Už 22 rokov patrí Slovensko do Európskej únie

Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra minulého roka EÚ dôveruje 54 % opýtaných Slovákov a Sloveniek, pričom dve tretiny obyvateľov (68 %) sa cíti byť spätých s EÚ. Za jeden z dvoch najväčších problémov Slovenska obyvatelia krajiny najčastejšie považujú rast cien, infláciu a náklady na život (47 %). 

“Vstup do Európskej únie patrí k tým najstrategickejším rozhodnutiam v histórii našej krajiny. Neskôr nám to otvorilo dvere do „prvej ligy“ – eurozóny a Schengenu. Keď sa pozrieme na to, ako sa veľké ekonomiky predbiehajú o dominantné postavenie na globálnej scéne, je zrejmé, že členstvo v EÚ je pre nás obrovská výhoda tak z geopolitického, ako aj ekonomického hľadiska. A čo je najdôležitejšie – je aj o neustálej snahe zlepšovať život ľudí, napríklad cez podporu modernizácie slovenskej ekonomiky. No a napokon, v dnešnom svete nepredvídateľnosti a konfliktov nemožno opomenúť význam EÚ ako mierového projektu, pretože mier a stabilitu nemožno brať ako samozrejmosť,” uviedol Maroš Šefčovič, eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.

„Slovensko je už 22 rokov pevnou súčasťou Európskej únie, ktorá nám garantuje širokú paletu práv a slobôd – v tom, čomu veríme, kde a ako žijeme, študujeme či pracujeme. Nie je to tak dávno, čo takáto sloboda nebola samozrejmosťou a mnohí kvôli túžbe po nej prichádzali o všetko, dokonca aj o svoj život. Európska únia je tu pre všetkých – môžeme tu žiť slobodne, dôstojne a bez strachu, na základe rešpektu, slušnosti a tolerancie. Už viac ako dve desaťročia EÚ pomáha Slovensku napredovať: investuje do konkurencieschopnosti, podporuje zdravotníctvo, školstvo, infraštruktúru, inovácie aj moderné technológie a posilňuje stabilitu a odolnosť krajiny. Buďme hrdí na to, že patríme do priestoru, kde sa pravidlá dodržiavajú a rešpektujú. Odpoveďou na dnešné výzvy by mala byť ešte užšia spolupráca v rámci EÚ. Spoločne sme totiž silnejší a odolnejší voči neistotám v dnešnom turbulentnom svete,“ pripomenul pri tejto príležitosti Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

Čo prinieslo Slovensku členstvo v EÚ? 

Kvalita nášho života sa od vstupu do EÚ výrazne zlepšila. Prostriedky z rozpočtu Únie prispeli k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvoria veľkú časť verejných investícií. V rokoch 2004 až 2025 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd eur z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa môže zvýšiť o 6,4 miliárd eur.

Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavajú a modernizujú nemocnice a zdravotnícke zariadenia po celom Slovensku, obnovujú historické budovy aj domovy tisícok obyvateľov Slovenska. Stavajú sa nové škôlky, modernizujú sa stredné a vysoké školy aj ich internáty. Vďaka financiám z EÚ bol na Slovensku spustený superpočítač, podporili sa vedecké projekty aj špičkový výskum. Pribudli kilometre diaľnic, tunelov aj cyklochodníkov, ktoré spájajú obce a ľudí, zlepšujú životné prostredie, zvyšujú bezpečnosť a šetria čas. Množstvo projektov, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek vídame na každom kroku. 

Z nového finančného obdobia na roky 2028 až 2034 môže Slovensko získať ďalších 20 miliárd eur.

