Ahoj Európa! Príde po privítaní rozlúčka?

Náš návrat do Európy začal pred 26 rokmi. Slovensko sa počas nich napriek mnohým problémom stalo vyspelou krajinou. Dnes však ale stojíme na rázcestí. Komentár Dušana Chreneka

Slovensko si v týchto dňoch opäť pripomína výročie Nežnej revolúcie. Sviatok, ktorý nie je len o zatvorených školách a obchodoch či o archívnych záberoch na premrznutých demonštrantov na námestiach, ale najmä o tom, že už viac ako štvrtina obyvateľov našej krajiny sa narodila v slobode a demokracii.  

Len pár dní po pohnutých novembrových udalostiach zorganizovali Ladislav Snopko, Martin Bútora a Ján Budaj pochod obyvateľov cez Železnú oponu, ktorý príznačne nazvali Ahoj, Európa. Pred 26 rokmi, 10. decembra 1989 sa bratislavský Devín stal prvým miestom v Československu, kde sa začal strihať ostnatý drôt. Z Bratislavy sa vtedy do rakúskeho Hainburgu vydalo vyše 150-tisíc Slovákov. Pre väčšinu z nich to bola prvá návšteva Západného sveta, od ktorého sme boli na štyridsať rokov násilne odstrihnutí.

Železná rutina

Výlety, nakupovanie či bývanie v Hainburgu sa pre nás stali prístupnými. Slováci dokonca dnes tvoria asi pätinu obyvateľov tohto prihraničného mestečka. A naše kroky, samozrejme, nekončia pár kilometrov za niekdajšou Železnou oponou. Vďaka vstúpeniu do Schengenského priestoru môžeme cestovať po Európskej únii bez hraníc, bohatšie krajiny nám otvorili pracovné trhy, minulosťou sú aj exportné obmedzenia pre naše podniky.

Slovensko sa za toto obdobie dokázalo začleniť do najväčšieho otvoreného trhu na svete, z malej krajiny platiacej novou nestabilnou menou sme sa bez vážnejších problémov stali súčasťou eurozóny i bankovej únie.

Z hľadiska rastu ekonomiky sme tiež zaznamenali pokrok. Kým pred vstupom Slovenska do Európskej Únie v roku 2003, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 55 percent priemeru EÚ, v roku 2014 už dosahoval 76 percent. Viac ako 80 percent všetkých verejných investícií u nás je dnes spolufinancovaných z európskeho rozpočtu. V aktuálnom programovacom období z neho môžeme do roku 2020 získať o ďalších 13,5 miliardy eur viac, ako doň prispejeme.

Opačný mód

V týchto ťažkých časoch, keď Európu zasiahli teroristické útoky, utečenecká kríza i ekonomické problémy niektorých krajín, je namieste pripomenúť si, že pozitíva, ktoré nám návrat do Európy priniesol, nemusia byť večné. Stačí si spomenúť na nedávnu búrlivú diskusiu o rozpade eurozóny počas vrcholiacej gréckej krízy. Alebo sa započúvať do stále síce skôr okrajových, ale čoraz hlasitejších požiadaviek politikov na obnovenie hraníc medzi európskymi krajinami.

Európa prekonala po druhej svetovej vojne už množstvo kríz a výsledkom jej schopnosti dosiahnuť konsenzus, chrániť spoločné hodnoty a solidarizovať so slabšími je aj dnešná Európska únia. Problémy, pred ktorými dnes stojí, sú závažné. Ale práve preto musíme aj naďalej hľadať spoločné riešenia, a nie sa uzatvárať alebo hľadať iné cesty.

Bola by obrovská škoda, ak by sme v predvečer výročia strihania Železnej opony opäť začali v hlavách budovať hraničné priechody. A slogan Ahoj, Európa tak prevracali do rozlúčkového módu.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku SME 19.11.2015.