Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 16. mája 2019
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 4 min

Diskusia Café Európa: Naozaj sa končí doba plastová?

V najbližších dvoch rokoch sa Slovensko zmení. Spolu s ostatnými štátmi Európskej únie prestaneme používať jednorazové plastové výrobky a plastové fľaše sa stanú vratnými. Čo môže robiť jednotlivec a aká je situácia vo svete?

CE Naozaj sa končí doba plastová?

Počúvame to z každej strany – produkujeme príliš veľa odpadu, najmä plastového. Do životného prostredia, následne do tiel živočíchov vrátane ľudí sa potom dostávajú drobné mikroplasty. Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, aký vplyv majú mikroplasty v tráviacom trakte na ľudský organizmus. Ak tomu však chceme zabrániť, kroky na európskej úrovni nestačia.

Ako Slovensko bojuje proti odpadu

Logickým prvým krokom bolo triedenie odpadu. Ľudí malo finančne motivovať to, že platia len za odvoz komunálneho odpadu, odvoz toho triedeného je zadarmo. V mestách dostávajú obyvatelia možnosť zbaviť sa elektrického a biologického odpadu, obyvatelia rodinných domov so záhradou zas môžu obec požiadať o kompostér.

Členovia Európskej únie sa rozhodli konať spoločne proti plastom, ktoré tvoria 70% odpadu v moriach. Nová európska legislatíva preto od roku 2021 jednorazové plastové predmety ako sú taniere, príbory, slamky alebo paličky na balóny stavia mimo zákon.

Na splnenie európskych cieľov pri triedení a recyklácii odpadu sa Slovensko rozhodlo pre ďalší dlhodobo zvažovaný krok. Od roku 2022 budú zálohované fľaše aj plechovice. Ministerstvo životného prostredia si od toho sľubuje do piatich rokov zbierať viac ako 90% obalov.

Slováci však málo triedia odpad a viac ako polovica ho končí na skládkach, čo sa bude musieť zmeniť. Máme 15 rokov na to, aby sme v duchu európskych recyklačných cieľov znížili objem skládkovaného odpadu na desatinu.

Čo môže robiť každý z nás a ako ďalej

Odborníci a šíritelia osvety radia nezačínať pri odpadoch, ale nakupovaní. Zvážiť koľko a čo nakupujeme. „Zero waste je aj životný štýl, aby sme už pri nakupovaní uvažovali, opravovali výrobky a opakovane ich používali,“ priblížil na diskusii Café Európa v Prešove Alexander Starinský z JRK Slovensko.

Z jednoduchších krokov radí používať látkové nákupné tašky, opakovane používateľné plastové a sklenené fľaše, čo už mnoho Slovákov robí. Pri nákupoch uprednostňuje výrobky, ktoré majú menej obalov, prípadne odporúča nakupovať v bezobalových obchodoch. Každý človek podľa neho môže výrazne prispieť k spoločnému cieľu. Navrhuje tiež kompostovať biologický odpad.

Environmentálna odborníčka Uršula Pomfyová zas navrhuje opatrenia na úrovni výrobcov obalov. „Mali by vyrábať recyklovateľné obaly, ale dôležité je mať aj spracovateľské kapacity, ktoré by sa mali na Slovensku rozšíriť,“ vyhlásila počas diskusie Café Európa. Tiež by ekonomicky zvýhodnila výrobcov ekologických obalov a bioplastov, ktoré je možné kompostovať.

Starinský aj Pomfyová podporujú väčšiu ekonomickú motiváciou obyvateľom, napríklad množstvovým zberom. V praxi by to znamenalo, že ak domácnosť vyprodukuje menej komunálneho odpadu, platí menej aj za jeho odvoz. To by však nebolo jednoduché pri bytovkách, kde smeti z mnohých domácností končia vo veľkorozmerných kontajneroch.

Európa verzus svet

Snaha EÚ a Slovenska na znížení objemu odpadu je na prvý pohľad krokom dobrým smerom. Prinesie čistejšie životné prostredie a uvedomelejšie využívanie zdrojov. Nejasajú výrobcovia a podnikatelia, ktorým to zrejme prinesie dodatočné náklady. Pri zálohovateľných PET fľašiach budú musieť obchody vytvoriť nové priestory na zber a skladovanie. Pokročilejšie materiály ako bioplasty zas vyžadujú oveľa zložitejšie linky na triedenie odpadu. Opatrenia sa teda dotknú aj občanov – buď priamo zvýšením cien alebo nepriamo dotáciami, ktoré opatrenia finančne pokryjú.

EÚ však ani zďaleka nie je hlavným znečisťovateľom planéty. Nerobme si ilúzie, že menšia tvorba a lepšie recyklovanie odpadu v bohatej Únii zvráti opačný trend v rozvojom svete. Kým vysokopríjmové štáty približne tretinu odpadu skládkujú a ďalšiu tretinu recyklujú,  v chudobných a populačne rastúcich štátoch podľa Svetovej banky končí viac ako 90% odpadu na otvorených priestranstvách v prírode. Plasty, ale bohužiaľ aj nebezpečný odpad sa dostáva do pôdy, vody a pri častých požiaroch smetísk aj do atmosféry.

Podľa hnutia Deň Zeme s plastovými odpadmi najhoršie nakladá Čína, štáty juhovýchodnej Ázie a ľudnaté africké štáty ako Nigéria, či Egypt. Iróniou osudu je, že Úniu donútila intenzívnejšie premýšľať o plastovom odpade práve Čína, keď vlani jeho dovoz z rozvinutých štátov Európy, USA a Japonska zakázala.

Zostáva teda len dúfať, že k uvedomelému európskemu prístupu k nakladaniu s odpadmi sa pridajú aj vyššie menované štáty a budú nasledovať spotrebu jednorazových plastov. Životné prostredie na rozdiel od štátov nie je rozdelené hranicami a len spoločný postup môže priniesť to, že plastov v moriach ubudne.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
16. mája 2019
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku