Sociálne siete používa každý deň takmer 48 % Európanov. Na online platformách pritom hľadajú informácie, zábavu, kontakt s blízkymi ale aj novú formu politickej angažovanosti. Tomu, aký vplyv môžu mať technológie na politické správanie a demokraciu, sa venuje správa Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie.
Behaviorálna psychológia, ktorá sa venuje najmä ľudskému správaniu, ukazuje, že ľudia jednoduchšie prijímajú negatívne správy. Podporujú to aj algoritmami sociálnych sietí, ktoré propagujú často komentovaný alebo zdieľaný obsah. Online platformy tak ľahko zosilňujú dosah nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré sú pre používateľov lákavé. Tým môžu sociálne siete ovplyvniť informovanosť používateľa a aj jeho politické rozhodnutia. Navyše, nespoľahlivé informácie majú často polarizačný charakter, vyvolávajú emócie a podporujú osobné presvedčenia, ktoré majú na formovanie verejnej mienky väčší vplyv ako fakty. Nepravdivé a zavádzajúce informácie tak majú potenciál určovať politickú agendu a stimulovať extrémizmus. Podľa autorov správy JRC to má nebezpečný dopad na demokratické spoločnosti, pretože fungujúca demokracia závisí od schopnosti jej občanov robiť informované rozhodnutia.
4 nevýhody sociálnych sietí
1. „Ekonomika pozornosti“ - keď sme online, naša pozornosť a angažovanosť sú inzerentom predávané rovnako ako produkty. Algoritmy sociálnych sietí podľa analýzy 300 reakcií dokáže predpovedať osobnosť používateľa s väčšou presnosťou ako by to dokázal životný partner alebo parnerka.
2. Používanie princípov behaviorálnej psychológie na neustále zapájanie užívateľov a zdieľanie obsahu. Patrí sem aj zjednodušenie procesu registrácie na platformy a skomplikovanie odhlásenia sa alebo zrušenia služby.
3. Na platformách ako Twitter, Reddit a Facebook uprednostňujú algoritmy obsah, od ktorého očakávajú vysokú angažovanosť. To prispieva k uprednostňovaniu kontroverznejšieho a emotívnejšieho obsahu pred informatívnym.
4. Jednoduché šírenie dezinformácií, ktoré spôsobuje, že viac ako polovica užívateľov sa s falošnými správami stretáva online aspoň raz týždenne.
Čo to znamená pre tvorbu politiky?
Na európskej úrovni sa v súčasnosti formuje niekoľko regulačných iniciatív. Príklady zahŕňajú pravidlá ochrany spotrebiteľa, ktoré viedli k odstráneniu veľkého množstva dezinformácií súvisiacich s ochorením Covid-19 z Facebooku a smernica EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá reguluje obsah na YouTube a iných stránkach.
V rámci boja proti extrémizmu sa na internetovom fóre EÚ stretávajú vlády, Europol a najväčšie spoločnosti v oblasti technológií a sociálnych médií, aby zabezpečili čo najrýchlejšiu identifikáciu a odstránenie nelegálneho obsahu vrátane teroristickej propagandy.
Celú správu Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie nájdete tu.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 7. decembra 2020