Skip to main content
Logo Európskej komisie
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok18 júl 2016

Načo potrebujeme európske pravidlá

eu_flag_0.jpg
© EU
Preregulovanosť a byrokracia v Európskej únii patrí k najčastejším argumentom kritikov EÚ. Ich argumenty sú často obmedzené na mýty o zakrivených banánoch a uhorkách. Jednotná európska legislatíva nám pritom v mnohom zásadne zlepšuje život. Komentár Dušana Chreneka

Ak nebudeme v Európskej únii, zbavíme sa všetkých tých európskych regulácií, ktoré stoja našu ekonomiku stámilióny libier týždenne. Aj takto argumentoval pred referendom za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ konzervatívny politik Michael Gove, ktorý na kampaň proti EÚ stavil kariéru a dnes sa uchádza o post nového britského premiéra.  

Viaceré britské i svetové médiá síce upozornili na zavádzajúce až lživé tvrdenia v kampani, ľúbivé heslá o odstránení nezmyslenej bruselskej byrokracie však dokázali presvedčiť množstvo tamojších voličov. Čo na tom, že v diskusii o budúcnosti Británie po vystúpení z EÚ, ktorá sa žiaľ seriózne rozbehla až po referende, už o masovom rušení regulácií nehovorí takmer nikto.

Britský denník The Independent dokonca deň po hlasovaní napísal, že krajina pravdepodobne nezruší ani vlajkovú loď kritikov európskych regulácií „zákaz zakrivených banánov”. Európska legislatíva totiž v skutočnosti iba zjednotila rôzne národné normy pre obchodovanie s niektorými potravinami, pričom deformované banány či uhorky sa môžu predávať aj ďalej, len nie ako prvá akosť. „Aj mimo EÚ, môžu britskí nákupcovia odmietať platiť plnú cenu za banány, ktorých tvar nie je estetický,” prognózuje denník.

Iste, je potrebné diskutovať o tom, aké pravidlá potrebujeme, aby sme mali normy, s ktorými sa Európania dokážu stotožniť. Dôležité však je vniesť do týchto debát fakty a nenechať si diskusiu ukradnúť šíriteľmi rôznych mýtov a konšpirácií.

Hranice na displejoch

Pozrime sa preto na niekoľko konkrétnych oblastí, v ktorých sa Európska komisia aktuálne snaží dosiahnuť spoločné legislatívne pravidlá.

Jednou z priorít, ktorú si po posledných eurovoľbách  stanovila súčasná Komisia pod vedením Jeana-Claudea Junckera je jednotný digitálny trh. Rozmenené na drobné to znamená najmä úplné zrušenie roamingových poplatkov pri telefonovaní zo zahraničia v rámci EÚ, odstránenie geografického blokovania, aby tak naši obyvatelia cestujúci do iných krajín EÚ neboli odrezaní od online služieb poskytujúcich filmy, športové prenosy, hudbu, elektronické knihy či hry, za ktoré si v domovskej krajine zaplatili. V neposlednom rade by sa mali zjednotiť aj pravidlá pre cezhraničný online obchod, aby tak zákazníci mohli naplno a za rovnakých podmienok využívať ponuku tovarov a služieb v celej Únii.

Ak by si spotrebitelia mohli vyberať z kompletnej ponuky tovarov a služieb v celej Únii, ušetriť by totiž mohli až 11,7 miliardy eur ročne.

V tejto sfére EÚ dosiahla už výrazné úspechy, ktoré môže pociťovať každý z nás. Len v oblasti roamingu sa od roku 2007 znížili ceny volaní, textových správ a dát o viac ako 80 percent. Dátový roaming je teraz dokonca o 91 percent lacnejší v porovnaní s rokom 2007 a jeho objem vďaka výhodnejším cenám vzrástol za posledné roky až o 630 percent.

Plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do hospodárstva krajín EÚ až 415 miliárd eur ročne a vytvoriť státisíce nových pracovných miest. Je toto naozaj to, čo nechceme?

Energetická závislosť

Medzi nemenej dôležité priority Komisie patrí aj takzvaná energetická únia. Jedným z jej cieľov je prepojenie európskych prenosových sietí tak, aby do roku 2020 mali všetky členské štáty elektrické vedenia umožňujúce prepraviť aspoň 10 % doma vyrobenej elektriny do susedných krajín.

Musíme zabezpečiť aj bezpečnosť dodávok energie. Aj preto, že EÚ je do veľkej miery závislá na dovoze energií. Ročne musíme dovážať až 53 percent energie, čo nás stojí takmer 400 miliárd eur a robí to z EÚ najväčšieho dovozcu energie na svete.

Odstránenie bariér pre cezhraničný tok energií medzi krajinami Únie nám prinesie zvýšenie energetickej sebestačnosti a zároveň bude viesť aj k zníženiu cien pre obyvateľov a firmy. Zjednotiť sa majú aj legislatívne pravidlá. Vysoké ceny energií totiž predstavujú našu konkurenčnú nevýhodu. Kým náklady na výrobu energií v Spojených štátoch amerických sú porovnateľné s našimi, cena pre európskych zákazníkov je pre rôzne pravidlá či dane v závislosti od komodity dvoj až trojnásobná.

Súčasťou spoločnej energetickej politiky je aj podpora obnoviteľných zdrojov energie a moderných technológií či investície do energetickej hospodárnosti budov. Tieto opatrenia výrazne prispejú aj k čistejšiemu životnému prostrediu a spomaleniu klimatických zmien.

Nie úradníci, politici

Aj aktuálne príklady ako energetická únia a jednotný digitálny trh ukazujú, že európska regulácia môže mať veľký význam pre našu ekonomiku a benefity môžu výrazne pociťovať aj bežní ľudia. Na druhej strane, aj nedávne rozhodnutie britských voličov nám ukázalo, že nemá význam pokračovať tam, kde to ľudia nechcú. O tom by sa však mali obyvatelia v prvom rade rozhodovať na základe informovanej diskusie a nie podľa dookola omieľaných mýtov. 

Ak takéto oblasti definujeme, je úlohou národných politikov, aby tieto požiadavky preniesli aj na európsku úroveň. Realita je dnes totiž taká, že regulácie, ktoré v Únii platia, odobrili aj národné vlády a parlamenty.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 18.07.2016.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
18 júl 2016