Nemateriálne prínosy členstva 

Sme Európania – Vstup Slovenska do EÚ priniesol obyvateľom Slovenska aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania. To nám garantuje isté práva, ochranu, aj  nové možnosti. Okrem toho, že Slovensko, tak ako všetky členské krajiny, má právomoc a rozhoduje pri hlasovaní o nariadeniach EÚ, aj každý občan EÚ sa môže aktívne zapájať do tvorby európskych politík.  A to napríklad zvolením zástupcov vo voľbách do Európskeho parlamentu, vyjadrením názoru  cez rôzne verejné konzultácie alebo predložením legislatívneho návrhu prostredníctvom Európskych občianskych iniciatív. EÚ sa k občanom v EÚ približuje aj prostredníctvom siete Europe Direct informačných centier. V nich získajú občania bezplatne odpovede na otázky o EÚ, informácie o ich právach, príležitostiach v rámci EÚ programov vrátane odporúčaní na kontakty a zdroje. Na Slovensku je ich 10.Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Slovensko sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv. Zároveň sa Slovensko v čase geopolitických otrasov môže oprieť o spoľahlivého, predvídateľného a zodpovedného partnera.

Dvere dokorán –  Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci a Slovenky umožnený bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady. Slovenský pas je 9. najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín. 

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku – Slováci a Slovensky majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 450 miliónmi ľudí. Na prácu v Únii nie je potrebné pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako poistené osoby danej krajiny. 

S Erasmom do sveta – Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využili desaťtisíce slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program vyslal do sveta vyše 13 miliónov ľudí. Prináša možnosti aj učiteľom či podnikateľom. Otvorili sa dvere pre európsku  spoluprácu pre vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky, ale aj mestá, obce a regióny.  V rámci programu otvorila Európska komisia v roku 2018 iniciatívu DiscoverEU, ktorá mladým ľuďom ponúka príležitosť objavovať rozmanitosť Európy, dozvedieť sa o jej kultúrnom dedičstve a histórii a spojiť sa s ľuďmi z celého kontinentu. Na jar 2026 Komisia ponúkla v rámci iniciatívy 40 000 bezplatných cestovných poukazov.

Spoločná mena, hmatateľný symbol – dnes môžeme platiť spoločnou európskou menou euro v 21 krajinách eurozóny, od januára 2026 už aj v Bulharsku.  Pri podnikaní ani na dovolenke tak zbytočne neprerábame na výmenných kurzoch. Euro prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie. Tiež výrazne pomohlo podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Naša mena je stabilná, pretože eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.  

Riešenie dvojakej kvality tovaru – Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami. 

Ochrana spotrebiteľov a bezpečnejšie výrobky – V EÚ funguje silná ochrana spotrebiteľských práv. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Akt o digitálnych službách chráni online používateľov pred nezákonným tovarom, obsahom alebo službami. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami, pričom v roku 2025 sa hlásenia na Slovensku najčastejšie týkali kozmetiky (29 %) a hračiek (24 %). EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet. 

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame, je čistejší a zlepšila sa kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. 

Ochrana slovenského jazyka – slovenčina je jedným z 24 úradných jazykov EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka aj pre budúce generácie. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, zakotvenej v Charte základných práv EÚ, majú občania EÚ, a teda aj Slováci a Slovenky, právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.   

Ochrana našich tradícií - Spolu 32 slovenských produktov je zapísaných v registri zemepisných označení Európskej únie. Medzi najnovšie prírastky na zozname patria muránske buchty, liptovské šialence a liptovská bryndza. Získanie chráneného označenia pôvodu (CHOP) prináša ochranu názvu v celej Európskej únii, zvyšuje dôveryhodnosť výrobku a podporuje jeho hodnotu aj dobré meno regiónu. EÚ totiž chráni tradičné produkty, aby ich nikto nemohol napodobňovať. 

Vybrané výsledky za programové obdobie 2014 – 2020 aktualizované v roku 2025* 

*Okrem Programu rozvoja vidieka, ktorý je kumulatívne za roky 2014 – 2024 a Programu Slovensko s plnením k 31.3.2026

Program Slovensko

• 841 podporených podnikov
• 33 512 m² plochy verejných budov so zlepšenou energetickou hospodárnosťou
• 251 MW dodatočnej výrobnej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov
• Nové alebo modernizované sociálne, cenovo dostupné byty pre 600 ľudí
• 24 632 úspešných účastníkov zapojených do aktivít zameraných na uplatnenie na trhu práce
• 18 359 osôb poskytujúcich sociálne alebo asistenčné služby

Operačný program Integrovaná infraštruktúra

• 47,76 km zrekonštruovaných železničných tratí,
• 122,84 km novovybudovaných diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy, zmodernizovaných 582 km a odstránených 145 nehodových lokalít  
• 19,79 km zmodernizovaných električkových tratí,
• 153 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy,
• 64 obnovených vlakových súprav v železničnej verejnej osobnej doprave,
• 237 podporených výskumných inštitúcií,
• 6 875 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP),
• 1 378 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu. 

Integrovaný regionálny operačný program

• 815,6 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,
• 242 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok,
• 500 km nových úsekov cyklistických komunikácií,
• 580 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy),
• 29 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc,
• 8 podporených kreatívnych centier,
• 352 podporených budov materských škôl, 544 základných škôl a 149 stredných škôl s celkovou kapacitou 363 180 žiakov
• 30 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku,
• 1 464 607,17 m² vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach

Efektívna verejná správa

• zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva,
• investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach. 

Životné prostredie

• 240 tis. obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd,
• 1 005,48 km novovybudovaných kanalizačných sietí
• 615 tis. t/rok zvýšená kapacita pre spracovanie odpadov (triedenie, recyklácia, zhodnocovanie),
• 592 MW zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov,
• 216 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia),
• 4 957 obyvateľov ochránených protipovodňovými opatreniami,
• zavedenie 11 systémov včasného varovania pred prírodnými katastrofami,
• vytvorenie 4 špecializovaných záchranných modulov,

Ľudské zdroje

• 152 984 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti,
• 25 732 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií,
• 72 060 žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania,
• 1 904 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania,
• 38 364 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania,
• 127 447 nezamestnaných ľudí do 29 rokov bolo zapojených do iniciatív na podporu zamestnanosti mladých ľudí,
• viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov,
• 362 projektov zameraných na subjekty poskytujúce verejné služby v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej oblasti,
• 1 734 jednotlivcov vykonávajúcich sociálne služby v rámci projektových aktivít
• 39 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít,
• 570 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno-výchovnej osvety, prevencie a poradenstva,
• zlepšené podmienky bývania pre 95 tis. obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít 

Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko

• 38,83 km rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,
• 190,5 km novovybudovaných alebo zmodernizovaných cyklistických ciest a turistických chodníkov,
• 176 zhodnotených objektov kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 74 podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami. 

Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko

• 74 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 488 787 návštev za rok v podporovaných lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 123 aktivít vzťahujúcich sa na rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva,
• 66 758 ha biotopov podporených s cieľom zlepšenia stavu ich ochrany,
• 67 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji zelených infraštruktúr,
• 8 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji ekologicky priaznivých a nízko uhlíkových dopravných systémov,
• 60 spoločných produktov týkajúcich sa ekologických sietí a zelených infraštruktúr,
• 6 vybudovaných výskumných zariadení,
• 307 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci medzi inštitúciami,
• 34 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci súvisiacej s inováciami,
• 12 výskumných inštitúcií sa zúčastnilo na cezhraničných , medzinárodných alebo medziregionálnych projektoch,
• 1 087 účastníkov zapojených do spoločného vzdelávania vo vzťahu k výskumu a inováciám,
• 53 inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na zlepšenie kvality vzdelávania, školenia a schém celoživotného vzdelávania,
• 239 vzdelávacích inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na predškolské a školské vzdelávanie,
• 7 762 účastníkov na cezhraničných programoch spoločného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, možnosti vzdelávania a vyššieho odborného vzdelávania.

Rozvoj vidieka

• 2 202 poľnohospodárskych podnikov/prijímateľov v rámci projektových podpôr
• 430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat,
• 239 tis. ha pôdy s podporenými agroenvironmentálnymi schémami
• 234 tis. ha podporenej pôdy v režime ekologického poľnohospodárstva
• 31 tis. ha podporenej pôdy v rámci ochrany biodiverzity v sústave NATURA2000
• 1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami,
• 22 tis. ha pôdy s podporenými leso-environmentálnymi schémami
• 1 090 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach,
• 110 podporených miestnych akčných skupín

 Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ? 

Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.   

V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum.   

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.   

Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia.   

Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 92,46 % voličov ÁNO a 6,2 % voličov NIE.   

Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.