Digitalizácia na európsky spôsob

Som technologický nadšenec. Moja viera v dobro technológií vychádza z mojich skúseností študentky medicíny. Z prvej ruky som sa učila a videla, ako dokáže meniť osudy, zachraňovať životy a robiť bežné veci z toho, čo by sa kedysi považovalo za zázrak. 

Dnes už považujeme za samozrejmé, že infekciu liečime antibiotikami a pri zranení alebo chorobe absolvujeme vyšetrenie röntgenom alebo magnetickou rezonanciou. Sú to všetko zázraky, ktoré zmenili vývoj ľudstva k lepšiemu. 
Vďaka technológiám sú tieto zázraky každým dňom uchvacujúcejšie a stávajú sa pravidlom. Pomáhajú lepšie odhaľovať rakovinu, realizovať operácie s vysokou presnosťou či prispôsobiť liečbu potrebám konkrétneho pacienta. 
To všetko sa deje práve tu a teraz v Európe, ale mojím cieľom je, aby toto bol len začiatok. Chcem, aby sa technológie stali štandardom v celej našej spoločnosti: od poľnohospodárstva po financie, od kultúry po stavebníctvo, od boja proti zmene klímy po boj proti terorizmu. Toto je vízia novej digitálnej stratégie, ktorú Európska komisia predloží tento týždeň. 

Veríme, že digitálna transformácia môže byť hybnou silou našich hospodárstiev a pomôcť nám nájsť európske riešenia globálnych výziev. Sme presvedčení, že občania by mali byť schopní prijímať lepšie rozhodnutia s využitím poznatkov získaných z iných ako osobných údajov. A chceme, aby tieto údaje boli dostupné všetkým subjektom – verejným aj súkromným, veľkým aj malým, startupom aj gigantom. Spoločnosť ako celok tak získa maximum z inovácie a hospodárskej súťaže a my všetci budeme profitovať z digitálnej dividendy. Digitálna Európa by mala vyjadrovať to najlepšie z Európy – otvorenosť, spravodlivosť, rozmanitosť, demokraciu a sebadôveru.
Rozsah našej stratégie odzrkadľuje škálu a povahu transformácie, ktorá nás čaká. Pokrýva všetko od kybernetickej bezpečnosti až po kritické infraštruktúry, od digitálneho vzdelávania po zručnosti, od demokracie po médiá. A napĺňa ambicióznosť európskej zelenej dohody, napríklad dosiahnutím klimatickej neutrality dátových centier do roku 2030. 

Digitálna transformácia však nemôže byť ponechaná na náhodu. Musíme zabezpečiť, aby naše práva, súkromie a ochrana na internete boli rovnaké ako v reálnom živote. Aby každý z nás mal kontrolu nad vlastným životom a tým, čo sa deje s našimi osobnými údajmi. Že môžeme dôverovať technológiám v tom, čo hovoríme a robíme. Že nové technológie nenastoľujú nové hodnoty.
Plne si uvedomujem, že mnohí túto dôveru v technológie – a najmä v tých, ktorí ich vlastnia – ešte nezískali. Vidím, ako ľahko sa stráca, keď veľké online platformy používajú údaje svojich zákazníkov na iné ako dohodnuté účely. Alebo keď dezinformácie vytláčajú zodpovednú žurnalistiku a naháňanie kliknutí (tzv. clickbait) je dôležitejšie ako pravda.
Preto chápem a rešpektujem, ak majú niektorí ľudia voči technológiám skeptický, nedôverčivý či dokonca pesimistický prístup. A preto sa domnievam, že potrebujeme digitalizáciu, ktorá je vo svojej podstate európska.

Digitalizáciu, ktorá obnovuje dôveru v oblastiach, kde bola narušená a posilňuje ju tam, kde existuje. V rámci toho musia veľké komerčné digitálne subjekty prijať svoju zodpovednosť, napríklad tak, že Európanom umožnia získať prístup k zhromažďovaným údajom. Európska digitalizácia nie je o ziskoch menšiny, ale o poznatkoch a príležitostiach väčšiny. V prípade potreby to môže znamenať prijatie právnych predpisov. 
Ide o to, že európska digitalizácia musí chrániť a posilňovať práva občanov, podnikov a spoločnosti ako celku. Musí pracovať v prospech ľudí, aby pocítili výhody technológie vo svojich životoch. Európa preto potrebuje vlastné digitálne kapacity, či už ide o kvantovú výpočtovú techniku, siete 5G, kybernetickú bezpečnosť alebo umelú inteligenciu. Toto sú niektoré z technológií, ktoré sme identifikovali ako oblasti strategických investícií, pre ktoré sa zdroje EÚ budú kombinovať s národnými a privátnymi zdrojmi. 

