Odborníci diskutovali, ako znižovať zaostávanie regiónov

Za hlavné bariéry, ktoré bránia rozvoju regiónov na Slovensku, označili vzdelávací systém málo rozvíjajúci zručnosti, nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, vysoké odvodové zaťaženie pre ľudí s nízkym príjmom, ako aj zložitú administratívu a korupciu pri čerpaní dostupných prostriedkov.

Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Účastníci spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO preto diskutovali o možnostiach, ako znížiť zaostávanie regiónov Slovenska prostredníctvom lepšieho využitia dostupných prostriedkov na znižovanie nezamestnanosti, rozvoj ľudského kapitálu a skvalitnenie dopravnej infraštruktúry. Aj na tieto priority dáva Európska komisia v období 2014-2020 viac ako 15 miliárd eur.

@DusanChrenek #Slovensko má na obdobie 2014-2020 celkovo o 10% viac zdrojov než v minulom období => 15,3 miliardy € #EUfunds #investEU pic.twitter.com/0JkFELl53w

— EK na Slovensku (@ZEKvSR) 27. dubna 2017

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek poukázal na to, že kým Slovensku ako celku sa v posledných rokoch z makroekonomického hľadiska veľmi dobre darilo a dosahovalo jednu z najvyšších mier hospodárskeho rastu v EÚ, niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali tak ako iné. „Vidíme na Slovensku stále veľké medziregionálne rozdiely nielen v hospodárskom raste a HDP na osobu, ale aj v miere nezamestnanosti, vzdelanostnej úrovni, či v ohrození chudobou“, zdôraznil. Podľa vedúceho Zastúpenia EK je pre Európsku komisiu znižovanie regionálnych rozdielov silnou dlhodobou prioritou, ktorú podporuje najmä cez svoju kohéznu politiku.

"Väčšina prostriedkov, ktoré boli v posledných rokoch vynaložené na riešenie potrieb slovenských regiónov, išli práve z európskych prostriedkov. Inak to nebude ani v období 2014-2020, kedy má Slovensko celkovo k dispozícií až 15,3 miliardy eur. Veľká väčšina z týchto peňazí pôjde na skvalitnenie infraštruktúry, do ľudského kapitálu, zdravotníctva, životného prostredia, inovácií ale aj na riešenie nezamestnanosti či na programy sociálnej inklúzie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska", podotkol D. Chrenek a dodal, že "Slovensko má teraz naozaj veľkú príležitosť využiť značné finančné prostriedky na znižovanie regionálnych rozdielov. Verím, že ich účinne a zmysluplne využije."

Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin upozornil na nástup nových technológií, ktoré v horizonte 10-15 rokov môžu ohroziť mnoho pracovných miest. „Je otázka, či sa na to pripravujeme, alebo to bude katastrofa,“ zdôraznil. V rámci príprav podľa neho treba prispôsobiť vzdelávací systém už od materských škôl, aby dokázal lepšie rozvíjať potenciál ľudí. Regiónom by tiež pomáhal podporou sociálnych podnikov, ktoré by nesúťažili s firmami na trhu, či vhodným nastavením investičných stimulov. „Máme pretlak investorov na západnom Slovensku, mnohí sú pripravení presunúť sa na východ, lebo pracovná sila na západe je už veľmi drahá,“ povedal.

Primátor Kežmarku Ján Ferenčák rozpráva o konkrétnom prípade rozvoja jeho regiónu. Netreba zabúdat na celé #Slovensko #investEU #EUfunds pic.twitter.com/bRZVcR1iUc

— EK na Slovensku (@ZEKvSR) 27. dubna 2017

Primátor Kežmarku Ján Ferenčák by privítal väčšiu decentralizáciu, aby regióny získali viac kompetencií aj daňových príjmov. Kritizoval, že väčšina investícií štátu ide do projektov v západnej časti krajiny ako napríklad projekt automobilky Jaguar v Nitre, nultý obchvat Bratislavy alebo dostavba Mochoviec. „Kde je stred a východ Slovenska,“ pýtal sa. Za najväčšie problémy v okrese Kežmarok označil slabú ekonomiku, vysoký podiel obyvateľov zo sociálne znevýhodneného prostredia, chýbajúci diaľničný privádzač či odchod mladých ľudí. Z nezamestnaných v okrese je podľa neho 55 % z marginalizovaných komunít. „Treba motivovať ľudí, aby začali viac pracovať,“ reagoval s tým, že regióny to samé nedokážu a potrebujú pomoc centrálnej vlády.

Riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Emil Pícha zdôraznil, že investičné priority si regióny definovali v regionálnych integrovaných územných stratégiách. Tieto však boli vypracované v období, kedy pojem najmenej rozvinutých okresov ešte nebol zadefinovaný. Ako uviedol, podpora partnerstva na regionálnej a miestnej úrovni je jedným k kľúčových princípov, na ktorom je postavený Regionálny integrovaný operačný program 2014 – 2020 s alokáciou 1,75 mld. eur podporujúci nielen rekonštrukciu ciest, či materské školy ale aj oblasti ako kreatívny priemysel.

