Rozhodnutia v Európskej únii sa dotýkajú 446 miliónov ľudí - vrátane vás. Aj Slováci však majú viacero možností, ako vziať smerovanie EÚ do vlastných rúk.
Napriek množstvu výhod, ktoré nám členstvo v EÚ poskytuje, je frflanie na „bruselských byrokratov“ čoraz viac v móde. Málokto si prizná, že do diania v EÚ sa ako občania takmer nezapájame, pritom možností ako sa podieľať na rozhodnutiach Bruselu je viacero.
Poďme sa pozrieť, akými spôsobmi môžeme vývoj v EÚ ovplyvniť aj zo Slovenska:
Nástroj 1: Voľby do Európskeho parlamentu
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú základný nástroj, ktorým rozhodujeme o tom, kam by sa mala EÚ posunúť.
Keď kupujeme auto alebo telefón, zvažujeme pre a proti celé hodiny. Avšak voľby do EP vnímame ako niečo vzdialené – pritom sú to práve europoslanci, ktorí spolurozhodujú napríklad o rozpočte EÚ alebo právnych predpisoch, ktoré musia členské štáty dodržiavať.
Pri výbere našich zástupcov sa nespoliehajme len na prázdne frázy.
Stačí si položiť jednoduché otázky:
Do akej miery nám hovoria politici pravdu?
Ako plnia svoje predvolebné sľuby?
Robia naozaj to, kvôli čomu sme ich do Europarlamentu zvolili?
Najbližšie voľby do EP budú v roku 2024, naposledy sa konali v roku 2019. Ľudí, ktorých si zvolíme, budú reprezentovať Slovensko ďalších 5 rokov.
Nástroj 2: Európska iniciatíva občanov
Málokto vie, že občania EÚ majú prostredníctvom Európskej iniciatívy občanov právo priamo sa podieľať na formovaní politík Únie tým, že vyzve Európsku komisiu, aby v určitej veci predložila legislatívny návrh.
Stačí, ak sa nájde milión ľudí z aspoň 7 členských štátov, ktorá danú iniciatívu podporí, Európska komisia sa ňou musí zaoberať a navrhnúť legislatívne riešenie.
Sociálne siete využívame denne, prečo teda neosloviť Európanov z ostatných krajín napríklad s návrhom na prísnejšiu ochranu lesov? V minulosti už takto uspeli viaceré iniciatívy. Napríklad ochrana vody ako ľudského práva.
Ak vás zaujíma, čo všetko sa dá na úrovni EÚ podporiť, stačí si kliknúť na verejne dostupný zoznam iniciatív (ktoré môžete aj sami vytvárať).
Nástroj 3: Tlak verejnej mienky
Na máločo reagujú politici tak citlivo ako na tlak verejnej mienky. Volených zástupcov by sme po voľbách mali kontrolovať a konfrontovať.
Koordinovaný a verejne vyjadrený nesúhlas dokážu skutočné divy, čo môžeme vidieť aj na viacerých politických scénach v Európe. Ak teda od europoslancov alebo od našej vlády očakávame zastupovanie našich vlastných záujmov, musíme ich vedieť vyjadriť a požadovať ich splnenie.
Väčšina politikov je na sociálnych sieťach, a keďže sú verejnými osobami, zohnať na nich kontakt nepredstavuje problém. Niet väčšej motivácie pre voleného zástupcu, ako keď vie, že o jeho činnosť sa verejnosť aktívne zaujíma a vie byť kritická.
Nástroj 4: Európske inštitúcie
Neviete na koho v EÚ sa v konkrétnej situácii dá obrátiť? Navštívte poradný portál, ktorý vám s tým pomôže (podávaním podnetov sa ale nezaoberá).
Spomeňme aspoň niekoľko možností:
Európsky ombudsman
Obráťte sa na neho, pokiaľ sa vám zdá, že postup zo strany inštitúcií alebo orgánov EÚ bol voči vám nesprávny.
SOLVIT
Obráťte sa naň, v prípade, že sa pri podnikaní stretnete v niektorej z členských krajín s prekážkami či neférovým prístupom.
Konzultácie
Európska komisia pravidelne publikuje verejné konzultácie o svojich plánovaných iniciatívach, v ktorých môže každý Európan vyjadriť svoj názor.
Dialógy s občanmi
Vyvíjať tlak na Komisiu sa dá aj počas diskusií s občanmi, ktoré sa organizujú v mestách po celej EÚ.
Pripomienky aj v slovenčine
Svoju sťažnosť môžete adresovať inštitúciám a poradným orgánom v niektorom z 24 úradných jazykov, pričom máte právo na odpoveď v tom istom jazyku. To všetko pomocou kontaktného formulára aj v slovenčine.
Európsky súd pre ľudské práva
Nie každý vie, že ESĽP nie je inštitúciou EÚ. Spadá pod Radu Európy a jeho sídlo je v Štrasburgu. Obrátiť sa naňho môžete v prípade, že boli porušené vaše základné práva a na vnútroštátnej úrovni ste vyčerpali všetky prostriedky nápravy.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 5. januára 2020