Café Európa: Európa 80 rokov po druhej svetovej vojne

Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny čelí Európa novým hrozbám, ktoré testujú jej mierový projekt. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku si na tohtoročnom Bratislavskom majálese pripravilo diskusiu Café Európa, v ktorej sa odborníci pozreli na to, ako ruská agresia, hybridné útoky a vnútorné politické nálady ohrozujú jednotu a stabilitu Európskej únie. Diskusiu moderoval publicista Michal Havran a zúčastnili sa jej Peter Weiss, bývalý veľvyslanec a politik, Jozef Bátora, vedec a vysokoškolský pedagóg. 

Ohrozenie európskej bezpečnosti 

Vlažná reakcia na anexiu Krymu v roku 2014 povzbudila Rusko k ďalšej agresii – k invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022. Obaja diskutujúci ju odsúdili a označili za priame narušenie hodnôt európskeho projektu. Podľa Jozefa Bátoru vnímal Západ tieto konflikty ako vzdialené, podobne ako kedysi vojnu v Juhoslávii. Kremeľ využíva stratégiu, v ktorej kombinuje vojenské a ekonomické nástroje, podporené silnou propagandou.  

Bátora varoval, že vojna v našich spoločnostiach prebieha už dnes, no je v tzv. sivej zóne. Odborníci sa zhodli, že Európu neohrozuje vojna vedená konvenčným spôsobom, pomocou zbraní, ale cieľom hybridnej vojny je demokracia ako taká. Bátor pritom pripomenul 66 hybridných útokov, ktoré sme v roku 2024 v Európe odhalili. Ide najmä o kyberútoky alebo pokusy o poškodenie infraštruktúry, napríklad optické káble v Baltskom mori. Tieto hrozby, ktoré prichádzajú najmä z východu, Európa dlho podceňovala.  

Bývalý politik Peter Weiss kritizoval rétoriku na Slovensku, ktorá ospravedlňuje agresora a spochybňuje podporu Ukrajine. Podpora mieru bola podľa neho využitá na mobilizáciu voličov, čím sa bagatelizovala hrozbu z Kremľa. Rovnako za absurdné označil tvrdenia, že Západ je zodpovedný za vojnu. Politika zdanlivej neutrality voči Rusku by mohla podľa Jozefa Bátoru zaradiť Slovensko do sivej zóny medzi demokraciou a autokraciou, podobne ako je tomu v Bielorusku. Obaja diskutujúci kritizovali naivný pacifizmus a nostalgiu za komunizmom prítomnú v časti slovenskej spoločnosti. 

Návrat k realizmu 

Európska únia vznikla ako odpoveď na hrôzy druhej svetovej vojny, a to pomocou  kontroly zdrojov, ktoré sú pre vedenie vojny dôležité - uhlia a ocele. Podľa Weissa sa Európskej únii podarilo pretrhnúť začarovaný kruh vojen, no tento výdobytok narušuje oslabenie jednoty a podpora krajne pravicových strán. Odchod USA, ako garanta európskej bezpečnosti, núti Úniu, aby bránila demokraciu samostatne. „Nikto to za nás neurobí,“ poznamenal Jozef Bátora, vyzývajúc na posilnenie  európskej obrany a jednoty. 

Podľa diskutujúcich potrebuje Európa nový realizmus. Európska únia má prevahu vďaka svojej schopnosti spolupracovať. Peter Weiss varoval pred návratom „démonov minulosti“, ako sú revizionistické nálady a zdôraznil potrebu brániť demokraciu. Obaja sa zhodli, že bez silnej Európskej únie hrozí, že Európa ostane marginalizovaná v globálnej súťaži. 

Článok vznikol z obsahu diskusie v Café Európa, ktorá sa konala 3. mája 2025 na Bratislavskom majálese. Diskusiu zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. O ohrození mieru a budúcnosti EÚ diskutovali Peter Weiss, bývalý politik a diplomat a Jozef Bátora, profesor na katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Podujatie moderoval publicista Michal Havran.