Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 10. decembra 2021
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 4 min

Niektorí vedci, ktorých podporuje EÚ, sa stávajú laureátmi Nobelovej ceny a menia naše životy

10. december je Dňom Nobelovej ceny. Ceny, ktorá sa udeľuje za výnimočné úspechy dosiahnuté vo vede i v umení. 

Veda v EÚ

Marie Sklodowska-Curie bola prvou ženou, ktorej bola udelená Nobelova cena a stala sa taktiež prvou osobou, ktorá ju získala hneď v dvoch kategóriách – za chémiu a fyziku.  

V roku 1966 Európska komisia, na počesť vedeckého dedičstva Marie Sklodowskej-Curie, združila všetky svoje programy mobility v oblasti výskumu pod jednu zastrešujúcu schému, ktorú nazvala Akcie Marie Curie. V roku 2014 bol tento program opäť premenovaný na Akcie Marie Sklodowskej-Curie (MSCA), aby sa vyzdvihlo poľské dedičstvo tejto vedkyne a zároveň rozmanitosť európskej vedy. MSCA poskytuje doktorandské a postdoktorandské vzdelávanie širokému spektru výskumníkov. Od jeho spustenia bolo podporených viac ako 11 000 projektov a 145 000 výskumníkov 160-tich rôznych národností. I keď samotná Marie naďalej zostáva jedinou ženskou dvojnásobnou laureátkou Nobelovej ceny na svete, celkovo sa toto prestížne ocenenie podarilo získať až dvanástim vyskumníkom, ktorí sa zúčastnili programu MSCA. Pri príležitosti aktuálneho 25. výročia programu MSCA a dnešného Dňa Nobelovej ceny vám predstavíme aspoň niektorých významných laureátov tejto ceny, ktorých podporil európsky program MSCA. Pripomenieme si, ako ich výskum pomohol zmeniť svet.

Nobelova cena za chémiu 2021 za vytváranie molekúl, ktorý uľahčil farmaceutickú výrobu   

Držiteľmi tejto ceny sa stali Benjamin List a David MacMillan. Výskumníci spoločne vyvinuli dômyselný nástroj na stavbu molekúl - tzv. asymetrickú organokatalýzu. Títo držitelia Nobelovej ceny, ktorí dohliadajú na projekty MSCA SusCat a PhotoChemBio, navrhli jednoduché, lacné a ekologické katalyzátory, ktoré môžu byť použité na pohon obrovského množstva chemických reakcií. Ich koncept je jednoduchý a zároveň brilantný.  

Podľa odhadov z roku 2015 sa katalýza podieľa až na 35 % svetového HDP. Organokatalýza rázne ovplyvnila farmaceutický výskum, ktorý si často vyžaduje asymetrickú katalýzu. Táto technika sa už široko používa na výrobu liečiv, ako je napríklad oseltamivir, antivírusový liek používaný na liečbu respiračných infekcií a paroxetín na liečbu depresie a úzkosti. Objav tohtoročných laureátov Dr. Lista a Dr. MacMillana priniesol značné zjednodušenie výrobných procesov týchto liekov, ktoré zároveň šetria použité látky a znižujú ich plytvanie vo výrobnom procese. Na výrobu lieku oseltamivir tak dnes namiesto 12 krokov stačí už len 5.  

Lieky

Nobelova cena za chémiu 2020 – prepísanie kódu života  

Bývalá koordinátorka projektu MSCA ENLIGHT-TEN ITN, Emmanuelle Charpentierová, spolu so svojou kolegyňou Jennifer Doudna vyvinula techniku úpravy génov, známu aj pod skratkou CRISPR/Cas9. Tieto tzv. „genetické nožnice“ alebo aj „nástroj na prepísanie kódu života“ umožňujú vedcom prerezať akúkoľvek molekulu DNA na vopred určenom mieste a vložiť do tohto zlomu ďalší kúsok DNA, čím vedia s mimoriadnou presnosťou zmeniť DNA rastlín, zvierat i mikroorganizmov. Tento revolučný nástroj môže mať široké uplatnenie v mnohých oblastiach. Využitie CRISPR v lekárskej diagnostike by mohlo ľuďom poskytnúť lepší prístup k testom odhaľujúcim vážne ochorenia. CRISPR sa už používa aj na liečbu kosáčikovitej anémie, genetickej poruchy, ktorej predchádzajúce možnosti liečby dokázali iba zmierňovať symptómy. Využíva sa aj v boji s klimatickými zmenami, a to napríklad v sfére bioenergetiky pri hľadaní náhrad za fosílne palivá, pri výrobe mäsa vypestovaného v laboratóriu, vďaka ktorému sa majú znižovať emisie metánu i pri genetickom inžinierstve plodín schopných odolávať dlhým obdobiam sucha, ktoré spôsobujú rastúce teploty na celom svete. 

CRISPR Photo: Natali Mis, Getty Images

Nobelova cena za chémiu 2017 – zachytenie života v atómových detailoch a urýchlenie vývoja vakcín  

V roku 2017 získal Richard Henderson, bývalý koordinátor projektu MSCA Membrane Proteases, spolu s Jacquesom Dubochetom a Joachimom Frankom Nobelovu cenu za chémiu „za vývoj kryoelektrónovej mikroskopie (cryo-EM) na stanovenie štruktúry biomolekúl vo vysokom rozlíšení v roztoku“. Henderson a jeho kolegovia jednoducho vyvinuli technológiu, ktorá „zachytáva život v atómových detailoch“. Rovnako ako môžeme fotografovať ľudí pomocou svetla, kryo-EM nám umožňuje fotografovať molekuly pomocou elektrónov. Vedci nedávno použili tento nástroj na mapovanie spike proteínu koronavírusu SARS-CoV-2 a zhotovili približne 3000 snímok. Pred desiatimi rokmi by tento proces trval týždne alebo dokonca mesiace, dnes vďaka objavu ocenených vedcov stačí aj menej ako 24 hodín. Mapovanie vírusu, a teda pochopenie jeho štruktúry, urýchlilo vývoj vakcín na celom svete a pomohlo zachrániť milióny životov počas pandémie. Henderson uviedol, že „veľa práce v laboratóriu je základnou biológiou, ktorá kompletne rozvíja neznáme myšlienky, ktoré prinášajú revolučné prínosy v oblasti zdravia a bohatstva“. 

Vakcíny

Najjednoduchšie myšlienky sa častokrát najťažšie uvádzajú do praxe. Vedci však vďaka svojej šikovnosti a tvrdej práci dokážu prinášať mnohé heuréka momenty a prenášať ich do praxe, vďaka čomu zvyšujú úroveň vedomostí a kvality života nás všetkých. Program Európskej únie Akcie Marie Sklodowskej Curie je preto naďalej pripravený týchto vedcov podporovať a pomáhať im rozvíjať ich vedecké umenie.   

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
10. decembra 2021
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku