Diskusia Café Európa: Medzi ochranou a hospodárskym využívaním lesa existuje kompromis

Svedkom lesnícko-ochranárskeho sporu, v ktorom za najkrajší koniec ťahá príroda a jej návštevníci, sme už roky. Do veľkej miery za to môže nevysporiadané vlastníctvo na chránených územiach, kde na seba narážajú verejný záujem chrániť vzácne časti prírody a oprávnený nárok vlastníkov nakladať so svojím majetkom.

Dostávame sa potom do prekérnej situácie, kde majú obe strany svoj kus pravdy a štát z hľadiska nastavenia právnych vzťahov nesie najväčší diel viny. Treba sa vrátiť desiatky rokov späť a spomenúť rozdrobenosť pozemkov spôsobenú ešte uhorskými dedičnými zákonmi, hrubý zásah do vlastníckych práv v podobe znárodňovania pozemkov za socializmu, a neskoršiu privatizáciu, či reštitučné konania, ktorých je dodnes nespočetné množstvo. K tomu pripočítajme vlečúcu sa reformu zonácie národných parkov, nízky tlak štátu na zceľovanie pozemkov a dravé záujmy niektorých vlastníkov a developerov.

„V okolitých štátoch je 100% vlastníkom národných parkov štát, u nás je to 50 na 50 z hľadiska štátneho a súkromného vlastníctva,“ vyhlásil počas diskusie Café Európa inžinier mestských lesov v Banskej Bystrici Eduard Apfel. Vskutku, ak sa pozrieme na čísla, takmer všetky pozemky v Česku, Maďarsku či Nemecku sú vo verejnom vlastníctve. Z údajov Inštitútu environmentálnej politiky rovnako vyplýva, že Maďarsku sa vďaka intenzívnemu úsiliu a dostatočným financiám pozemky skúpiť podarilo.

Ekologický aktivista Marián Jasík rovnako vidí problém v rôznorodom vlastníctve pozemkov v národných parkoch, kde potom ich správcovia logicky majú len malé právomoci. Úskalia tejto skutočnosti ilustroval príkladom Národného parku Nízke Tatry, kde o území rozhodovalo celkovo viac ako 100 subjektov.

„Národný park by mal byť štát v štáte – spravovať všetky lesy, vody, pozemky. Mali by tam fungovať ochranári a lesníci, národný park by mal rozhodovať sám,“ vysvetlil Jasík.

Hovorme pri ochrane prírody ekonomickým jazykom

Primárnym zdrojom príjmov lesníkov je ťažba a predaj dreva. Problémom nie je objem, ale skôr spôsob a plánovanie ťažby. Oficiálne štatistiky za ostatných 20 rokov evidujú ťažbu približne troch štvrtín z každoročného lesného prírastku. Z celkovej ťažby je však až 60% náhodnej (väčšinou kalamitnej), ktorá na les nepriaznivo vplýva. Treba dodať, že kalamity sú častejšie a vážnejšie v monokultúrach a nepôvodných lesoch.

„U nás sa bohužiaľ ťaží aj v chránených lesoch hneď z viacerých dôvodov. Na trhu je veľa dreva, ceny sú nízke, a tak ozaj nemá zmysel zvyšovať ťažbu,“ skonštatoval vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Jeho slová potvrdil Michal Tomčík z ministerstva pôdohospodárstva. Pre nízke výkupné ceny dreva je jednoducho ekologickejšia ťažba ekonomicky neúnosná. Prvým krokom by podľa neho mala byť najprv zmena financovania lesníkov, ktorí v súčasnosti majú 85% príjmov z ťažby.

Spolupráca lesníkov a ochranárov je možná a na Slovensku sa vo viacerých prípadoch aj deje. Lenže napriek existujúcemu štátnemu systému a len vďaka osobnej iniciatíve a odhodlaní konkrétnych jednotlivcov na regionálnej úrovni. „Som hrdý, že som lesník, snažím sa vnášať nové myšlienky a postupy, a nájsť cestu spolupráce medzi lesníkmi a ochranármi,“ uviedol lesník Eduard Afpel. Na druhej strane dodal, že len niektorí ochranári majú pripravené realizovateľné ekonomické plány. Privítal by jednoduchšie pravidlá a kompenzácie pre vlastníkov lesov, a zároveň väčšiu iniciatívu lesníkov využívať princípy prírode blízkeho hospodárenia v lese.

Ochranár Marián Jasík nepovažuje za problém samotnú ťažbu, ale spôsob, akým sa odohráva. Súhlasí s tým, že lesov síce pribúda, ale vzácne biotopy nahrádzajú lesy nižšej kvality a hodnoty. Jasík poukázal to, že niekdajšiu predovšetkým hospodársku funkciu lesov v minulosti nahradilaspoločenská objednávka na prístupné pekné lesy bez stôp po ťažbe vhodné na výlety. Pripustil, že lesníci by za vstup do takých lesov mohli vyberať poplatok, ako je to napríklad v národných parkoch.

Veľa o vývoji do budúcnosti napovie, ako bude napokon vyzerať nová zonácia Tatranského národného parku, ktorá sa stala stelesnením celého spektra súperenia záujmových skupín o vzácne pozemky a lesy v Tatrách.