Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 20. novembra 2017
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 4 min

Diskusia Café Európa: Sme pripravení na život bez eurofondov?

Ako to Slovensko zvládne, ak sa podstatne zníži množstvo peňazí, ktoré k nám tečú z EÚ? Je reálne, že aj kvôli brexitu bude eurofondov menej a staneme sa čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ? Z čoho budeme platiť rozvoj regiónov a infraštruktúry?

CE Sme pripravení na život bez eurofondov?

Názov diskusie Café Európa minulý týždeň v Košiciach bol „Sme pripravení na život bez eurofondov?“. Krátka odpoveď znie: nie.

Slovensko momentálne financuje viac než 80% všetkých verejných investícií, ako je  rozvoj infraštruktúry, čiže  cesty a diaľnice, ale aj investície do školstva či zdravotníctva, z fondov EÚ. Realita je taká, že spomedzi všetkých členov Únie je Slovensko od eurofondov závislé najviac.

Ich budúcnosť je pritom neistá. Momentálne sa nachádzame v programovom období 2014 – 2020.  Veľká Británia ako jeden z najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ, však v roku 2019 vystúpi z EÚ.

Koľko peňazí teda ostane na eurofondy?

Budúcnosť eurofondov

Samuel Arbe, riaditeľ Odboru operačného programu Efektívna verejná správa na Ministerstve vnútra si nemyslí, že by eurofondy po roku 2020 mohli skončiť. Scenárov je podľa neho niekoľko, no EÚ určite zachová kohéznu politiku.

Jednou z možností je po brexite zvýšiť podiel, ktorým do spoločného rozpočtu prispievajú zvyšné štáty. Slovensko, ktoré je dnes čistým prijímateľom, by ním ostalo aj v takomto prípade. Znamená to, že k nám cez eurofondy pritečie viac peňazí, než do rozpočtu EÚ pošleme.

Druhou, pravdepodobnejšou alternatívou je, že sa zníži  objem prostriedkov pre kohéznu politiku. V takom prípade sa budú  užšie definovať jej priority. Podľa Arbeho by medzi nimi nemala chýbať najmä podpora vedy a výskumu a regionálneho rozvoja.

Jasná predstava o tom o prioritách pre eurofondy však chýba už dnes najmä na našej , slovenskej úrovni.

Čo z eurofondov máme?

Čo z toho, že sa objem dostupných fondov zníži, keď aj počas obdobia štedrosti nie sme schopní ich minúť? To sa ukázalo pri poslednom programovom období, keď sme museli žiadať o predĺženie lehoty na ich čerpanie.

Je zjavné, že eurofondy využívame neefektívne. Podľa riaditeľa Odboru strategického plánovania z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Kvetoslava Kmeca je však už dnes situácia lepšia.

V tomto programovom období do roku 2020 podľa neho stihneme vyčerpať väčšinu z prideleného balíka. Pravidlá nám navyše dovoľujú v nasledujúcich troch rokoch dočerpať zvyšok.

Arbe upozorňuje, že nejde iba o to, aby sme vyčerpali čo najviac. Omnoho dôležitejšie je, na čo a ako efektívne tieto peniaze míňame. Či za ne dostávame primeranú kvalitu a vytvárame hodnotu.

Napriek tomu, koľko peňazí míňame, má totiž bežný občan pocit, že nám eurofondy prinášajú málo pozitív a skôr plodia negatíva, ako je korupcia.

Ukázalo sa to aj počas diskusie v Košiciach – väčšina divákov v špecifickom  prostredí, ktoré je skôr proeurópske, si myslela, že eurofondy Slovensku viac škodia než pomáhajú.

Práve preto je nevyhnutné, jasne si zadefinovať, aké má Slovensko s eurofondmi plány , aby sme stihli ešte toto obdobie využiť a vyčerpať čo najviac čo najefektívnejšie.

Podľa Kmeca by sme si mali zobrať príklad z Fínska a zadefinovať si niekoľko kľúčových oblastí a projektov, ktoré budeme cez eurofondy financovať. Fíni majú takto určených 5 priorít a 26 veľkých projektov.

Kmec odporúča takýmto spôsobom vytvoriť systematickú stratégiu rozvoja krajiny a tú pretaviť do zákona.

Podľa novozvoleného župana Košického kraja Rastislava Trnku si taktiež musíme tieto priority definovať na čo najnižšej úrovni. Problémom je podľa neho totiž i prílišná centralizácia v prerozdeľovaní európskych peňazí.

Na lokálnej úrovni je možné priority naviazať na reálne problémy a prerozdeľovanie z nižšej úrovne, než z ministerstva v Bratislave, by podľa Trnku aj urýchlilo čerpanie.

Sme pripravení?

Napriek ich kritike nie sme pripravení na život bez eurofondov. Absolútnu väčšinu verejných investícií platíme práve z nich. A to nie je zdravé ani múdre v situácii keď vieme, že tento zdroj financií vysychá.

Potrebujeme hľadať ďalšie zdroje a nespoliehať sa na prísun európskych peňazí. Raz, aj keď v roku 2020 to ešte nebude, raz príde situácia, že sa z čistých príjemcov staneme čistými prispievateľmi. Teda do európskeho rozpočtu budeme posielať viac peňazí, než k nám vo forme fondov príde.

Dovtedy musíme spraviť všetko pre to, aby sme existujúce príležitosti  využili naplno. A naučili sa peniaze, európske ako aj z vlastného rozpočtu, míňať efektívne.

Míňať efektívne totiž vôbec neznamená míňať čo najviac.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
20. novembra 2017
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku