká nás ešte veľa práce. Z toho je však zrejmé, že tvrdá práca sa vypláca.
Vďaka našim správam o právnom štáte sa teraz všetky problémy odhaľujú včas a riešia sa prostredníctvom dialógu.
A vďaka tomuto Parlamentu sme posilnili prepojenie medzi finančnými prostriedkami a dodržiavaním zásad právneho štátu.
S budúcim dlhodobým rozpočtom musíme dosiahnuť ešte viac. Dodržiavanie zásady právneho štátu a základných práv je nevyhnutnou podmienkou pre využívanie finančných prostriedkov EÚ. To musí byť prioritným a ústredným prvkom rozpočtu. Dnes aj v budúcnosti.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
podstatou demokracie je dať ľuďom moc vybrať si spoločnosť, v ktorej chcú žiť.
V súčasnosti veľká časť tejto moci nie je v rukách rodičov. Mladí Európania v súčasnosti trávia pred obrazovkami štyri až šesť hodín denne. Deti sú čoraz hlbšie vťahované do feedov, ktoré boli navrhnuté tak, aby skrolovali čo najdlhšie.
To, čoho sme svedkami, je nebývalé ovládnutie našich detí. Ovládnutie ich pozornosti, ich sústredenia, ich mysle. Tým deti prichádzajú o detstvo.
To, čo naše deti potrebujú, je čas stať sa samy sebou. A vyrastať spolu s ostatnými. Byť konfrontované so všetkými emóciami a rozhodnutiami, ktoré prináša reálny život. Dokonca potrebujú čas aj na to, aby sa nudili. Pretože práve vtedy musia používať svoju predstavivosť. Keď musia hovoriť, súhlasiť, nesúhlasiť, vytvoriť si názor či zmeniť ho.
Keď má však dieťa smartfón, o to všetko prichádza.
Vo dne aj v noci rodičia vidia, aké to má dôsledky: problémy so spánkom, úzkosť, či dokonca sebapoškodzovanie.
A čoraz častejšie dokonca smrteľné tragédie. Ako v prípade Oléy, 14-ročného dievčaťa z Belgicka.
Oléa si vzala život presne pred mesiacom – stala sa obeťou šikanovania na internete.
Tento príbeh je taký tragický a plný zármutku, že som si nebola istá, či ho mám spomenúť.
Oléina mama však o svojej dcére rozprávala tak dojímavo. A takisto zanietene o potrebe spraviť všetko preto, aby sa niečo podobné nestalo ďalším.
Chcem, aby jej slová vyzneli presne, takže ich poviem po francúzsky ako ona.
„Som presvedčená, že nebyť všadeprítomných sociálnych sietí, moja dcéra by tu bola ešte s nami. Je to neznesiteľné.“
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
má pravdu. Je to neznesiteľné. Už stačilo.
Zvolala som osobitný panel odborníkov. Hovorili sme s mladými ľuďmi. Pozreli sme sa na Austráliu a ďalšie krajiny, ktoré prijali opatrenia. A teraz nastal čas, aby konala Európa.
Zajtra Komisia predloží návrh aktu EÚ KIDS. Budeme uplatňovať postupný a diferencovaný prístup. Každý vek má svoje špecifiká. Tomu budú prispôsobené úrovne ochrany.
Žiadne sociálne médiá pre deti mladšie ako 13 rokov. Žiadny osobný účet pre deti mladšie ako 15 rokov.
To znamená, že od 13 do 15 rokov budú povolené len mini účty, zriadené a kontrolované rodičmi, s limitovanými funkciami a časovým obmedzením. A pre mládež od 15 do 18 rokov budú musieť platformy povinne zaviesť bezpečný dizajn.
Uvedomujem si, že mnohí považujú moc veľkých technologických spoločností za neobmedzenú. A že je nemožné to zvrátiť.
Nesúhlasím.
Nemusíme akceptovať návykové prvky. Nemusíme akceptovať, že sú deti vťahované do čoraz extrémnejšieho obsahu. Nemusíme akceptovať, že fotografie dievčat sa používajú na sexualizované obrázky vytvárané umelou inteligenciou.
Preto presúvame dôkazné bremeno.
Platformy budú musieť preukázať, že sú bezpečné. Pretože nejde o to, že naši maloletí majú prístup k sociálnym médiám. Ide o to, kedy a ako umožníme sociálnym médiám prístup k maloletým.
Európa má právomoc konať. O našich pravidlách rozhodujeme my, nie veľké technologické spoločnosti.
Ale ohrození nie sú len maloletí. Napríklad návykový dizajn škodí všetkým. Preto potrebujeme širší rámec, ktorým je akt o digitálnej spravodlivosti. Jeho návrh predložíme na jeseň.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
toto všetko ukazuje, čo môže Európa dosiahnuť v tom, na čom skutočne záleží. Musíme si však znovu získať srdcia Európanov. Znovu v nás vzbudiť pocit spolupatričnosti k niečomu, čo nás presahuje.
Pocit spoločnej domoviny. Istotu, že my, Európania, tu budeme vždy jeden pre druhého.
Stačí sa totiž obzrieť za hranice, aby sme pochopili, ako veľmi je táto európska myšlienka stále živá.
Stačí sa pozrieť na Ukrajinu a Moldavsko. Na západný Balkán. Stačí sa pozrieť na všetky krajiny v blízkosti našej Únie.
A keďže ich budúcnosť je v našej Únii, čoskoro navrhneme plány pre kandidátske krajiny, ktoré pokročili najviac.
Tento proces bude aj naďalej založený na zásluhách. Vážené poslankyne, vážení poslanci, poviem to znovu: od dodržiavania našich hodnôt neupustíme.
Bola som zhrozená zo záberov z minulotýždňového pohrebu Ratka Mladića v Belehrade.
Veď spáchal tie najukrutnejšie zločiny proti ľudskosti.
Glorifikácia vojnových zločincov skrátka nemá v Európskej únii miesto.
Nesmieme zabudnúť na žiadnu z obetí vojen v bývalej Juhoslávii a všetkým ich rodinám patrí náš súcit.
Ako Únia sa predsa zasadzujeme za pravdu, spravodlivosť a dodržiavanie našich hodnôt.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Európa bude vždy verná svojim hodnotám. Naša Únia sa zrodila ako mierový projekt. Aby z našej tragickej minulosti vzišla spoločná budúcnosť Európanov.
O desaťročia neskôr milióny ľudí, niekedy až z ďalekej Kanady, stále vidia v Európe prísľub.
A predsa neraz zabúdame, aký je tento prísľub stále silný.
Krátko po vojne v roku 1948 sa konal Kongres Európy. Stretli sa na ňom najväčší myslitelia nášho kontinentu, aby uvažovali nad budúcnosťou európskej spolupráce. Aby rozvinuli európsku myšlienku, ktorú sme si osvojili. Ako spoločnosť musíme obnoviť svoju schopnosť uvažovať v európskych dimenziách.
Budúci rok si pripomenieme historické 70. výročie Rímskej zmluvy.
Rada by som dnes oznámila, že pri tejto príležitosti usporiadame nový Európsky kongres.
Potrebujeme na ňom ľudí s tým najprenikavejším úsudkom – z celej našej Únie a celého nášho veľkého kontinentu. Spoločne vypracujú víziu, ktorá bude schopná inšpirovať novú generáciu Európanov. Víziu, ktorá dokáže znovu podnietiť európsku predstavivosť. Aby budúca generácia mohla písať svoj vlastný príbeh.
Nikdy nezabudnime na to, ako sa zrodila naša Únia. Národy, ktoré tak dlho navzájom bojovali, sa zomkli v snahe budovať spoločnú budúcnosť. Budúcnosť v mieri a prosperite, demokracii a slobode.
Nikdy síce nenapísali, kam až nás má táto budúcnosť napokon doviesť. No každá generácia stavala na dedičstve tej predchádzajúcej. Krok za krokom. Kameň za kameňom.
Naše nedokonalosti, naša rozmanitosť a rozdiely medzi nami samozrejme pretrvávajú. Práve vďaka tomu je však Európa taká, aká je – naša. Naša spoločná domovina.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vezmime teda budúcnosť opäť do svojich rúk.
Vive l'Europe.
Es lebe Europa.
Long live Europe.
Podrobnosti:
Brožúra a časová os s kľúčovými míľnikmi uplynulého roka
- Dátum uverejnenia
- 16. septembra 2026
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku