Keď sa vyskytne celosvetový problém, musíme ho zvládnuť. Rok 2015, keď OSN schválila súbor všeobecných cieľov udržateľného rozvoja platný po prvýkrát pre všetky krajiny, sa považuje za míľnik v multilaterálnej spolupráci.
Program udržateľného rozvoja 2030 spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy nám dali historicky najsmelší a najširší rámec, vďaka ktorému môže naša planéta rozhodne vykročiť k udržateľnému rozvoju a odstráneniu chudoby vo všetkých jej podobách – a to ešte v súčasnej generácii.
Týmito dohodami dosiahlo ľudstvo veľký úspech. Úspech, ktorý nemožno považovať za samozrejmosť. Minulý týždeň prezident Spojených štátov oznámil, že jeho krajina odstúpi od Parížskej dohody. Nadviazal na svoje vyjadrenia o znížení podpory USA na rozvoj, ktoré sa má týkať aj veľmi dôležitej podpory reprodukčného zdravia v rozvojových krajinách. Hoci sú tieto rozhodnutia hlboko znepokojivé, nesmú odvrátiť našu pozornosť od obrovskej úlohy, pred ktorou stojíme.
Pre Európsku úniu a jej členské štáty sú tieto medzinárodné záväzky neodvolateľné. Premeniť ich na skutočnosť pre nás neznamená vágny prísľub, ale absolútnu nevyhnutnosť.
Preto sme spoločne začali meniť spôsob, akým spolupracujeme s rozvojovými krajinami, a plne ho prispôsobovať novým celosvetovým cieľom. 7. júna podpísali predsedovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, ako aj všetky členské štáty nový európsky konsenzus o rozvoji, ktorý bude odteraz usmerňovať všetky naše rozvojové aktivity na európskej aj národnej úrovni.
Európska únia bola dlho svetovým lídrom rozvojovej spolupráce. Spolu s našimi členskými štátmi poskytujeme rozvojovým krajinám takmer 60 % celkovej pomoci, čiže oveľa viac ako ktokoľvek iný. Na ilustráciu iba v poslednom desaťročí vďaka rozvojovej pomoci EÚ získalo 74 miliónov ľudí prístup k pitnej vode a takmer o 14 miliónov viac chlapcov a dievčat mohlo navštevovať základnú školu.
Reformovať tak dobre zavedenú politiku, ako je táto, si vyžadovalo značnú mieru politickej odvahy. Podujali sme sa na to aj preto, že náš prístup k rozvoju nemôže stagnovať, keď sa svet okolo nás tak radikálne mení. Súčasné problémy sú zložitejšie, viac vzájomne prepojené a dotýkajú sa celého sveta: či už ide o zmenu klímy, mohutné utečenecké a migračné vlny, alebo o zvyšovanie nerovností a premenlivú štruktúru chudoby, ktorá sa vyskytuje v krajinách na všetkých stupňoch vyspelosti.
V zmysle tohto nového konsenzu meníme prístup k problematike. Sústredíme sa nielen na každý tradičný sektor spolupráce zvlášť, ale aby aj celkový obraz dával zmysel, budeme do našich opatrení systematicky začleňovať sociálne, hospodárske aj environmentálne zretele.
Povážte sami. Dá sa riešiť zdravotníctvo bez podpory rodovej rovnosti a reprodukčného zdravia a práv žien? Dá sa podporovať elektrifikácia Afriky bez toho, aby sme si boli istí, že táto elektrina bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov? Dá sa stavať nové školy a siete v oblastiach, kde vojna ničí ľudské životy a neustále ohrozuje výdobytky rozvoja?
Všetko so všetkým súvisí a rovnako úzko prepojené budú aj naše riešenia. V zmysle nového európskeho konsenzu kladieme osobitný dôraz na faktory prítomné v každej politike: rodovú rovnosť, mládež, udržateľné energie a zmenu klímy, investície, migráciu a mobilitu. Úspech v týchto oblastiach môže výrazne transformačne ovplyvniť všetky politiky.
Prvoradým cieľom rozvojovej stratégie je a bude celosvetové odstránenie chudoby. Ak sa k nemu chceme dopracovať, musíme ju lepšie previazať s ostatnými aktivitami na zachovanie mieru a bezpečnosti, s humanitárnou pomocou, či migráciou a bojom proti zmene klímy. Takisto sa musíme postarať sa o to, aby zohľadňovala prekážky rozvoja.
Ako na to?
Všetky inštitúcie a členské štáty EÚ sa zaviazali k čoraz užšej spolupráci a koordinácii. Chceme, aby boli účinok, efektivita aj viditeľnosť našich opatrení čo najväčšie. Začnime napríklad spoločným plánovaním rozvojovej pomoci. Ak pri pohľade na odvetvia a činnosti, ktoré chceme v partnerskej krajine podporiť, zistíme, že jeden členský štát je úspešnejší v podpore poľnohospodárstva, zatiaľ čo druhý má významné odborné kapacity na školskú reformu a inštitúcie EÚ sústreďujú pomoc na zlepšenie správy a riadenia krajiny, čo nám bráni, aby sme od začiatku našu spoločnú činnosť plánovali podľa individuálnych predností, a tak predišli duplicite a dosiahli optimálnu súčinnosť?
Všade, kde sa dá, budeme hľadať možnosti spájať zdroje a znižovať administratívnu záťaž, aby sa rozhodnutia aj následné opatrenia prijímali rýchlejšie a pružnejšie. Typickým príkladom je trustový fond EÚ pre Afriku. V rekordnom čase po jeho založení sa z neho podarilo 58 miliónmi eur podporiť mier, stabilitu a tvorbu pracovných miest v Africkom rohu. Projekty už od začiatku pomáhajú napĺňať najnaliehavejšie potreby.
To je len niekoľko z rôznych možností. Každopádne sme odhodlaní využiť naše spoločné zdroje čo najlepšie.
To ma privádza k ďalšej dôležitej otázke, a tou sú práve zdroje. Ak sa zo súčasných miliardových investícií chceme dostať k biliónom, ktoré potrebujeme na dosiahnutie udržateľného rozvoja na celom svete, musíme nájsť nové spôsoby financovania a povzbudiť všetkých partnerov vrátane súkromných subjektov a partnerských krajín , aby prevzali svoj diel zodpovednosti.
Aj keď tradičná rozvojová pomoc nestráca na dôležitosti, v zmysle nového konsenzu ju budeme kombinovať s inými zdrojmi. Naďalej budeme partnerské krajiny podporovať vo zvyšovaní vlastných príjmov a výbere daní, šíriť osvedčené postupy, poskytovať odbornú výpomoc a vymieňať si poznatky. Efektívne daňové systémy v partnerských krajinách významne prispievajú k zmierňovaniu chudoby, umožňujú poskytovať základné verejné služby a dláždia cestu pre opätovné investície do rozvoja.
Prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu budeme stimulovať súkromný sektor a zaručovať sa za jeho investície, aby súkromní investori neváhali investovať do rozvoja, hoci sa s ním spája vyššia miera rizika ako s inými oblasťami. Takéto investície môžu byť pre rozvoj veľmi prínosné – môžu zlepšiť sociálnu aj hospodársku infraštruktúru a podporiť MSP, mikrofinancovanie, ako aj tvorbu pracovných miest, zvlášť pre mladých ľudí.
Všetky tieto prvky spolu tvarujú víziu a akčný plán európskej rozvojovej politiky, ktorá má dnes širší aj hlbší dosah ako kedykoľvek predtým. Tento rámec umožní EÚ, aby rozšírila rady svojich partnerov a efektívnejšie s nimi napĺňala rozvojové ciele. Jeho význam je však ešte oveľa väčší.
V týchto pohnutých časoch, keď sa niektoré krajiny zdráhajú prijať globálny záväzok k udržateľnému rozvoju a prekvitá nacionalistická a populistická rétorika, význam nového európskeho konsenzu o rozvoji ďaleko presahuje súčet jeho častí.
Podpisom konsenzu EÚ vyslala hlasný signál, že je pripravená viesť celosvetové úsilie o odstránenie chudoby.
Že sme odhodlaní postarať sa o to, aby naše dnešné správanie neohrozovalo ani budúce generácie, ani životné prostredie, ani ľudí v rozvojových krajinách.
A že pre nás sú na prvom mieste svet, dôstojnosť a budúcnosť.
Komentár Nevena Mimicu, európskeho komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 10. júna 2017