Od rozhodnutia britských voličov o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie uplynul už viac ako rok a po nedávnych britských voľbách sa rozbiehajú aj rokovania o podmienkach brexitu. V marci Európska komisia odštartovala aj debatu o budúcnosti EÚ. To, aká bude jej nová tvár, sa môže výrazne dotknúť aj slovenských záujmov.
Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ prinesie výrazný výpadok príspevkov do spoločného európskeho rozpočtu. To znamená, že Únia bude musieť buď znižovať výdavky a škrtať tak aj podporu pre niektoré oblasti, alebo hľadať nové zdroje príjmov. Pre Európsku dvadsaťsedmičku je to na druhej strane príležitosť pre výrazné zjednodušenie rozpočtových pravidiel Únie, ktoré dosiaľ komplikovali aj rozsiahle výnimky pre Britániu. Odchodom Spojeného kráľovstva sa zmení aj postavenie eurozóny, ktorá bude tvoriť až 85 percent celkového HDP Únie.
Scenáre do budúcnosti
Pre našu budúcnosť je mimoriadne dôležitá diskusia o tom, ako si život v Únii v ďalších rokoch predstavujeme. Chceme spoločenstvo, ktoré sa obmedzí iba na ochranu jednotného trhu? Preferujeme Európu rôznych rýchlostí? Alebo si vyberieme akčnejšiu Úniu, ktorá dokáže spolupracovať intenzívnejšie ako dnes?
Priklonenie sa k jednotlivým scenárom bude vplývať aj na naše každodenné životy. Ak sa napríklad rozhodneme pre zachovanie súčasného fungovania EÚ, bez príspevku Británie a nových zdrojov príjmov budeme musieť uvažovať aj o znížení podpory v oblastiach, do ktorých ide najviac prostriedkov, a to je poľnohospodárstvo či rozvoj regiónov. Únia totiž príde o citeľnú časť rozpočtu v dobe, kedy na ňu jej obyvatelia kladú aj nové nároky v podobe silnejšej ochrany hraníc a potierania terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, boja proti zmenám klímy či posilňovania konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom výskumu a inovácie.
Ešte výraznejšie škrty a presun kompetencií na národnú úroveň by priniesol scenár, ktorým by sa obmedzilo pôsobenie EÚ predovšetkým na jednotný trh. V takomto prípade by sme okrem znižovania výdavkov na súčasné programy museli pravdepodobne zabudnúť na spoločné riešenie nových priorít ako sú bezpečnosť, kontrola hraníc, migrácia či obrana.
Naopak, rozhodnutím spolupracovať intenzívnejšie vo väčšine oblastí by sme museli navýšiť financovanie doterajších i nových priorít. Tento scenár by si vyžadoval rozsiahlu reformu financovania EÚ, ktorá by zrejme zahŕňala aj úplne nové zdroje financovania.
Nie je preto jedno, ako Únia zareaguje na odchod jedného z jej členov, ale aj na ďalšie výzvy ako sú konflikty za našimi hranicami. Bez ohľadu na to, ku ktorému variantu sa napokon prikloníme, spoločným menovateľom musí zostať dôraz na vyššiu efektivitu, jednoduchosť a flexibilitu rozpočtovej politiky EÚ.
Využiť dobré počasie
Krajiny Únie sa budú musieť taktiež zamyslieť nad budúcnosťou eurozóny. Štáty, ktoré dosiaľ euro napriek záväzkom neprijali, budú musieť jasne povedať, ako si predstavujú ďalšiu spoluprácu s eurozónou. Tá na jednoduchšie presadzovanie svojich záujmov potrebuje zvážiť aj vymenovanie stáleho predsedu euroskupiny i jednotné zastúpenie v medzinárodných inštitúciách. V hre sú aj úvahy o vytvorení ministerstva financií pre eurozónu či Európskeho menového fondu.
Eurozóna by mala zužitkovať aj to, že dnes zažíva najlepší rok za posledné desaťročie – rastú ekonomiky všetkých členských štátov a výrazne klesá nezamestnanosť aj deficity verejných financií. Hospodárska kríza odhalila aj slabiny spoločnej meny a je preto nevyhnutné využiť toto dobré počasie na prijatie opatrení zvyšujúcich jej odolnosť voči budúcim búrkam.
Medzi také patrí napríklad dobudovanie bankovej únie a pokrok pri znižovaní a rozložení rizík v bankovom sektore. Aby reálna ekonomika získala rôznorodejšie a inovatívnejšie možnosti financovania, je nevyhnutné realizovať úniu kapitálových trhov.
Výsledky vlaňajšieho britského referenda o vystúpení z EÚ nás mnohých zamrzeli. Rozhodnutie voličov však treba rešpektovať a pozrieť sa na naň aj ako na príležitosť. Príležitosť zreformovať Úniu tak, aby sme európske hodnoty ako sú sloboda, demokracia, solidarita, rovnosť pred zákonom či ľudská dôstojnosť dokázali spolu zabezpečovať ešte lepšie.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol zverejnený v denníku Hospodárske noviny 20. júla 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 20. júla 2017