Čo nám bráni správať sa ekologickejšie?

Dňa 24. septembra 2024 sa na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK) uskutočnila diskusia organizovaná Slovenskou akadémiou vied a Institutom 2050 na tému „Čo nám bráni správať sa ekologickejšie?“. Diskusie zo série Think Tank Európa sa zúčastnili hostia: Dušana Dokupilová (Prognostický ústav CSPV, SAV),Tomáš Chabada (Institut 2050), Jakub Šrol (Ústav experimentálnej psychológie CSPV, SAV) a podujatie moderoval vedúci ZEK Vladimír Šucha.

Každý z hostí poukázal svojou prezentáciou na nedávne zistenia ich práce a spoločne zdôraznili aktuálnosť témy klimatickej zmeny. Účastníci podujatia mali možnosť dozvedieť sa viac o postojoch slovenskej verejnosti, ale aj o radách, ako môžeme spoločne prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov počas našej každodennej rutiny. Prieskumy ukazujú, že v spoločnosti aj naďalej pretrváva slabá informovanosť a podceňovanie klimatickej situácie, hoci reagovať by sme na ňu mali už teraz. 

„Keď sme sa ľudí pýtali, či považujú zmenu klímy za závažný problém, tak tri štvrtiny verejnosti odpovedalo – áno. Ale keď sme sa pýtali, koľko (podľa nich) spoluobčanov považuje zmenu klímy za závažný problém, tak vidíme, že to číslo je výrazne nižšie. Takže si myslíme, že tí okolo nás to nevnímajú. Na to je dôležité upozorňovať a vysielať ľuďom signál, že nie ste sami, máte aj ľudí vo svojom okolí, ktorí to vidia podobne, a to nás môže do budúcna viacej motivovať,“ zhrnul výsledky svojho výskumu Tomáš Chabada z Institutu 2050. 

Mnoho ľudí si daný problém aj uvedomuje, no stretávajú sa s psychologickými bariérami, ako napríklad presvedčením, že sami nič nezmenia, alebo že nemajú dostatok času. Výsledky štúdií však naznačujú, že ľudí odhodlaných konať je viac než dosť, a preto je potrebné o tejto téme viac komunikovať. „Väčšina ľudí na Slovensku považuje klimatickú zmenu za závažný problém, no keď sa pozrieme na nejaké zapojenie do tejto témy, či už vlastným správaním alebo podporou politík, tá je často relatívne nižšia, pretože ľuďom bránia rôzne objektívne a subjektívne bariéry,“ doplnil Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV Slovenskej akadémie vied.

Cieľom diskusie bolo poukázať na potrebu riešenia klimatickej situácie, no rovnako tak aj povzbudiť účastníkov k jednoduchým zmenám v ich návykoch. Využívanie verejnej dopravy, šetrenie energiami, triedenie odpadov alebo obmedzenie konzumácie mäsových výrobkov sú všetko spôsoby, ktorými môže každý z nás priložiť ruku k dielu na ceste k uhlíkovej neutralite. „Musíme si uvedomiť, že k uhlíkovej neutralite nedôjdeme iba tým, že spravíme nejaké zmeny v priemyselných procesoch. Aj naše samotné individuálne správanie je veľmi dôležité,” vyjdarila sa Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV.

 „Zostáva na nás, bežných ľuďoch, aby sme začali túto konverzáciu. Keď budeme o týchto témach hovoriť, môžeme sa posunúť dopredu,“ uzatvoril diskusiu Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Záver stretnutia bol obohatený podnetnými otázkami z publika. Po diskusii poďakoval vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku všetkým hosťom za ich aktívnu účasť a prínos k problematike klimatickej zmeny. 

Prezentácie z podujatia Think Tank Európa: Čo nám bráni správať sa ekologickejšie:

• Psychologické bariéry pro-environmentálneho správania a podpory klimatických politík na Slovensku
• Čo môžem spraviť ja
• Postoje slovenskej verejnosti k ochrane klímy a transformácii spoločnosti