Diskusia Café Európa: Kam sa podel slušný kapitalizmus?

Český ekonóm Tomáš Sedláček pôsobí ako hlavný makroekonomický stratég ČSOB v Česku a jeho slovenský kolega – ekonóm Juraj Karpiš je spoluzakladateľom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz: INESS. Diskusiu moderoval publicista Štefan Hríb.

Kríza myslenia, morálky či kapitalizmu?

Štefan Hríb začal diskusiu tým, že sa verejne posťažoval na tých, ktorí čím viac spochybňujú rok 1989 a slobodu v ekonomike. Zdá sa mu, že 25 rokov po Zamatovej revolúcii znie pojem kapitalizmus skôr negatívne. Oboch hostí sa opýtal, či experiment v podobe kapitalizmu teda nevyšiel.

Tomáš Sedláček mu odpovedal protiotázkou – či tu vôbec niekedy existoval slušný kapitalizmus a či existovala krajina, kde by bol čistý kapitalizmus. Na pomoc si berie príklad zo svetovej kinematografie: "Jedna z možností, ako by to v čistom kapitalizme vyzeralo, je obdoba filmu Mad Max (dotiahnutie marxistickej predstavy do úplného konca) – kde jeden kapitalista ovláda zdroj vody, a tým ovláda obyvateľov zeme." Skôr sa ale prikláňa k tomu, že čistý kapitalizmus sme doma nikdy ani nemali. Podľa Sedláčka vlastne ani v USA nebol. Ako príklad uvádza krízu z roku 2007-2008 (ktorá dostala aj iný názov: kŕč alebo zastavenie viery), keď už ľudia nemôžu veriť v to, že trh je schopný samoregulácie. Sedláček uvádza, že ide skôr o krízu pravicového myslenia, hoci ani ľavicové zmýšľanie (viď grécky experiment), na ktoré sa mnohí spoliehali, neprinieslo nič nového.

Juraj Karpiš zasa verejne poďakoval Bohu za tú trošku kapitalizmu, čo tu máme. "Keď som bol malý, tak sme tu naozaj nič také nemali. Dospelých ľudí kontrolovali na pracovisku iní dospelí ľudia (pozoroval som to, keď som otca čakával po práci v závode)." Tvrdí, že dnes nejde o krízu morálky (ľudia sú väčšie svine ako v minulosti). Podľa neho za komunizmu boli ľudia tiež svine (strieľali ľudí, ktorí chceli odísť z krajiny, pri prechode cez Dunaj). Súhlasí však s tým, že plnokrvný kapitalizmus tu asi nikdy nebol. V západnej spoločnosti sa však posúvame čoraz viac k manažovanej ekonomike – vieme riadiť financie, už len treba nájsť správny set pravidiel a správnych ľudí, aby to fungovalo.

Banky ako večná téma sporov

Ďalšia časť diskusie sa dotkla témy fungovania svetových bánk. Juraj Karpiš hovorí: "Keď obhajujem záujmy trhu a dodržiavanie pravidiel, neznamená to, že som kamoš s veľkými hráčmi. Tvrdím, že aj na banky musia platiť pravidlá kapitalizmu – nesmú nás vydierať a my ich všetci v núdzi budeme zachraňovať." Druhý hosť: Tomáš Sedláček reaguje, že práve v tom je kríza kapitalizmu – že to banky takto chcú, že sa sami dokážu o seba postarať a regulovať (nech štát do toho nezasahuje). Sedláček si myslí, že ekonomika by mala pomáhať nesebestačným článkom spoločnosti, ako sú kultúra, školstvo, zdravotníctvo, ale nakoniec zistíme, že to vlastne školstvo, kultúra a zdravotníctvo zachraňuje banky. Ľudia verili v niečo a to zlyhalo, preto sú kritickí – k ekonómom, nie ku kapitalizmu ako takému.

Karpiš tvrdí, že nemôžeme dať bankám, čo chcú. Banky chceli vznik centrálnej banky, aby ich ochránila pred bankrotom, no to už nie je podľa neho kapitalizmus. Keď už máte verejnú inštitúciu – sociálnu poisťovňu bankárov, tak tí bankári sa už správajú inak, ako keď im ide o život. Vyvstáva otázka, či treba preto viac regulovať. Podľa Karpiša nie, finančný sektor je jeden z najlepšie regulovaných sektorov. Problém je, že neviete regulovať najmocnejších a najbohatších ľudí na svete, lebo ich regulujú neschopní, nemotivovaní, málo platení úradníci. Potom to dopadá ako v USA, kde reguláciu nik nedodržiaval.

Čo sa teda stalo v Grécku?

Moderátor Café Európa diskusie, Štefan Hríb, nadhadzuje hosťom ďalšiu tému. Spomenie situáciu, keď súkromné audítorské firmy dali rating/potvrdenie Grécku, že má deficit pod 3 %, aby mohlo vstúpiť do Eurozóny. Otázka znie: Podvádza súkromný sektor, alebo čo potom vedie ku kríze celej Eurozóny? Karpiš pripomína, že rating je len nástroj na regulačnú arbitráž: "má ukázať Európskej centrálnej banke, že všetko je OK. Náš inštitút INESS však nepatrí do kartelu ratingových agentúr, takže mne by neverili, keby som ukázal iné čísla. Ratingové agentúry sú si isté dopytom a ich dlhodobým fungovaním (majú pečiatku od ECB)."

Sedláček sa obracia na Karpiša s podotázkou, či on sám je alebo nie je proti regulácii a regulovanému kapitalizmu? Hostia sa niekoľko minút dohadovali, aký je rozdiel medzi reguláciou a pravidlami. Karpiš dodáva, že keď máme veľa pravidiel, tým menej pravdepodobne ich budeme vymáhať. Podľa neho treba dodržovať základnú reguláciu a ak niekto nevie dodržať záväzky, tak ho treba exekuovať. Sedláček uvádza ako príklad vysvetlenia regulácie prenos telefónnych čísel medzi mobilnými operátormi – samy spoločnosti by k tomu dobrovoľne nikdy nepristúpili, musí prísť regulátor. Podľa neho často trh, ktorý má kvalitné pravidlá, je lepší než ten, kde si to ľudia dohodnú samy podľa toho, kto má väčší trhový podiel.

Štefan Hríb opäť strháva pozornosť na situáciu v Grécku: V čom je problém, že tu máme kauzu odchodu Grécka z Eurozóny? Karpiš tvrdí, že problém je vo finančnom sektore, keď nedodržiavame základné pravidlá, čo fungujú vo zvyšku kapitalizmu: "To, že ich nedodržiavame a tolerujeme nedodržiavanie, sa snažíme kompenzovať nezmyselnými reguláciami, ktoré nemožno potom vymáhať a budú obchádzané." Podľa neho sú zlé peniaze problémom (spôsob produkcie a správy peňazí). Sedláček zasa tvrdí, že problém nie je v monetárnej, ale vo fiškálnej politike: "Gréci, tak ako aj my, sú zadĺžení. Oni sú však veľmi, veľmi zadĺžení. Vyzerá to dnes tak, že politik bude skôr zvolený, keď štát viac zadĺži, ako keď bude mať vyrovnaný rozpočet." Štát môže tlačiť dlh, ale nie peniaze. Centrálna banka je tu preto, aby sa to nedialo. Gréci si teda nemôžu dotlačiť dlh, oni si musia požičať. Podľa neho kapitalizmus je definovaný pravidlami a na to, aby sa dodržovali, na to je tu regulátor.