Diskusia Café Európa: Medzi ochranou a hospodárskym využívaním lesa existuje kompromis

Svedkom lesnícko-ochranárskeho sporu, v ktorom za najkrajší koniec ťahá príroda a jej návštevníci, sme už roky. Do veľkej miery za to môže nevysporiadané vlastníctvo na chránených územiach, kde na seba narážajú verejný záujem chrániť vzácne časti prírody a oprávnený nárok vlastníkov nakladať so svojím majetkom.

Dostávame sa potom do prekérnej situácie, kde majú obe strany svoj kus pravdy a štát z hľadiska nastavenia právnych vzťahov nesie najväčší diel viny. Treba sa vrátiť desiatky rokov späť a spomenúť rozdrobenosť pozemkov spôsobenú ešte uhorskými dedičnými zákonmi, hrubý zásah do vlastníckych práv v podobe znárodňovania pozemkov za socializmu, a neskoršiu privatizáciu, či reštitučné konania, ktorých je dodnes nespočetné množstvo. K tomu pripočítajme vlečúcu sa reformu zonácie národných parkov, nízky tlak štátu na zceľovanie pozemkov a dravé záujmy niektorých vlastníkov a developerov.

„V okolitých štátoch je 100% vlastníkom národných parkov štát, u nás je to 50 na 50 z hľadiska štátneho a súkromného vlastníctva,“ vyhlásil počas diskusie Café Európa inžinier mestských lesov v Banskej Bystrici Eduard Apfel. Vskutku, ak sa pozrieme na čísla, takmer všetky pozemky v Česku, Maďarsku či Nemecku sú vo verejnom vlastníctve. Z údajov Inštitútu environmentálnej politiky rovnako vyplýva, že Maďarsku sa vďaka intenzívnemu úsiliu a dostatočným financiám pozemky skúpiť podarilo.

Ekologický aktivista Marián Jasík rovnako vidí problém v rôznorodom vlastníctve pozemkov v národných parkoch, kde potom ich správcovia logicky majú len malé právomoci. Úskalia tejto skutočnosti ilustroval príkladom Národného parku Nízke Tatry, kde o území rozhodovalo celkovo viac ako 100 subjektov.

„Národný park by mal byť štát v štáte – spravovať všetky lesy, vody, pozemky. Mali by tam fungovať ochranári a lesníci, národný park by mal rozhodovať sám,“ vysvetlil Jasík.

Hovorme pri ochrane prírody ekonomickým jazykom

Primárnym zdrojom príjmov lesníkov je ťažba a predaj dreva. Problémom nie je objem, ale skôr spôsob a plánovanie ťažby. Oficiálne štatistiky za ostatných 20 rokov evidujú ťažbu približne troch štvrtín z každoročného lesného prírastku. Z celkovej ťažby je však až 60% náhodnej (väčšinou kalamitnej), ktorá na les nepriaznivo vplýva. Treba dodať, že kalamity sú častejšie a vážnejšie v monokultúrach a nepôvodných lesoch.

„U nás sa bohužiaľ ťaží aj v chránených lesoch hneď z viacerých dôvodov. Na trhu je veľa dreva, ceny sú nízke, a tak ozaj nemá zmysel zvyšovať ťažbu,“ skonštatoval vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Jeho slová potvrdil Michal Tomčík z ministerstva pôdohospodárstva. Pre nízke výkupné ceny dreva je jednoducho ekologickejšia ťažba ekonomicky neúnosná. Prvým krokom by podľa neho mala byť najprv zmena financovania lesníkov, ktorí v súčasnosti majú 85% príjmov z ťažby.

Spolupráca lesníkov a ochranárov je možná a na Slovensku sa vo viacerých prípadoch aj deje. Lenže napriek existujúcemu štátnemu systému a len vďaka osobnej iniciatíve a odhodlaní konkrétnych jednotlivcov na regionálnej úrovni. „Som hrdý, že som lesník, snažím sa vnášať nové myšlienky a postupy, a nájsť cestu spolupráce medzi lesníkmi a ochranármi,“ uviedol lesník Eduard Afpel. Na druhej strane dodal, že len niektorí ochranári majú pripravené realizovateľné ekonomické plány. Privítal by jednoduchšie pravidlá a kompenzácie pre vlastníkov lesov, a zároveň väčšiu iniciatívu lesníkov využívať princípy prírode blízkeho hospodárenia v lese.

Ochranár Marián Jasík nepovažuje za problém samotnú ťažbu, ale spôsob, akým sa odohráva. Súhlasí s tým, že lesov síce pribúda, ale vzácne biotopy nahrádzajú lesy nižšej kvality a hodnoty. Jasík poukázal to, že niekdajšiu predovšetkým hospodársku funkciu lesov v minulosti nahradila spoločenská objednávka na prístupné pekné lesy bez stôp po ťažbe vhodné na výlety. Pripustil, že lesníci by za vstup do takých lesov mohli vyberať poplatok, ako je to napríklad v národných parkoch.

Veľa o vývoji do budúcnosti napovie, ako bude napokon vyzerať nová zonácia Tatranského národného parku, ktorá sa stala stelesnením celého spektra súperenia záujmových skupín o vzácne pozemky a lesy v Tatrách.