Generálny riaditeľ sekcie fondov EÚ na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Boris Sloboda informoval o zámeroch na využitie 2,2 mld. eur, ktoré sú k dispozícii v Operačnom programe Ľudské zdroje na roky 2014-2020. Najväčšia časť pôjde na zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Ako uviedol, dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí sú k dispozícii, majú nízku kvalifikáciu a teda aj potenciálne zárobky, preto sa im neoplatí dochádzať za prácou. „Pre nich musí prísť práca v regióne,“ zdôraznil.

Ako pomôct regiónom?B. Sloboda z Min.práce, soc.vecí a rodiny prezentuje aktuálne a pripravované vyzvy OP Ludské zdroje #EUfunds #investEU pic.twitter.com/izejLGWuLn

— EK na Slovensku (@ZEKvSR) 27. dubna 2017

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš informoval, že na Slovensku zhruba od roku 2013 dochádza k pozvoľnému znižovaniu regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti, rozdiely v miere chudoby či príjmoch sa však zatiaľ nemenia. Aj pri nezamestnanosti sa rozdiely neznižujú rovnomerne. „Prešovský, banskobystrický a košický kraj majú mieru nezamestnanosti dlhodobo o 4 až 7 percentuálnych bodov vyššiu ako priemer za celú SR, čo svedčí o pretrvávaní ich zaostávania,“ povedal Goliaš. Vo zvyšných krajoch je nezamestnanosť pod priemerom SR a rozdiely sa znižujú.

Goliaš poukázal tiež na vysokú súvislosť (korelačný koeficient na úrovni 0,85 bodu) medzi mierou nezamestnanosti a podielom rómskeho obyvateľstva v okresoch. Pre znižovanie regionálnych rozdielov je preto kľúčové integrovať marginalizované skupiny obyvateľstva. Ako dodal, zmierniť zaostávanie regiónov by pomohlo aj zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom vrátane dohodárov a živnostníkov, aby sa im viac oplatilo legálne pracovať. Za dôležité považuje tiež motivovať stredné odborné školy, aby z nich vychádzali študenti lepšie pripravení uplatniť sa na trhu práce. „Štát by mal zverejňovať priemerný plat a mieru nezamestnanosti absolventov každej školy, súčasne by mal upraviť normatívy, aby viac zohľadňovali úspešnosť absolventov na trhu práce,“ zdôraznil.

V paneli zameranom na možnosti skvalitnenia dopravnej infraštruktúry vystúpil analytik INEKO Ján Kovalčík, ktorý považuje za potrebné výrazne zlepšiť starostlivosť o cesty prvej triedy. „Tie zabezpečujú najväčšiu časť výkonov celej cestnej siete. Ich kapacita vo väčšine regiónov postačuje, problémom je nekvalita,“ povedal Kovalčík. Na opravy a údržbu ciest prvej triedy SR dáva 1,1 mil. €/km², čo je iba 41 % z úrovne v ČR, kde investujú 2,6 mil. €/km². Dlhodobé podfinancovanie vedie podľa Kovalčíka k deštrukcii ciest prvej triedy, z ktorých je takmer 40 % v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Úpadok jestvujúcich štátnych ciest navyše vedie k uprednostňovaniu výrazne drahších diaľnic a rýchlostných ciest aj tam, kde by postačovali kvalitné cesty prvej triedy. Tie by väčšine regiónov pomohli podstatne rýchlejšie.

Generálny riaditeľ sekcie riadenia projektov na ministerstve dopravy a výstavby Juraj Méry informoval, že v rezorte dopravy je vyčlenených z eurofondov na modernizáciu dopravnej infraštruktúry viac ako 3 mld. eur. Z toho 350 mil. eur pôjde na modernizáciu ciest prvej triedy, k čomu ešte treba pripočítať investície z národných zdrojov.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií Štefan Kišš upozornil, že kým plánované diaľnice a rýchlostné cesty by si vyžiadali spolu až 20 miliárd eur, na výrazné zlepšenie stavu celej siete ciest prvej triedy by postačovali zhruba 2 mld. eur. V porovnaní s diaľnicami a rýchlostnými cestami podľa neho cesty prvej triedy prinášajú vyššiu hodnotu za peniaze. Prioritou rezortu dopravy je stále výstavba diaľnic, podľa Kišša však „kauzálny vzťah vplyvu nových diaľnic na regionálny rozvoj preukázaný nebol a bez kvalitného ľudského kapitálu je vplyv diaľnice na nezamestnanosť slabší“. Ako dodal, kľúčové je zvýšiť efektívnosť investícií do dopravnej infraštruktúry, čo si vyžiada vybudovanie silnej analytickej jednotky na ministerstve dopravy.

Účastníci seminára cez aplikáciu sli.do odpovedali aj na otázky v piatich anketách:

Anketa 1: Čo podľa vás najviac bráni rozvoju regiónov na Slovensku? (43 odpovedí)

Anketa 2: Čo podľa vás najviac bráni čerpaniu dostupných prostriedkov pre regióny, najmä EÚ fondov? (40 odpovedí)

Anketa 3: Ktoré z uvedených riešení by podľa vás najviac pomohli znížiť zaostávanie regiónov Slovenska? (22 odpovedí)

Anketa 4: Čo podľa vás najviac bráni zlepšeniu dopravnej infraštruktúry v regiónoch? (17 odpovedí)

Anketa 5: Okrem dostavby D1 po Košice a D3 na Kysuciach, čo ďalšie by najviac pomohlo zlepšiť dopravnú dostupnosť regiónov SR?