Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok1. mája 2018Zastúpenie na Slovensku

Diskusia Café Európa: Ako reformovať slovenské zdravotníctvo?

Zdravotníctvo je jedným z najkritickejších sektorov nášho štátu. Dokedy si budeme musieť do nemocníc nosiť toaletný papier? Na čo by sa mala zamerať reforma zdravotníctva?

CE Ako reformovať slovenské zdravotníctvo?

Zdravotníctvo je jedným z najkritickejších sektorov nášho štátu. Dokedy si budeme musieť do nemocníc nosiť toaletný papier? Na čo by sa mala zamerať reforma zdravotníctva?

Slovenské zdravotníctvo je jedným z tých sektorov, pri ktorých občania intenzívnejšie vnímajú zlyhávanie štátu. Nosenie si vlastného toaletného papiera pri hospitalizácii či kociek ľadu v termoske pri odberoch, žiaľ, nie sú zlým vtipom, ale realitou v mnohých našich nemocniciach.

O neslávnom stave tohto odvetvia však nehovoria iba takéto anekdotické príbehy. To, že niečo nefunguje tak, ako by malo, dokazujú aj rôzne štatistiky. Podľa Petra Visolajského, predsedu Lekárskeho odborového združenia, nezaostávame len za vyspelejšími krajinami západnej Európy, ale aj za okolitými štátmi s podobnou veľkosťou a históriou.

Jedným z takýchto ukazovateľov je priemerná dĺžka života. Kým na Slovensku je 76,7 rokov, v susednej Českej republike je to o viac než 2 roky viac: 78,8. A v Nemecku je to až 81 rokov. Menej než u nás sa ľudia v Únii dožívajú iba v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve a Lotyšsku. Vyplýva to z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie.

Nezáleží však iba na tom, ako dlho žijeme, ale aj na tom, ako dlho žijeme zdraví. Aj pri tomto ukazovateli patríme do rovnakej skupiny krajín. S priemerným vekom zdravého dožitia 68,1 rokov zaostávame aj za Čechmi (69,4) či Poliakmi (68,7), a opäť silno zaostávame za západnou polovicou EÚ (71,3 v Nemecku či 72,6 vo Francúzsku).

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika sa tieto čísla na Slovensku v čase zlepšujú, no rovnako rýchlo sa zlepšujú aj v krajinách na západ od nás. Preto tieto krajiny nedobiehame, mali by sme teda rásť omnoho rýchlejšie.

Ako a čo reformovať?

„Slovenské zdravotníctvo je ako pacient na JISke. V súčasnosti je už vďakabohu stabilizovaný, ale je veľmi ďaleko od toho, aby ho prepustili domov.“ hovorí riaditeľ IHP - Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

Najväčšie pokroky v poslednej dobe vidí vo zvyšovaní efektivity, aj čo sa týka vynakladaných zdrojov. Všeobecná zdravotná poisťovňa už podľa neho v súčasnosti nehospodári v červených číslach, v súčasnosti je v pluse približne 30 miliónov eur.

Nemocnice sú stále v dlhoch, tie sa za posledný rok a pol znížili minimálne, iba o 5 miliónov eur, no zároveň to bolo obdobie kedy mzdy lekárov rástli. To zvýšilo nemocniciam náklady o 25 miliónov za obdobie, kedy ich výnosy narástli iba o 14 miliónov Eur. Napriek tomu sa celková zadlženosť znížila.

Veľkým problémom je a zostáva korupcia a kradnutie. Tomu veľkému, ktorého príkladom je známa kauza Piešťanského CTčka, má predchádzať systém centrálneho nakupovania zdravotníckej techniky tohto typu.

Avšak podľa Visolajského to nestačí. „Aj keď sa tu ihneď úplne prestane kradnúť, to ešte samo o sebe slovenské zdravotníctvo nevylieči.“ To podľa neho totiž nevyhnutne potrebuje zásadné reformy.

Lekári a sestry sú na Slovensku lacnejší než napríklad v Nemecku, lieky stoja rovnako, CTčká a podobné prístroje sa nakupujú centrálne a ministerstvo s IHP dohliadajú na ceny, no napriek tomu nemocnica vytvorí dlh 60 až 80 miliónov. To podľa Visolajského ukazuje, že tu máme hlbší a systematický problém, ktorý nie je na strane výdavkov, ale na strane príjmov.

Systém zdravotného poistenia je totiž na Slovensku unikátnou kombináciou unitárneho (systém jednej zdravotnej poisťovne) a pluralitného (systém viacerých poisťovní) modelu, pričom naša kombinácia si z oboch modelov berie iba ich negatíva.

Ďalším svetovým unikátom je silná „vertikálna integrácia zdravotníctva“ a síce situácia, kedy jedna vplyvná finančná skupina vlastní aj poisťovňu, aj súkromné polikliniky, aj sieť lekární a dokonca aj továrne vyrábajúce lieky.

Zanedbaná prevencia

Jedným z typických negatívnych znakov na Slovensku je i silne zanedbaná prevencia. Jednak za to môžu samotní pacienti, ktorí na preventívne prehliadky nedbajú, no je to i systémový problém.

Kvalitná prevencia by mohla nielen zlepšiť zdravie obyvateľstva, ale aj ušetriť peniaze poisťovniam. Preventívna prehliadka ale aj prípadný zákrok napríklad pri rannom štádiu veľmi rozšírenej rakoviny hrubého čreva dokáže doslova zachrániť život pacientovi a je i omnoho lacnejší než nákladná liečba, keď sa rakovina rozvinie.

Na Slovensku pritom máme mnoho špičkových koncových zariadení – onkologických, kardiologických, transplantačných. Podľa Mika však máme paradoxne problém s obvodnými lekármi a základnou zdravotnou starostlivosťou, ktorá by mohla výrazne znižovať počty pacientov, ktorí by takého koncové zariadenia vôbec potrebovali.

Visolajský dodáva, že za celkové zdravie obyvateľstva zdravotníctvo samotné zodpovedná len z desiatich percent, zvyšok ovplyvňuje genetika, životný štýl a stravovanie, kvalita ovzdušia a životného prostredia.

Mnoho by mohla dosiahnuť teda aj osveta a vzdelávanie. To je však opäť oblasť, na ktorú zatiaľ štát s poisťovňami rezignovali.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
1. mája 2018
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku