Na túto veľmi aktuálnu tému sa sústredilo aj podujatie „Bude nová legislatíva EÚ a SR adekvátnou reakciou na šírenie dezinformácií v online prostredí?“. Diskusia sa konala 10. júna 2022 v rámci nového diskusného formátu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Think Tank Európa, ktoré sa zameriava na odborné diskusie na rôzne európske témy.
Na podujatí predstavilo svoj pohľad na vec hneď niekoľko zainteresovaných hostí, medzi ktorými boli Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu - EPP/KDH), Mária Bieliková (riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií – KInIT) a Anton Jelenčiak (generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy, MIRRI SR). Svoje stanoviská predstavili aj Ľuboš Kukliš (riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu) a Katarína Klingová (Globsec). Celú diskusiu moderoval Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku),
Hneď v úvode sa zúčastnení zhodli na tom, že v súčasnosti sa v boji proti dezinformáciám neposunieme vpred bez potrebných a cielených legislatívnych zmien rešpektujúcich slobodu slova jednotlivca. Samoregulácia platforiem nefunguje podľa predstáv a problémom sú aj chýbajúce kapacity, na budovanie ktorých sme sa podujali len nedávno. Vytvorenie nového orgánu, ktorý bude mať na starosti koordináciu digitálnych služieb na ochranu ľudských práv, osobných údajov či správu dát, bude podľa diskutujúcich pre Slovensko výzvou.
V boji proti dezinformáciám sa považuje významné aj kontinuálne rozvíjanie kritického myslenia, schopnosť logicky vyhodnocovať informácie a posilňovanie argumentačných schopností všetkých. Diskutujúci sa na podujatí zhodli aj na tom, že digitálne platformy by mali prijať ešte väčšiu zodpovednosť v boji proti dezinformáciám online a v tomto smere bol vyzdvihnutý aj list amerických kongresmanov adresovaný majiteľovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi.
Pri akte o digitálnych službách (DSA), ako aj akte o umelej inteligencii (AIA) videli zúčastnení problém v tom, že sa zameriavajú skôr na nelegálne informácie a zakázané praktiky, a nie na dezinformácie. V tejto súvislosti je dôležité dodať, že v slovenskej legislatíve stále ešte absentuje konkrétne vymedzenie pojmu dezinformácia. V rámci DSA chýba odborníkom i nariadené zrušenie účtov, pozitívne naopak reagujú na tému transparentnosti.
Viacerí zúčastnení na podujatí poukázali aj na problém chýbajúcej politickej prioritizácie tejto témy, keďže i samotní politici sa niekedy v boji o priazeň voliča uchyľujú k podpore a využívaniu dezinformácií.
Vladimír Šucha vidí potrebu nových legislatívnych rámcov a technických riešení najmä kvôli problému s dezinformáciami i nástupu nových technológií a platforiem, akou je aj Metaverse, ktorý môže bez vhodnej regulácie priniesť ďalšie ešte nepredvídateľné problémy, ako i prehĺbiť tie existujúce. Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku apeloval aj na potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi zákonodarcami a vedcami v tejto otázke, čím sa zabezpečí, že riešenie problematiky bude lepšie uchopené na viacerých úrovniach a z rôznych pohľadov. V tomto súhlasila aj riaditeľka KInIT Mária Bieliková, ktorá rovnako podporila výhodu interdisciplinárnosti pri vytváraní nových legislatívnych rámcov v tejto sfére. Vladimír Šucha poukázal aj na stúpajúcu potrebu pozrieť sa vo všeobecnosti na samotné legislatívne procesy. Tie sa svojimi pomalými postupmi stávajú nevyhovujúcimi pre 21. storočie, v ktorom sa technológie vyvíjajú extrémne rýchlo.
Europoslankyňa Miriam Lexmann zdôraznila vplyv dezinformácií na demokraciu a politiku ako takú. Potrebu novej legislatívy vidí preto aj v zmene chápania boja proti dezinformáciám, ktorá už musí ísť nad rámec fact-checkingu. Akt o digitálnych službách aj Akt o umelej inteligencii podľa nej odzrkadľujú snahy o čo najlepšie uchopenie boja proti dezinformáciám s cieľom ochrániť demokraciu. Boj proti dezinformáciám podľa europoslankyne neznamená snahu potláčať slobody občanov, akou je sloboda slova a prejavu, ale naopak, znamená to posilnenú ochranu demokracie. Sloboda slova slúži na ochranu občanov, nie na ochranu anonymných účtov na sociálnych sieťach, za ktorými častokrát ani nestojí reálny človek. Digitálne platformy a ich algoritmy považuje Lexmann za jeden z dôvodov súčasného problému s dezinformáciami.
„Spolupráca medzi občianskou spoločnosťou, občanom a súkromným sektorom je jedným z najsilnejších nástrojov pre získanie dôvery v štát a štátnu správu,“ vyjadrila sa Miriam Lexmann.
Na podujatí bola predstavená aj odborná štúdia pod názvom Analýza vybraných právnych úprav navrhovaných Európskou komisiou a technologických riešení vo vzťahu k šíreniu dezinformácií a správaniu sa online platforiem, ktorú vypracovali pracovníci Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT). Jeho riaditeľka a profesorka Mária Bieliková zdôraznila, že inštitút KInIT sa snaží podporovať výskumníkov, ktorí majú ambíciu podnikať, ako aj spájať vedeckých pracovníkov so súkromným sektorom. Podľa Bielikovej sú najdôležitejšími témami transparentnosť generovaných odporúčaní a optimalizované funkcie v procese trénovania algoritmov.
Analýza sa zameriavala na viaceré zaujímavé koncepty, ako napr. ekonomiku pozornosti, informačné bubliny a skresľovanie informácií. Bieliková zdôraznila, že skresľovanie informácií u ľudí nie je možné úplne odstrániť, no vieme ho aspoň odstrániť v algoritmoch. Výstupom štúdie KInIT-u bolo i niekoľko legislatívnych odporúčaní, medzi ktoré patrí aj to, aby Európska komisia upravila požiadavky na organizácie, ktoré môžu vykonávať audity v zmysle DSA. Podľa autorov štúdie je potrebné, aby DSA pri výkone auditov legitimizoval zásahy do práv a záujmov online platforiem. Externý audit by mal byť efektívny a poverení audítori by mali mať čo najširší prístup k informáciám. V súvislosti s návrhom aktu o digitálnych službách (DSA) štúdia poukázala aj na nedostatočnú záväznosť a vynútiteľnosť záverov auditov. Veľmi veľké online platformy môžu odporúčania audítorov nahradiť vlastnými alternatívnymi opatreniami alebo ich odignorovať. DSA by preto mala upraviť presný mechanizmus prieskumu implementácie záverov externých auditov napríklad prostredníctvom automatickej kontroly koordinátorom digitálnych služieb alebo príslušným orgánom či expertnou skupinou Európskeho výboru pre digitálne služby.
Bieliková uviedla, že riešenie je ukryté priamo v platformách, nakoľko vedia upraviť svoje algoritmy. Problémom však je, že častokrát neexistuje dostatočná vôľa tak spraviť. Fungovanie algoritmov a spôsob, akým odporúčajú obsah, považuje za problematický a vidí ho aj ako zdroj intenzívneho šírenia dezinformácií i ako hrozbu pre demokraciu.
Ľuboš Kukliš zdôraznil význam spolupráce s nezávislými mimovládnymi organizáciami. Zdôraznil aj to, že na Slovensku máme pomerne dobré kapacity v oblasti výskumu, no zo strany štátu je potrebné ich viac koordinovať. Ďalším riešením v súvislosti s legislatívnymi zmenami je aj dodržiavanie kódexov správania sa. Momentálne sa pripravuje druhý návrh ERGA, ktorý by mal byť predstavený už v júni 2022.
Analytička Katarína Klingová spomenula prieskum Globsecu o dopade dezinformácií na ľudí. Podobne ako ostatní diskutujúci vyzdvihla slovenský mediálny zákon a zdôraznila potrebu prijatia ďalších podobných zákonom, ktoré nám umožnia prijímať informované rozhodnutia. Klingová zopakovala aj apel na potrebu budovania kapacít a investovania do digitálnej verejnej správy.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 10. júna 2022
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku