Poznáte to určite z televíznych správ. Ozbrojené konflikty v Sýrii, Iraku či na Ukrajine sa ťahajú už roky, denne v nich umierajú ľudia a zástupy ďalších prichádzajú o domovy. Niektorí z nás sa možno upokojujú tým, že tieto konflikty sú od nás ďaleko a až tak sa nás netýkajú. Je to ale skutočne tak? Komentár Dušana Chreneka
Mesiace obliehané sýrske Aleppo nie je od Bratislavy ďalej ako španielska Sevilla, do zdevastovaného irackého Mosulu to máme z Košíc bližšie ako do portugalského Lisabonu a separatistický Doneck na východnej Ukrajine je od nás asi tak ďaleko ako talianska Sicília.
Nehovoriac o vlnách utečencov, ktorí sa pred smrťou snažia hľadať útočisko u nás v Európe, ako aj o teroristoch, ktorých na starom kontinente verbuje militantný Islamský štát.
Európa si nemôže dovoliť na tieto a ani ďalšie budúce konflikty za našimi hranicami pozerať, akoby sa nás netýkali. Uvedomuje si to aj čoraz viac obyvateľov, v poslednom prieskume Eurobarometer označili témy migrácie a terorizmu ako dva najdôležitejšie problémy, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí. Tieto výzvy mnohí Európania vnímajú ešte intenzívnejšie po vlaňajšom zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Mäkká sila nestačí
Áno, Európska únia a jej členské štáty pri riešení konfliktov používajú najmä „mäkkú silu“. Obrovskú energiu sme venovali diplomacii, ale aj rozvojovej pomoci, v ktorej dnes hráme vo svete prím. Aj aktuálne vojny za našimi hranicami nás však presvedčili, že len mäkká sila sama o sebe nie vždy postačuje.
Európa preto musí intenzívnejšie myslieť aj na svoju bezpečnosť. Hoci EÚ dosiahla za posledné dva roky v oblasti obrany viac než za posledných šesťdesiat rokov, snahy o spoločnú obrannú politiku, ktoré boli súčasťou európskeho projektu už od jeho počiatku, sa dosiaľ naplnili len minimálne.
Stačí sa pozrieť na to, aké rôznorodé a nekompatibilné sú armády jednotlivých členských štátov a ako zbytočne draho nás vychádzajú. Ozbrojené sily európskych krajín sú vybavené 178 rôznymi zbraňovými systémami. Len pri bojových tankoch používame až 17 rôznych druhov, kým Spojené štáty si úplne vystačia s jediným modelom.
Nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti obrany a bezpečnosti nás ročne stojí 25 až 100 miliárd eur. Až 80 percent obstarávania a viac ako 90 percent výskumných a technologických projektov sa realizuje na úrovni jednotlivých štátov. Združovaním obstarávania by sa podľa odhadov dalo ročne ušetriť až 30 percent výdavkov na obranu.
Obranu si nekúpime
Aj to je dôvod, prečo Európska komisia vytvorila Európsky obranný fond na pomoc členským štátom s cieľom efektívnejšie využívať peniaze daňovníkov, znižovať duplicitu vo výdavkoch a zvyšovať pomer medzi kvalitou a cenou. Fond bude koordinovať, dopĺňať a zvyšovať vnútroštátne investície do výskumu v oblasti obrany, vývoja prototypov a nadobúdania vojenského vybavenia a technológií. Na posilnenie obranyschopnosti Európy by vďaka fondu malo po roku 2020 ísť ročne až 5,5 miliardy eur.
Len za peniaze si však skutočnú európsku bezpečnostnú a obrannú úniu nekúpime. Rovnako potrebujeme politickú vôľu a ambície. Komisia preto nedávno predstavila aj diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany. Snaží sa ním rozprúdiť diskusiu o tom, ako si Európania spoluprácu jednotlivých štátov v tejto oblasti vlastne predstavujú.
Dokument pritom predstavuje tri hlavné scenáre: od dnešného vlažného modelu, cez ambicióznejší scenár zdieľanej spolupráce vo vybraných oblastiach ako sú kybernetická ochrana, ochrana hraníc či boj proti terorizmu, až po scenár spoločnej bezpečnosti a obrany, ktorý by znamenal silnejšie prepojenie obranných síl členských štátov.
S výnimkou tragického konfliktu pri rozpade Juhoslávie, drvivá väčšina obyvateľov Európy žije v mieri už viac ako sedemdesiat rokov. Krvavé konflikty za hranicami EÚ a ich následky však túto stabilitu významne ohrozujú. Európsku bezpečnosť je nevyhnutné posilniť. O tom, do akej miery sa tak stane, rozhodnú jednotlivé členské štáty a ich obyvatelia. Ak však má byť Európska únia úspešným projektom aj naďalej, schopnosť zaručiť bezpečnosť jej obyvateľov musí byť práve teraz tou najvyššou prioritou.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol zverejnený v denníku Pravda 20. júla 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 21. júla 2017