Európska komisia dnes prijala jarný balík európskeho semestra 2026. Vzhľadom na súčasné medzinárodné prostredie poznačené geopolitickou neistotou tohtoročný balík semestra stanovuje politické usmernenia pre členské štáty s dôrazom na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, jej strategickej autonómie ako aj hospodárskej a sociálnej odolnosti a súdržnosti tak, aby bola zachovaná udržateľnosť verejných financií.
Cyklus európskeho semestra 2026 poskytuje spoľahlivý analytický rámec na identifikáciu budúcich politických a investičných potrieb v rôznych oblastiach vrátane tých, ktoré sú zamerané na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov. V tejto súvislosti správa o Slovensku na rok 2026 obsahuje analýzu hospodárskeho a sociálneho vývoja a posúdenie toho, do akej miery Slovensko realizovalo komplexný súbor odporúčaní, ktoré krajine adresovala Rada EÚ v roku 2025.
V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2026 Komisia navrhla pre každý členský štát individualizované usmernenia. Tieto usmernenia vychádzajú z analýzy a z kľúčových výziev, ktoré boli identifikované v správach o jednotlivých krajinách.
Jarný balík vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné politické opatrenia v záujme posilnenia konkurencieschopnosti EÚ. V balíku sa zároveň uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení odporúčaní z roku 2025. V prípade Slovenska ide napríklad o oblasti koordinácie a strategického plánovania s cieľom zlepšiť poskytovanie verejných služieb, programy na podporu zavádzania digitálnych technológií a zlepšenie gigabitového pripojenia.
„Odporúčania Európskej komisie zohrávajú dôležitú úlohu pri nastavovaní potrebných reforiem, keďže pomáhajú slovenským orgánom identifikovať priority a prijímať opatrenia na podporu udržateľného rastu a stability v súlade s cieľmi Európskej únie.
V období rastúcej geopolitickej neistoty a zmien vo svetovej ekonomike majú tieto odporúčania tiež osobitný význam pri posilňovaní konkurencieschopnosti, produktivity, strategickej autonómie a odolnosti slovenskej ekonomiky. Naším cieľom je pomôcť Slovensku lepšie sa pripraviť na zvládanie týchto výziev a zabezpečiť dlhodobú prosperitu pre krajinu a jej občanov,“ uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Podľa odporúčaní by Slovensko malo:
- Zabezpečiť, aby energetické opatrenia boli zamerané na ochranu príjmovo zraniteľných skupín obyvateľstva; zefektívniť daňový mix s väčším využitím environmentálnych daní a daní z nehnuteľností; zjednodušiť daňový systém; naďalej posilňovať dodržiavanie daňových povinností; podporiť a urýchliť výstavbu cenovo dostupného bývania.
- Zabezpečiť kontinuitu reforiem a investícií v rámci Plánu obnovy a odolnosti a urýchliť vykonávanie programov politiky súdržnosti.
- Skvalitniť podnikateľské prostredie tak, že sa vytvorí predvídateľnejší regulačný rámec; odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré sťažujú poskytovanie služieb v jednotnom trhu; riešiť roztrieštenosť samospráv; zlepšiť služby elektronickej verejnej správy; zabezpečiť transparentnosť a súťaž v postupoch verejného obstarávania; posilniť súdny systém a zlepšiť účinnosť protikorupčného rámca.
- Pokračovať v rozširovaní gigabitového pripojenia, najmä v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou služieb; zvýšiť mieru využívania digitálnych technológií, najmä medzi malými a strednými podnikmi a zlepšiť výskumnú a inovačnú politiku.
- Podporovať investície na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu; urýchliť diverzifikáciu dodávok energie; urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä veternej energie); podporiť ďalšie investície do prenosových sústav, ako aj do dekarbonizácie v odvetví vykurovania; podporovať ďalšie zavádzanie mobility s nulovými emisiami a reformovať systém riadenia investícií v doprave. Slovensko by malo tiež zlepšiť hospodárenie s odpadom a opätovné použitie komunálneho odpadu a odpadu z obalov; posilniť zachovanie prírodných zdrojov, ako aj zvýšiť odolnosť proti zmene klímy a odolnosť vodných zdrojov.
- Posilniť trh práce zavedením flexibilnejších pracovných podmienok a rozšírením vzdelávania a starostlivosti o deti v ranom detstve; zabezpečiť inkluzívne a kvalitné vzdelávanie na všetkých úrovniach; vytvoriť viac príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu dospelých, zlepšiť podmienky na prilákanie a udržanie kvalifikovaných odborníkov. Slovensko by malo tiež zlepšiť poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti a posilniť príslušné opatrenia preventívnej zdravotnej starostlivosti; posilniť udržateľnosť systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a zabezpečiť cenovo dostupnú a kvalitnú dlhodobú starostlivosť.
Fiškálny dohľad v rámci Paktu stability a rastu
Na jar 2026 Komisia posudzovala dodržiavanie fiškálneho rámca EÚ členskými štátmi. Toto posúdenie za roky 2025 a 2026 sa zameriava na rast čistých výdavkov, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadňuje flexibilita poskytnutá na základe národnej únikovej doložky pre výdavky na obranu. Komisia v relevantných prípadoch posúdila aj implementáciu reforiem a investícií, ktoré v odôvodnených prípadoch slúžia ako základ pre predĺženie lehôt na fiškálnu konsolidáciu.
V budúcnosti budú môcť členské štáty, ktoré prijmú opatrenia na posilnenie energetickej bezpečnosti Európy a urýchlenie odchodu od fosílnych palív, požiadať o obmedzenú rozpočtovú flexibilitu v rámci súčasnej národnej únikovej doložky určenej pre výdavky na obranu. Na žiadosť členského štátu možno rozsah tejto doložky rozšíriť aj na opatrenia realizované od februára 2026, ktoré znižujú závislosť od dovozu fosílnych palív a tým posilňujú bezpečnosť a odolnosť Európy. V rámci existujúceho limitu (1,5 % HDP) na dodatočné výdavky na obranu podľa národnej únikovej doložky bude pre opatrenia na posilnenie energetickej odolnosti zavedený osobitný ročný strop na roky 2026 až 2028 (0,3 % HDP), ako aj kumulatívny strop (0,6 % HDP) na celé toto obdobie. Tento prístup zároveň zabezpečí, že všetky pravidlá a poistky na zachovanie fiškálnej udržateľnosti zostanú plne zachované.
Ďalšie kroky
Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu EÚ, aby balík prerokovali a aby dnes navrhnuté usmernenia schválili. Pokiaľ ide o obsah tohto balíka a každý ďalší krok v rámci cyklu európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík, Komisia je pripravená viesť s Európskym parlamentom konštruktívny dialóg.
Súvislosti
Európsky semester je každoročný proces koordinácie hospodárskej a sociálnej politiky EÚ. Členské štáty EÚ počas európskeho semestra zosúlaďujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s cieľmi a pravidlami, ktoré sa dohodli na úrovni EÚ. Cieľom európskeho semestra je zabezpečiť udržateľný hospodársky rast, vytváranie pracovných miest, makroekonomickú stabilitu a zdravé verejné financie v celej EÚ vďaka väčšej hospodárskej a sociálnej koordinácii.
Európsky semester prebieha v jednoročnom cykle. V prvej fáze členské štáty EÚ rokujú o svojich hospodárskych a rozpočtových plánoch a dohadujú si kľúčové priority. V druhej časti cyklu, známej ako „národný semester“, sa očakáva, že členské štáty zosúladia vnútroštátne politiky, predovšetkým vnútroštátne rozpočty na nasledujúci rok. Európska komisia navyše počas celého roka vedie s členskými štátmi i so zainteresovanými stranami pravidelný dialóg.
Ďalšie informácie
Jarný balík európskeho semestra 2026 – tlačová správa
Otázky a odpovede k jarnému balíku európskeho semestra na rok 2026
Jarný balík európskeho semestra na rok 2026 – podklady
Európsky semester 2026 - odporúčania pre jednotlivé krajiny
Európsky semester 2026 - odporúčania pre Slovensko
Hospodárska prognóza z jari 2026
Európsky semester na Slovensku
Stránky jednotlivých krajín – Hospodárstvo a financie – Európska komisia
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 3. júna 2026
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku