MÝTUS: Elektrické automobily sú pridrahé, ich batérie nič nevydržia, znečisťujú ako ostatné autá a nikto ich nechce

Tento euromýtus si vzal na mušku populárne mýty o elektrických vozidlách a elektromobilite. Poďme teda na ne. 

Mýtus: Elektrické autá sú príliš drahé a nákladné 

Nie je to tak. Podľa nedávneho výskumu by výroba elektrických automobilov a dodávok mala byť najneskôr od roku 2027 v Európe lacnejšia než výroba ich benzínových a dieselových alternatív. Dôvodom sú klesajúce náklady na výrobu batérií, ako aj výrobné linky pre elektrické vozidlá, ktoré výrobcovia automobilov neustále zdokonaľujú. Cena batérií za posledné desaťročie výrazne klesla. Od roku 2010 sme zaznamenali pokles ceny o takmer 90 %. Zatiaľ čo súprava batérií v malom aute stála v roku 2010 asi 25 000 €, tá istá súprava batérií stojí dnes približne 3 500 € – čo predstavuje zníženie ceny o 86 %. Toto zníženie cien si všimli už aj spotrebitelia! V roku 2020 došlo k viac ako 40 % -nému nárastu celosvetového predaja elektrických vozidiel. 

Navyše, keďže elektrické vozidlá majú aj menej pohyblivých dielov v porovnaní s autami s tradičným motorom, ich náklady na údržbu vedia byť nižšie. Ďalšie výdavky možno ušetriť aj podľa toho, kde žijete, či už ide o náklady na palivo alebo vďaka užitočným daňovým úľavám na elektromobily. V Belgicku, Grécku, Maďarsku, Holandsku, Lotyšsku či v Portugalsku sú napríklad elektrické vozidlá úplne oslobodené od dane z evidencie automobilov. Niektoré krajiny, ako napríklad Nórsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Švédsko dokonca ponúkajú i možnosť bezplatného parkovania pre elektrické vozidlá.   

Mýtus 2: Batéria v elektromobiloch sa hneď vybije  

Nie je to pravda. Väčšina ľudí jazdí priemerne menej ako 40 km denne, čo je vzdialenosť, ktorá je ďaleko pod hranicou 200 až 490 km dojazdu, ktorú ponúkajú dnešné elektrické automobily. Ak uvažujete o naozaj dlhom výlete, ani vtedy nie je potrebné nechať vaše elektrické auto doma v garáži. Sieť verejných nabíjacích staníc rýchlo rastie, a tak si v prípade potreby môžete svoje auto dobiť na najbližšej stanici a pokračovať bezpečne v ceste. Najbližšiu stanicu si môžete navyše jednoducho vyhľadať aj na mape nabíjacích staníc Európskeho monitorovacieho strediska pre alternatívne palivá. Do konca roka 2020 bolo v celej EÚ viac ako 200 000 verejných nabíjacích staníc a do roku 2030 chce EÚ poskytnúť až 3 milióny takýchto staníc. S cieľom zabezpečiť vodičom nabíjanie ich elektrických vozidiel po celej Európe, EÚ navrhuje aj predpisy, ktoré budú od členských štátov vyžadovať zriadenie nabíjacích a čerpacích staníc v pravidelných vzdialenostiach na hlavných cestách, a to tak, aby každých 60 km bola dostupná stanica na elektrické dobíjanie. S vytváraním nových nabíjacích bodov pre elektromobily na Slovensku sa počíta aj v rámci slovenského plánu obnovy. Boli na to v ňom vyčlenené investičné prostriedky v hodnote 52 miliónov eur a cieľom je postaviť na Slovensku ďalších 228 ultra-rýchlych nabíjacích staníc. 

Popri náraste nabíjacích staníc dochádza aj k postupnému zdokonaľovaniu batérií. Začiatkom roka 2021 bola dokonca vyrobená prvá batéria schopná nabiť sa na dojazd až 320 km len za 5 minút. Umožňuje to nabiť elektrické vozidlo približne za rovnaký čas, aký je potrebný na naplnenie nádrže benzínom alebo naftou v automobile so spaľovacím motorom.  

Obavy z nedostatočného dojazdu elektromobilov sú pravdepodobne rozšírenejšie medzi tými, ktorí stále ešte len uvažujú o kúpe elektrického vozidla či ich odporcami, ako medzi skutočnými používateľmi elektromobilov. Dobiť svoje elektrické vozidlo si navyše môžete na viacerých miestach, ako len na čerpacej stanici, čo je tiež pohodlnejšie.   

Mýtus 3: Elektrické autá produkujú CO2 a znečisťujú rovnako ako konvenčné autá 

Nepravda. V rámci celej Európy sú emisie CO2 z elektrických automobilov počas ich životnosti približne trikrát nižšie ako emisie z automobilov s benzínovými či naftovými motormi. Prečo však nie sú o 100 % nižšie? Pretože stále využívame fosílne palivá na výrobu elektrickej energie a napájanie batérií. Blíži sa však zmena. V mnohých európskych krajinách sa obnoviteľné zdroje energie ako veterná a slnečná energia čoraz viac integrujú do elektrizačných sústav. Predstavujú 56,4 % všetkej energie vo Švédsku, 43 % vo Fínsku a 41 % v Lotyšsku. V roku 2019 sa dokonca po prvýkrát v EÚ vyrábalo viac energie z veternej a slnečnej energie ako z uhlia. Tento trend sa má v krátkej budúcnosti ešte zintenzívniť. EÚ má do roku 2030 cieľ dosiahnuť, aby sa 40 % všetkej energie na jej území vyrábalo z obnoviteľných zdrojov.  

Elektrické automobily tiež produkujú určité emisie počas ich výrobného procesu, najmä v súvislosti s výrobou ich batérií. Odhaduje sa však, že za menej ako 2 roky jazdy už niektoré modely elektromobilov dokážu ušetriť viac uhlíka, ako bolo spotrebované pri ich výrobe.   

A čo znečistenie ovzdušia? Plne elektrické vozidlá negenerujú žiadne takéto znečistenie, nakoľko nevypúšťajú oxidy dusíka, znečistenie tuhými časticami alebo oxid uhoľnatý, ktoré pochádzajú z výfukov benzínových alebo dieselových vozidiel, ako vedľajší produkt spaľovania fosílnych palív. Neprítomnosť tradičného motora poháňaného fosílnymi palivami tiež znamená, že elektrické vozidlá jazdia oveľa tichšie – čím sa znižuje znečistenie hlukom. 

Mýtus 4: Elektromobily sú zodpovedné za zvýšenú ťažbu prírodných zdrojov a ich batérie vytvárajú odpad 

Existujú obavy zo zintenzívnenia ťažby niektorých materiálov, ktoré sa používajú pri výrobe batérií do elektrických vozidiel. Takým materiálom je napríklad i kobalt. Je pravdou, že v batériách elektrických vozidiel sa spotrebúva menšie množstvo kobaltu. Avšak treba povedať aj to, že tento materiál sa využíva do batérií, ktoré majú životnosť najmenej 10 rokov a počas tohto obdobia môžu byť veľakrát dobíjané. Na druhej strane, k spotrebe surovín dochádza aj pri používaní klasických automobilov. 10 rokov používania automobilu so spaľovacím motorom spáli okolo 10 000 litrov oleja.  

V prípade využívania materiálov v batériách sa však rysuje ďalší pokrok. V decembri 2020 Európska komisia načrtla plány týkajúce sa zákona o batériách, ktorý by mal zabezpečiť, že materiály využívané v batériách budú v budúcnosti získavané eticky a udržateľným spôsobom. Tieto batérie navyše po skončení ich používania v elektrickom automobile dostanú druhý život. Budú sa môcť recyklovať prostredníctvom nových a rozvíjajúcich sa technologických procesov, ktoré sú schopné regenerovať až do 100 % lítia použitého v batérii. Stará batéria z elektromobilu má aj po skončení jej používania v automobile stále až 70 % svojej kapacity a je tak ideálnou napríklad na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov a existujú aj ďalšie spôsoby jej využitia.   

Mýtus 5: Elektromobily nemajú u ľudí podporu  

Realita ukazuje, že opak je pravdou. Prechod na elektromobilitu sa stáva čoraz populárnejším. Zatiaľ čo predaj automobilov počas pandémie COVID-19 vo všeobecnosti klesal, dopyt po elektrických vozidlách naopak vzrástol, predstavujúc 10 % celkového predaja v Európe. V prvom polroku 2021 bolo dokonca v Nemecku zaregistrovaných viac elektrických vozidiel ako dieselových vozidiel.   

Z nedávneho prieskumu tiež vyplynulo, že takmer dve tretiny ľudí žijúcich v mestách podporujú zákaz predaja nových benzínových a naftových automobilov v Európe po roku 2030. Európska komisia sa usiluje o to, aby sa to stalo skutočnosťou a aby do roku 2035 boli všetky nové automobily registrované v EÚ klimaticky neutrálne. 

Elektrické automobily sa stávajú čoraz pohodlnejšími, cenovo dostupnejšími, výkonnejšími i obľúbenejšími. Navyše pomáhajú Európe stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Je pochopiteľné, že stále ešte majú mnoho odporcov. Pri vytváraní si postoja k elektrickým autám, tak ako aj k množstvu iných vecí, je však mimoriadne dôležité nezabúdať preverovať si fakty a nepodľahnúť zavádzajúcim mýtom.