Migračnú krízu sa darí krotiť

Talianskej pobrežnej stráži sa počas jediného dňa podarilo zachrániť 1164 utečencov, z mora však vylovili aj šiestich utopených. Podobné smutné správy, ako tú minulotýždňovú, nám svetové i slovenské médiá od začiatku utečeneckej krízy v roku 2015 prinášajú často.  Komentár Dušana Chreneka

Niekedy je ťažké predstaviť si za všetkými tými číslami osudy konkrétnych ľudí, ktorí riskujú svoje životy na ceste do Európy. Pri takýchto úvahách si spomeniem na mrazivú fotografiu utopeného trojročného sýrskeho chlapčeka Ajlana, ktorého pobrežná stráž našla vlani v lete zaboreného v piesku na jednej z tureckých pláží.       

Spomeniem si na ňu aj vtedy, keď sa niekto snaží utečeneckú krízu obmedziť iba na ekonomické a bezpečnostné problémy, ktoré niektorí utečenci so sebou nepochybne prinášajú. Extrémne vyhrocovanie tejto témy, takisto ani jej podceňovanie, však správnym riešeniam nepomôžu.

More obetí

Práve včera sme si pripomenuli Medzinárodný deň migrantov, ktorých je aktuálne na úteku vo svete podľa OSN viac ako 21 miliónov. Až 354-tisíc z nich sa v tomto roku preplavilo cez Stredozemné more do Európy. Znie to ako naozaj obrovské číslo, v porovnaní s vlaňajškom však ide o dramatický úbytok. Minulý rok sa do Európy preplavilo až vyše milióna ľudí.

Tento pokles je aj odrazom spoločných európskych riešení. Tie sa nerodili jednoducho, dnes však vidíme, že prinášajú výsledky. Ide predovšetkým o posilnenie ochrany vonkajších hraníc Európskej únie, účinnejší boj proti prevádzačom, ako aj zvýšenie pomoci pre krajiny, z ktorých migranti utekajú alebo nimi prechádzajú.

Tieto opatrenia sa spolu s dohodou medzi EÚ a Tureckom prejavili najmä na dramatickom zlepšení situácie v Grécku. Kým ešte vlani v októbri prichádzalo na grécku pôdu aj 10-tisíc utečencov denne, dnes je to v priemere menej ako stovka.  

Veľkou výzvou však stále zostáva zníženie počtu obetí, ktorých sa tento rok v Stredozemnom mori utopilo už viac ako 4700, čo je dokonca viac ako vlani. Smutné je aj zistenie, že nikde na svete neumiera toľko utečencov, ako práve pri riskantných plavbách do Európy.

Ak chceme prílev migrantov do Európy i počet úmrtí naďalej znižovať, je nevyhnutné v spoločnej európskej migračnej politike pokračovať a byť v nej ešte účinnejší. Som rád, že aj Slovensko sa ako predsednícka krajina Rady Európskej únie aktívne zapojilo do hľadania spoločných európskych riešení a práve počas slovenského predsedníctva bola spustená Európska pohraničná a pobrežná stráž.

Z hrozby príležitosť

Za tri štvrťroky 2016 požiadalo na Slovensku podľa Eurostatu o azyl iba 95 ľudí, čo je v prepočte na milión obyvateľov suverénne najmenej v celej EÚ. Nedajme sa však pomýliť zdanlivou vzdialenosťou problému.

V Európe zažívame posilňovanie populistických a radikálnych síl, ktorých jedovitý slovník i činy môžu ovplyvniť nás všetkých. Nielen utečencov, ale ako sme mohli vidieť vo Veľkej Británii po referende o vystúpení z EÚ aj migrantov z nášho regiónu.  

Migráciu aj napriek všetkým problémom, ktoré prináša, môžeme prijať aj ako príležitosť. Slovensko patrí ku krajinám s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom, našu krajinu zároveň stále opúšťa až tretina mladej populácie. Veľká časť z nich sa už na Slovensko nikdy nevráti, čo bude mať vážne dôsledky na našu ekonomiku i sociálny systém.  

Je preto v našom životnom záujme pokúsiť sa o takú migračnú politiku, ktorá dokáže pomôcť ľuďom v núdzi a zároveň umožní pritiahnuť talentovaných ľudí potrebných pre naše hospodárstvo. Prinieslo by to prospech pre obe strany.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Pravda 19.12.2016.