Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 11. marca 2016
  • Odhadovaný čas čítania: 3 min

Čo si Slováci myslia o EÚ, zamestnanosti či eure?

bratislava2.jpg
© EU
Prevažná väčšina Slovákov sa cíti byť európskymi občanmi, cenia si úspechy európskej integrácie a majú záujem dozvedieť sa viac o EÚ. Za najpozitívnejší výsledok Európskej únie považujú Slováci voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ.

Každoročne v tomto období zverejňujeme Národnú správu prieskumu Eurobarometer, ktorý skúma postoje Slovákov k občianstvu EÚ, využívaniu médií, zamestnanosti, euru či energetickej únii. Z prieskumu vychádza, že Slováci sú oveľa viac spätí so svojím mestom (92 %) alebo štátom (95 %) ako s Európskou úniou. S EÚ sa cíti byť spätá necelá polovica (46 %).

Občanmi EÚ sa cítia byť skôr mladí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní ľudia a ľudia pravicovo orientovaní. Svoje práva občana EÚ pozná len o niečo viac ako polovica (52 %) Slovákov, takmer tri štvrtiny (71 %) by o týchto právach chceli vedieť viac. Za najpozitívnejší výsledok Európskej únie považujú Slováci voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ (75 %). Za ďalšie dôležité úspechy EÚ považujú obyvatelia Slovenska euro (49 %) a mier medzi členskými štátmi EÚ.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, v tejto súvislosti uviedol: "Dôvody poklesu pocitu spätosti s Európskou úniou súvisia aj so spôsobom akým politici v uplynulom období komunikovali utečeneckú krízu a jej dopady na Slovensko. Ľudia citlivo vnímajú vyjadrenia politických lídrov, ktorí na jednej strane proklamujú proeurópsky postoj a zároveň sa negatívne vymedzujú voči Európskej únii a jej inštitúciám. Teší ma však, že prevažná väčšina Slovákov sa cíti byť európskymi občanmi, cenia si úspechy európskej integrácie a majú záujem dozvedieť sa viac o EÚ."

Prieskum skúmal aj faktory, ktoré nás Európanov spájajú. Podľa Slovákov najsilnejšími faktormi, ktoré vytvárajú pocit komunity medzi občanmi EÚ sú geografická poloha (45 %), história (30 %) a kultúra (26 %). Na európskej úrovni je poradie rozdielne - na prvom  mieste je kultúra (28 %), potom nasleduje história (24 %) a na treťom mieste je prekvapujúco šport (22 %).

Zamestnanosť a podpora eura

Ekonomickú situáciu, ako na Slovensku tak aj v rámci celej EÚ, vnímajú obyvatelia Slovenska pozitívnejšie ako v minulosti. Stav slovenskej ekonomiky považuje za dobrý necelá tretina (30 %) ľudí. Až dve tretiny (66 %) Slovákov majú opačný názor a situáciu v slovenskej ekonomike hodnotia negatívne.

Euro ako spoločnú menu stále podporuje väčšina ľudí (78 %). Sú to predovšetkým študenti, ľudia vysokoškolsky vzdelaní, manažéri a tiež ľudia vo veku 25 – 39 rokov. Naopak, najmenej euro podporujú nezamestnaní (58 %).

Energetická únia - sme za nižšie ceny energií

Spoločnú energetickú politiku EÚ, ktorá je pod taktovkou slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, dnes podporuje 70 % Slovákov, hlavne z radov mladších ľudí, študentov a manažérov. Jej hlavnou prioritou by mala byť garancia rozumných cien za energie (41 %). Podľa opýtaných by medzi priority energetickej únie mala patriť ochrana životného prostredia (30 %) a rozvíjanie energie z obnoviteľných zdrojov (28 %).

Pozeráme hlavne televízor

Čo sa týka využívania médií, na Slovensku je najvyužívanejším médiom televízia, ktorú denne sledujú štyri pätiny (80%) ľudí. Nasleduje rádio (55%), internet (53%), tlač  denne číta necelá pätina (19%) Slovákov.

Iba necelá polovica (46 %) opýtaných si myslí, že je cez naše médiá dobre informovaná o záležitostiach EÚ dobre informovaná, hlavným zdrojom informácií je televízia (60 %), po nej nasleduje internet (22 %).

Za modernú metódu získavania informácií o politických záležitostiach EÚ považuje väčšina Slovákov (60 %) sociálne siete, ktoré slúžia ako dobrý spôsob na vyjadrenie politických názorov (55 %), ale tiež spôsob, ako u ľudí vyvolať záujem o politické záležitosti (57 %).

Prieskum sa realizoval v novembri minulého roku na Slovensku, išlo o vzorku 1 027 opýtaných. 

Eurobarometer 84 - Národná správa pre Slovensko

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
11. marca 2016