Maximálne využívanie digitálnych technológií a údajov je rovnako dôležité pre veľké priemyselné odvetvia, ako aj pre malé a stredné podniky. A hoci najlepšie nápady často prichádzajú od najmenších startupov, rozširovanie v digitálnom svete môže byť pre menšie európske firmy ťažká úloha. Chceme, aby slovenské startupy mali rovnaké príležitosti na rozvoj, rast a prilákanie investícií ako ich protivníci v Silicon Valley.
Aby to tak bolo, budeme musieť prekonať fragmentáciu nášho jednotného trhu, ktorá je v online sfére často výraznejšia ako v iných oblastiach. Teraz musíme spojiť sily. Nie však tým, že budeme všetci rovnakí, ale využitím našej veľkosti a rozmanitosti – oba tieto faktory sú z hľadiska inovácií kľúčovými faktormi úspechu. 

Naše ambície musia ísť ruka v ruke so zdrojmi. Preto sa na zasadnutí Európskej rady tento týždeň budem usilovať o presadenie moderného a flexibilného rozpočtu EÚ, ktorý investuje do našej budúcnosti, do výskumu, zavádzania inovácií a zručností potrebných na ich realizáciu. Budeme ich potrebovať, ak chceme, aby Európa bola lídrom v oblastiach s najväčším potenciálom, ako sú údaje a umelá inteligencia. Tento týždeň predložíme naše plány pre obe uvedené oblasti spolu s našou širšou digitálnou stratégiou. 

Východiskovým bodom pre údaje bude vždy ochrana osobných údajov. Európa má dnes najprísnejšie pravidlá na svete a teraz Európanom poskytneme potrebné nástroje, aby mali nad svojimi údajmi ešte väčšiu kontrolu. 
Existuje však ešte aj iný druh údajov, ktoré sú neobjavenou, nevyužívanou zlatou baňou dátovo agilného hospodárstva budúcnosti. Mám na mysli anonymizované údaje o mobilite alebo meteorologické údaje zhromažďované leteckými spoločnosťami, satelitné snímky, ale aj priemyselné a komerčné údaje o výkonnosti motorov či spotrebe energie. 
Tento druh iných ako osobných údajov môže byť základom pre návrh a vývoj nových, účinnejších a udržateľnejších výrobkov a služieb. Navyše ich možno reprodukovať prakticky zadarmo. Napriek tomu dnes nevyužívame 85 % informácií, ktoré produkujeme. To sa musí zmeniť. 

Vypracujeme legislatívny rámec a prevádzkové normy pre európske dátové priestory. Budú slúžiť na uchovávanie údajov podnikov, štátnych orgánov a výskumníkov a na ich prístup k dôveryhodným údajom, o ktoré sa delia iné subjekty. Dátové priestory budú fungovať v zabezpečených podmienkach, ktoré prinesú väčšiu hodnotu a spravodlivú návratnosť pre všetkých.
Tieto spoločné údaje zase prispejú k podpore excelentnosti a dôvery v umelú inteligenciu v Európe. Umelá inteligencia už pomáha malým spoločnostiam znižovať výdavky na energiu, umožňuje ekologickejšiu, automatizovanú dopravu a vedie k presnejším lekárskym diagnózam. 

Naše investície nasmerujeme do siete miestnych centier digitálnych inovácií a centier excelentnosti pre pokročilý výskum a vzdelávanie, aby sme veľkým aj malým podnikom umožnili plne využiť potenciál umelej inteligencie. 
Zároveň zabezpečíme, že umelá inteligencia bude spravodlivá a bude v súlade s vysokými štandardmi, ktoré Európa vypracovala vo všetkých oblastiach. Vo svete, v ktorom naše rozhodnutia ovplyvňujú algoritmy, sa musí plne dodržiavať náš záväzok v oblasti bezpečnosti, ochrany súkromia a rovnakého zaobchádzania na pracovisku. Našu činnosť zameriame na vysokorizikové aplikácie, ktoré môžu ovplyvniť naše fyzické alebo duševné zdravie alebo ktoré ovplyvňujú dôležité rozhodnutia v oblasti zamestnanosti alebo presadzovania práva. 

Cieľom nie je viac regulácie, ale praktické záruky, zodpovednosť a možnosť ľudského zásahu v prípade nebezpečenstva alebo sporov. Úspešne formujeme iné priemyselné odvetvia – od áut po potraviny – a teraz budeme uplatňovať rovnakú logiku a rovnaké normy v novom dátovo agilnom hospodárstve. Všetko, čo som uviedla, sa dá zhrnúť jedným termínom: „technologická zvrchovanosť“. Opisuje schopnosť, ktorá je pre Európu nevyhnutná, ak chce prijímať vlastné rozhodnutia na základe vlastných hodnôt a dodržiavajúc vlastné pravidlá. Vďaka tomu sa z nás všetkých budú môcť stať technologickí nadšenci. 

Komentár Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, bol uverejnený na stránke denníka SME 19. februára 2020.