Európa nie je svetom obetí a ich manipulátorov, ako sa ho snažia vykresľovať niektorí populisti a extrémisti. Naopak, taký malý národ, akým bezpochyby sme, ešte nikdy nemal takú veľkú príležitosť ovplyvňovať budúcnosť celého kontinentu. Komentár Dušana Chreneka
Boli to zvláštne okamihy, keď sme pred pár dňami neskoro v noci netrpezlivo čakali na prvé čísla zo štatistického úradu, aby sme sa dozvedeli o Slovensku dôležitú správu. Podarí sa – 28 rokov potom, ako sme na námestiach jednej diktatúre odzvonili – ovládnuť časť našich inštitúcií inému extrému? Dnes už vieme, že demokratické sily sa dokázali zmobilizovať a radikálom sa v regionálnych voľbách uspieť nepodarilo.
Pri tejto príležitosti môžeme povedať, že máme demokratickú tradíciu a máme aj tradíciu občianskeho odporu. Slovenské národné povstanie. Nežná revolúcia. Ale aj 90. roky, kedy nás vtedajší premiér Vladimír Mečiar viedol do medzinárodnej izolácie.
Desaťtisíce hlasov, ktoré extrémisti vo voľbách získali, ako aj ich vysoká podpora medzi mladými ľuďmi, sú nebezpečenstvom. Pri jeho analýze by sme pritom nemali skĺzavať k jednoduchým skratkám a hľadať za voličmi extrémistov len sympatizantov fašistickej diktatúry.
Odpoveď na neistotu
Európa i Slovensko majú za sebou pohnuté časy. Stále sa zotavujeme z následkov hospodárskej krízy, mnohé časti kontinentu vzdorovali teroristom i návalu utečencov, grécka kríza načas podkopala dôveru v euro a Brexit aj v Európsku úniu, domáce kauzy ako Gorila či nástenkový tender zas naštrbili dôveru ľudí v demokratické inštitúcie a zavedené politické strany. Komplikovanú situáciu navyše zdatne využívajú konšpiračné médiá a ich mecenáši, ktoré sa snažia európsku jednotu a hodnoty západnej civilizácie oslabiť.
V takýchto podmienkach sa väčšmi darí i extrémistom, ktorí často ponúkajú na zložité problémy jednoduché a rázne riešenia. Ich heslá znejú zrozumiteľne a ľúbivo, takže časť voličov extrémistom odpúšťa i to, ak po úspechu vo voľbách namiesto pomoci ľuďom riešia hlavne seba a svoje záujmy.
O to viac ma teší obrat, ktorý Európa zažíva od vlaňajšieho víťazstva populizmu v britskom referende o vystúpení z Európskej únie. Extrémistov sa odvtedy podarilo poraziť v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku a najnovšie aj na Slovensku.
Jadro v praxi
Silným spojivom v tomto boji je aj otázka postoja k EÚ. Len v máločom sa totiž extrémistické strany zhodujú tak jednoznačne a len máločo ich spája naprieč Európou tak ako ich odpor voči európskemu spoločenstvu a jeho hodnotám. Sú to totiž práve európske hodnoty demokracie, rovnosti, solidarity a rešpektovania princípov právneho štátu, ktoré im tak veľmi prekážajú a neraz aj stoja v ceste pri presadzovaní ich cieľov.
Väčšina ľudí v krajinách EÚ si stále uvedomuje, ako veľmi sa spoločný európsky projekt podieľal na mieri a prosperite v Európe a vníma aj jeho ďalšie výhody. Únia je stále príťažlivým projektom aj pre obyvateľov krajín v našom okolí. Na druhej strane si treba priznať i oprávnené výhrady, ktoré voči EÚ časť jej obyvateľov vznáša. Že by sme mali vedieť robiť veci lepšie, niekde rýchlejšie, inde efektívnejšie. Predstavitelia Únie i členských štátov ich berú vážne a aj preto v tomto roku už máme za sebou sériu diskusií o budúcnosti EÚ i jej zmenách.
A niektoré zmeny sa už pritom dali do pohybu. Len nedávno sa 20 európskych krajín dohodlo na vytvorení Úradu európskeho prokurátora. Tento týždeň 23 krajín oznámilo rozhodnutie vytvoriť silnú a právne záväznú spoluprácu v oblasti obrany. Tieto dohody jasne ukazujú vôľu po spoločných riešeniach, ale aj to, že nie vo všetkom sa musíme dohodnúť všetci. Aj o tom je diskusia o jadre EÚ a je dobré, že Slovensko je pri tom.
Odkaz novembra
Považujem za dôležité, aby sme o budúcnosti EÚ ďalej čo najotvorenejšie hovorili a nenechali si verejnú diskusiu otráviť rôznymi konšpirátormi a extrémistami.
Nie je to totiž tak, ako sa to často snažia prezentovať. Svet nie je rozdelený na nás – obete a tých druhých – našich manipulátorov. Naopak, sme to my, kto rozhoduje o tom, kam sa Únia bude uberať a aké bude naše postavenie v nej.
Či už sa rozhodneme pre užšiu spoluprácu, alebo pre rezervovanejšiu pozíciu, bude to naše rozhodnutie a jeho následky budeme znášať predovšetkým my sami. Aj to je odkaz 17. novembra 1989. Nerozhodujú iní, rozhodujeme sami a demokracia je aj o aktívnej účasti na diskusii. Keď sa rozpory neriešia bojom, ale za rokovacím stolom. Keď rôzne názory súťažia férovo, bez zavádzania a klamstva. Keď sa problémy demokracie neriešia extrémizmom a obdivom k diktatúram, ale aktívnou účasťou v demokratických procesoch.
V poslednej skúške pred pár dňami sme obstáli so cťou. Zápas o demokraciu a európske hodnoty však pokračuje.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 17. novembra 2017