Ohýbať férovú súťaž nemôžu ani giganty

V čom spočíva rozdiel medzi podnikaním drobného živnostníka a veľkej korporácie? Kým ten prvý by sa mal za pochybenie pripraviť na kontroly a opletačky s úradmi, tomu druhému stačí zapojiť svoje kontakty a beztrestnosť je vybavená. Aj tak by sa dal zhrnúť pocit nezanedbateľnej časti obyvateľov Slovenska i Európy o základnej nespravodlivosti, ktorá vládne v podnikateľskom prostredí. Komentár Dušana Chreneka

Kvalita a férovosť podnikateľského prostredia má pritom významný dopad na životy nás všetkých. Lepšia konkurencia medzi hráčmi na trhu vytvára prostredie, z ktorého ťažíme v podobe lepších produktov a nižších cien. Mať trh, ktorý pôsobí férovo, je veľkou výhodou.

Žiaľ, viaceré prípady naozaj potvrdzujú, že v oblasti férového podnikateľského prostredia máme ešte stále čo doháňať. Šíreniu neprimeranej skepsy, ktorá nahráva často nebezpečným radikálnym a extrémistickým silám, by sme sa však mali vyvarovať.

Rekordné pokuty

Aj v tejto oblasti sa nám v posledných rokoch podarilo dosiahnuť výrazné pokroky. Spomenúť možno nedávny prípad nadnárodného technologického giganta Apple, od ktorého požaduje Európska komisia doplatenie daní v astronomickej výške 13 miliárd eur. Rozhodnutie spoločnosti vykazovať všetky predané výrobky iba v „ústredí“ v Írsku, ktoré firme poskytlo neprimerané daňové úľavy, ju totiž podľa komisie výrazne zvýhodnilo oproti konkurentom. 

Opakovaným pokutám sa nevyhol ani jej rival Microsoft.  V roku 2004 komisia spoločnosti uložila pokutu 497 miliónov eur a nariadila jej poskytnúť konkurenčným firmám informácie tak, aby mohli vytvoriť softvér kompatibilný so systémom Windows. Kvôli nedodržaniu rozhodnutia dostala spoločnosť v roku 2008 pokutu ďalších 899 miliónov eur. V roku 2013 nasledovala ďalšia pokuta 561 miliónov eur pre nesplnenie záväzkov ponúknuť užívateľom možnosť výberu webového prehliadača.

V súčasnosti vyšetruje komisia aj ďalší technologický gigant Google kvôli podozreniu zo zneužívania dominantného postavenia tým, že systematicky zvýhodňuje vlastnú službu pre porovnávanie cien na svojich stránkach s výsledkami vyhľadávania a tým, že obmedzuje výrobcov zariadení a operátorov mobilných sietí využívajúcich systém Android.

Stop kartelom

Komisia rázne zasahuje aj voči kartelovým dohodám, ktorých dôsledkom sú nevýhodnejšie ceny pre zákazníkov. Len pred pár dňami udelila bankám Crédit Agricole, HSBC a JPMorgan Chase celkovú pokutu 485 miliónov eur kvôli kartelovej dohode a manipulácii s referenčnou úrokovou sadzbou Euro Interbank Offered Rate (Euribor) v rokoch 2005 až 2008. Ďalšie banky, ktoré boli súčasťou kartelu - Barclays, Deutsche Bank, RBS a Société Générale priznali v roku 2013 pochybenia a dohodli sa na vyrovnaní.

Jednu z najvyšších pokút vo výške cez 2,9 miliardy eur udelila komisia v júli tohto roku, keď potrestala veľkých výrobcov nákladných automobilov MAN, Volvo / Renault, Daimler, Iveco a DAF za kartelovú dohodu. Po dobu 14 rokov sa tieto spoločnosti, ktoré spolu predstavujú približne 90 percent výroby stredných a ťažkých nákladných vozidiel v Európe, dohadovali na cenách vozidiel a koordinovali, kedy budú zavádzať nové technológie kontroly emisií.

Postavenie však nemôžu zneužívať ani samotné štáty. Vlani preto komisia prijala napríklad aj dve rozhodnutia o štátnej pomoci, v ktorých konštatovala, že Luxembursko a Holandsko poskytovali protiprávne selektívne daňové výhody. V prvom prípade spoločnosti Fiat a v druhom firme Starbucks.

Padni komu padni

Silná a účinná politika hospodárskej súťaže EÚ bola vždy základným kameňom európskeho projektu a predstavuje aj veľmi dôležitú súčasť jednotného európskeho trhu. Pre spotrebiteľov to znamená nižšie ceny, vyššiu kvalitu výrobkov a služieb a väčší výber. Férová súťaž zároveň dáva spoločnostiam spravodlivé príležitosti na podnikanie a dosahovanie zámerov, čo následne podporuje rast, vytváranie pracovných miest a prosperitu.

Komisia preto tento rok v januári pripravila ambiciózny plán, ktorý je zameraný aj na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v EÚ i na celom svete. Opiera sa o jednoduchú zásadu, že všetky spoločnosti, veľké aj malé, musia platiť dane tam, kde vytvárajú zisk.

Podľa správ z členských štátov podvodné správanie pripraví rozpočet EÚ každý rok o približne 500 miliónov eur. V boji proti cezhraničným daňovým podvodom s DPH by mal zohrať dôležitú úlohu aj pripravovaný Úrad európskeho prokurátora. Popri cezhraničných daňových podvodoch by mal vyšetrovať a stíhať aj trestné činy, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, bojovať s podvodmi týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ, a v relevantných prípadoch postaviť ich páchateľov pred súdy jednotlivých členských štátov.

Ak však chceme, aby ľudia začali férovosti podnikateľského prostredia plne dôverovať, opatrenia iba na európskej úrovni stačiť nebudú. Pravidlo padni komu padni musí jednoducho platiť rovnako pre drobného živnostníka, veľký domáci podnik i nadnárodnú korporáciu.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 22.12.2016.