Diskusia Café Európa: Je multikulturalizmus mŕtvy?

Pozvanie do diskusie prijali Magdaléna Vášáryová a Jozef Mikloško. Diskutujúcich nebolo treba špeciálne predstavovať, nakoľko sú známymi osobnosťami na slovenskej politickej scéne. Diskusiu moderoval Tomáš Strážay (SFPA).

Historická dimenzia

„Dnešné časy sa vyznačujú tým, že si myslíme, že to čo zažívame nikdy predtým nebolo,“ hovorí na úvod Vášáryová. Myslí si, že multikulturalizmus vyšiel z módy, avšak multikultúrna spoločnosť stále existuje. Preto je potrebné viesť medzikultúrny dialóg. Nacionalizmus a izolácia sú zbraňami, ktoré bránia vzniku mierového súžitia. Územie strednej Európy považuje za nebezpečné, nie len pre obyvateľov tohto územia, ale aj pre zvyšok sveta. Podľa Vášáryovej sa obyvatelia strednej Európy zvyknú považovať za obeť a zbavovať sa tak zodpovednosti. Avšak vypúšťanie „džina“ nacionalizmu 19. storočia, považuje vždy za nebezpečné.

„Snaha zbaviť sa cudzieho živlu je stará ako ľudstvo samé.“ M. Vášáryová

Mikloško si pamätá časy, keď multikulturalizmus fungoval, a spolužitie viacerých kultúr a náboženstiev nebolo problematické. Problémy podľa neho prišli zvonka, čo ilustruje na príklade rozpadu Juhoslávie. Vo všetkých štátoch bývalej Juhoslávie bol rovnaký priebeh, najskôr vyhlásili zvrchovanosť, potom prišla ústava a na to vojna. Za najhoršiu považuje vojnu v Bosne. Mikloško si cení fungovanie V4 a vidí v ňom silný potenciál aj do budúcnosti.

Krajina tolerancie?

Vášáryová považuje „kultúrny kód,“ ktorý sa vštiepi dieťaťu v rodine za niečo, proti čomu sa jednoducho nedá ísť. Tento „kód“ dostávame všetci a podľa neho sa budeme správať celý život. Za kultúrny kód Slovenska je podľa nej možné považovať toleranciu. Len ťažko nájsť inde vo svete dediny, kde je vedľa seba rímskokatolícky, gréckokatolícky a protestantský kostol. To je podľa nej kultúra, ktorou by sa Slovensko malo propagovať. Na druhú stranu však vidí, že intolerancia našla na Slovensku dobré „podhubie.“  Vždy sa dá nájsť „nepriateľ,“ avšak dôležité je podľa nej obrátiť pozornosť od neexistujúcich problémov.

„Idea Hitlera, že Slovania sú menejcenní, tu stále je.“ M. Vášáryová

Podľa Mikloška bolo Slovensko vždy tolerantnou krajinou. Nepamätá si na prejavy nenávisti počas svojho dospievania. Jediný väčší konflikt bol medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi pri pokuse o ich zlúčenie. Príval moslimov je na Slovensku cudzí. Výraznejší príval je v Čechách a vo Viedni, kde sa prejavujú kultúrne rozdiely. Moslimovia majú problém uznať ženu ako autoritu. V tomto smere multikulturalizmus nemá šancu, pretože moslimovia nechcú prijať kultúru krajiny do ktorej vstupujú, hovorí Mikloško.

„Ciest do neba je veľa, toľko koľko je ľudí, človek musí hľadať pravdu a žiť podľa svojho svedomia.“ J. Mikloško

Kultúrna integrácia

Projekt európskeho hospodárskeho spoločenstva nepočítal s kultúrnou integráciou, pripomína Vášáryová. Ide o úniu národných štátov, pričom prvotná myšlienka bola založená na spoločných obchodných pravidlách. Vášáryová teda nepredpokladá, že by prišlo ku kultúrnej integrácii, avšak všetky kultúry sú založené na európskom dedičstve. Dodáva, že celý svet preberá módu a životný štýl od Američanov.

Mikloško tvrdí, že Európa je v ekonomickom smere na kolenách. „Finančné špekulácie, schránkové firmy či zadlženie sú veci, ktoré balansujú nad priepasťou.“ Dodáva, že v tomto smere by sa malo urobiť oveľa viac ako doteraz. Na druhej strane rodinnú politiku, vzdelanie a kultúru považuje za veci, ktoré si riešia národné štáty. Kultúru a všetko čo s ňou súvisí pokladá za veľmi dôležitú a tiež pripomína dôležitosť tradovania a vnímania európskej kultúry.

Skúsenosti z iných krajín

V krajinách západnej Európy majú s migrantmi úplne odlišné skúsenosti, hovorí Vášáryová. Ľudia, ktorí do týchto krajín v minulosti utekali, ovládali veľmi dobre jazyk, pretože boli z kolónií daných štátov. Zaujímavé však sú veľmi negatívne reakcie na migráciu od ľudí, ktorých rodičia a starí rodičia sami do krajiny migrovali. Možno za tým stojí strach o pracovné miesta, dodáva. Za najväčší problém Slovenska však Vášáryová považuje túžbu mladých ľudí odísť do zahraničia.

Mikloško vidí zásadný problém západných krajín v tom, že druhá generácia migrantov požaduje rovnaké práva ako pôvodní obyvatelia. Predpokladá, že demokratickým spôsobom sa o niekoľko desaťročí môže zmeniť právo v krajinách ako je Francúzsko. Taktiež upozorňuje na demografickú krízu nízkej pôrodnosti a starnutia populácie. Už v 70. rokoch sa v Nemecku hovorilo, že migranti sú nepostrádateľní ale nebezpeční.

Postoj Európanov

Vášáryová hovorí, že veľa závisí od toho ako sa k situácii postavíme. Buď môžeme byť hysterickí a podporovať populistických politikov, alebo sa k situácii postaviť rozumne. Taktiež pripomína, že časť katolíckej cirkvi ide proti pápežovi. Baviť sa o prijímaní moslimov považuje za irelevantné, keďže časť slovenského obyvateľstva má problém prijať kresťanov, napríklad zo Sýrie. Práve kresťania sú skupinou, ktorá mohla stopnúť nenávisť voči migrantom, avšak to sa nestalo. Preto si musíme položiť otázku – nakoľko sme kresťania, dodáva Vášáryová.

Mikloško tvrdí, že postoje ľudí by nemali byť hodnotené len na základe sociálnych sietí, pretože realita je iná. To platí aj o pápežovi, na ktorého veľa ľudí útočí na internete. Situáciu by podľa neho zlepšilo, keby mala V4 spoločnú migračnú a integračnú politiku. Ukrajinci či Rumuni sú veľmi dobre integrovaní a pracujú na Slovensku dlhodobo. Taktiež upozorňuje na to, že čoskoro bude veľa voľných kvalifikovaných miest, ktoré bude treba zaplniť. Odchádzanie mladých ľudí vníma ako problém. Upozorňuje na to, že nikto mladých cudzincov v zahraničí nevíta s otvorenou náručou a realita je často iná ako predstavy.

Napriek tomu, že hostia mali v mnohých zásadných otázkach rozdielne názory, išlo o pokojnú debatu. Hostia nie len vyjadrili svoje názory, obavy či nápady na zlepšenie situácie, ale do diskusie vniesli osobnú perspektívu a príbehy priamo z prvej ruky.