Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 28. októbra 2019
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 4 min

Diskusia Café Európa: Pri kríze obavy nepomôžu, ale príprava áno

Ďalšia ekonomická kríza môže byť bližšie, ako si myslíme. Jej načasovanie a vážnosť však predpovedať len ťažko. Namiesto obáv sa núkajú riešenia, ako sa na prípadnú krízu pripraviť.

CE Pri kríze obavy nepomôžu, ale príprava áno

Hrozí svetu ďalšia kríza?

Ostatné mesiace v médiách rezonuje správa o spomalení rastu nemeckej ekonomiky. Po deviatich rokoch rastu už v druhom kvartáli po sebe zaznamenala pokles a podobný scenár hrozí aj v treťom kvartáli. To by po technickej stránke bolo znakom recesie. Nemecké ministerstvo hospodárstva hovorí skôr o stagnácii a krízy sa neobáva. Keďže je na nemecký trh slovenské hospodárstvo veľmi naviazané, na prvý pohľad logicky sa začali ozývať obavy, že sa schyľuje ku kríze, ktorá zasiahne aj Slovensko.

Mierny optimizmus priniesla správa Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý Nemecku predpovedá polpercentný rast hrubého domáceho produktu (HDP) tento rok a na budúci rok na úrovni 1,2% HDP. Problém nemá len Nemecko, ale aj svetová ekonomika. Správa MMF pomenúva tri hlavné príčiny spomalenia rastu: rastúce obchodné bariéry, geopolitická neistota a nízky rast produktivity spolu so starnutím populácie.

Pod obchodnými bariérami si môžeme predstaviť napríklad colnú vojnu medzi USA a Čínou, prípadne vzájomné uvaľovanie ciel medzi USA a Európskou úniou. „Každá obchodná vojna škodí. Snáď zvíťazí pragmatizmus a dohoda,“ uviedla počas diskusie Café Európa v Prešove ekonómka Marianna Siničáková z Technickej univerzity v Košiciach. Súhlasil s ňou aj Martin Lačný z Prešovskej univerzity s tým, že ak budú obchodné vojny pokračovať, časom to pocíti aj Slovensko.

Jednou z geopolitických neistôt je zas nepredvídateľný proces odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Viaceré štáty, medzi nimi aj Slovensko, majú problém s nízkou produktivitou práce a pôrodnosťou. To vytvára tlak na dôchodkový systém a verejné financie.

Čo hrozí a čo by pomohlo slovenskej ekonomike

Na Slovensku sa zatiaľ môžeme popýšiť vyšším rastom ako väčšina ostatných štátov EÚ. Na druhej strane, podľa predpovedí mala slovenská ekonomika rásť tempom 4% HDP, ale v skutočnosti to bolo v druhom štvrťroku len 1,9%.

Analytici napriek tomu nepredpokladajú, že dôjde ku kríze. Účastníci diskusie Café Európa však upozorňujú na možné riziká, napríklad prílišný pesimizmus spotrebiteľov, ktorý môže mať vážne následky. „Netešila by som sa predčasne, nemecký prepad k nám môže prísť,“ varovala Marianna Siničáková. Poukázala na nadmerné zameranie slovenskej ekonomiky na výrobu automobilov, ktorá tvorí približne 13% domáceho HDP a pätinu vývozu. Keď kríza zasiahne štáty kam smeruje slovenský vývoz, nastane problém.

Siničáková navrhuje diverzifikáciu výroby, podporu domácich investorov a rozvoj sektora malých a stredných firiem. Na Slovensku je v nich zamestnaných menej ľudí a tvoria menšiu časť HDP ako v Nemecku alebo iných rozvojových štátoch. Malé firmy na východnom Slovensku by podľa nej mohli preraziť v oblasti cestovného ruchu.

Ekonóm Martin Lačný zas vidí potenciál v prehĺbení ekonomickej spolupráce Slovenska s Ukrajinou. Ak by časom zanikla tvrdá hranica medzi dvojicou štátov, prihraničné regióny, ktoré patria v oboch prípadoch k tým chudobnejším v porovnaní s celoštátnym priemerom, by sa mohli rozviť a prekonať regionálne rozdiely. Za ďalšiu možnosť považuje spoluprácu v odvetví informačných technológií.

Ako sa každý môže pripraviť na krízu

Nielen štáty a firmy, ale aj jednotlivci sa podľa odborníkov môžu pripraviť na krušné časy. Ako?

„Očakávať to najlepšie, ale pripraviť sa na najhoršie,“ opísala vhodný prístup Marianna Siničáková. V realite to znamená mať pripravené finančné rezervy, zvyšovať si kvalifikáciu a byť optimisticky naladený. Upozorňuje na to, že vo veľkých firmách môže kríza priniesť masové prepúšťanie a vtedy je aj malý rozdiel v pracovných schopnostiach veľkou výhodou či už v aktuálnej pracovnej pozícii, alebo pri hľadaní novej.

Podobne aj ekonóm Martin Lačný radí investovať do vzdelávania a nebáť sa skúsiť vlastné podnikanie. Ide však o dlhodobejší proces, nie o priamu reakciu na aktuálnu ekonomickú krízu. Poukazuje aj na možnosť znehodnotenia úspor a odporúča dobre zvážiť, ako ľudia v dobrých časoch investujú peniaze.

Slováci by sa mali pripraviť na možnosť negatívnych úrokov, ktorými banky reagujú na menovú politiku Európskej centrálnej banky. Negatívne úroky sa už v niektorých európskych štátoch, napríklad v Taliansku, stávajú realitou. Ani tu však nie je dôvod na paniku, opatrenie sa zrejme bude týkať vysokých čiastok na sporiacich účtoch a úrokom bude možné predísť výberom hotovosti alebo presunom peňazí z účtov do investičných produktov.

Článok vznikol na podujatí “ Vracia sa finančná kríza?“, ktoré zorganizovalo 15. októbra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Patrikom Kováčom diskutovali Martin Lačný z Inštitútu politológie, Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a Marianna Siničáková z Katedry ekonomických teórií, Ekomickej fakulty  Technickej univerzity v Košiciach.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
28. októbra 2019
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku