Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok15. júla 2023Zastúpenie na SlovenskuOdhadovaný čas čítania: 4 min

Proti budúcemu klimatickému chaosu musíme konať hneď

V posledných rokoch aj na Slovensku pozorujeme stále citeľnejšie dopady zmeny klímy.

Frans Timmermans

Zažívame extrémne horúčavy, poľnohospodárov a záhradkárov trápia dlhé suchá. V niektorých obciach je nedostatok pitnej vody a unikátnej Dobšinskej ľadovej jaskyni hrozí strata ľadu. To sú len niektoré z výraznejších dôsledkov klimatickej krízy, ktoré našťastie zatiaľ na Slovensku nespôsobili také extrémne škody, ako v niektorých iných krajinách EÚ.

Zhoršovanie klimatickej krízy sa dostalo do bodu, kedy už tieto extrémne poveternostné javy nemožno opísať ako mimoriadne nehody. Veda hovorí jasne: budeme čoraz častejšie zažívať viac extrémov. Už tento rok sme mali v celej Európe viac ako mesiac dlhé sucho, ktoré poškodilo naše poľnohospodárske odvetvie a už v marci spôsobilo vo Francúzsku a Španielsku prírodné požiare. Zároveň Taliansko rieši dôsledky ničivých povodní v údolí rieky Pád.

Hoci následky zmeny klímy nie sú vždy smrteľné, majú vplyv na každú stránku našich hospodárstiev a spoločností: suchá, horúčavy a búrky spôsobujú nižšiu úrodu; vzniká nedostatok chladiacej vody pre priemysel a výrobu energie, ktorý vedie k zatváraniu elektrární; extrémne dažde zaplavujú pivnice, odplavujú úrodnú ornicu a blokujú cesty; nízka hladina vody znemožňuje výrobu vodnej energie; kedysi úrodnú poľnohospodársku pôdu ohrozuje postupné šírenie púšte; prosperujú škodcovia ako lykožrút a ničia európske lesy; naše vlastné zdravie je čoraz viac vystavené ochoreniam súvisiacim s horúčavami a „tropickým“ chorobám, napríklad horúčke dengue, ktorá sa momentálne šíri na európskej pôde.

Nedá sa uniknúť bez úhony. Klimatické extrémy už v celej Európskej únii berú ľuďom životy a spôsobujú hospodárske škody viac ako 12 miliárd eur ročne, z ktorých väčšina nie je poistená alebo sa poistiť nedá. Zatiaľ sa Európa otepľuje rýchlejšie ako iné kontinenty a je čoraz pravdepodobnejšie, že už toto desaťročie prekročíme limit zvýšenia teploty o 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode.

Uvedomujeme si, že neustálym bitím na poplach ohľadne zmeny klímy možno spôsobiť veľký tlak na duševné zdravie, dokonca vyvolať zúfalstvo. Týka sa to najmä mladších generácií. Táto výzva je však tak obrovská, že ju nemôžeme ignorovať a pokračovať ďalej ako predtým. Ale určite nie je všetka nádej stratená. Ani zďaleka.

Práve sme na európskej úrovni priniesli niekoľko pravidiel, ktoré nám pomôžu oveľa rýchlejšie znižovať emisie. Opatrenia na ochranu klímy zintenzívňujú aj ďalšie krajiny sveta. Situácia skrátka volá po tom, aby sme sa pripravili.

Na jar budúceho roka EÚ uverejní vôbec prvé posúdenie klimatických rizík. V tejto analýze sa ukáže, ako by súčasná a budúca zmena klímy mohla ovplyvniť životné prostredie, hospodárstvo a širšiu spoločnosť v Európe. Poslúži ako usmernenie na ďalšie kroky.

Pracujeme na nástrojoch, ktoré nám rýchlo umožnia lepšie sa chrániť. Napríklad využívaním satelitného monitorovania zlepšujeme našu odozvu na zvýšenú hrozbu prírodných požiarov, ktorej bude už toto leto čeliť letecká protipožiarna flotila s dvojnásobnou kapacitou.

Mnohé ďalšie európske projekty sa zameriavajú na ochranu poľnohospodárstva a posilnenie potravinovej bezpečnosti pred suchom a povodňami, na chladenie miest výsadbou stromov a lepším mestským plánovaním a na zocelenie našich zdravotných a energetických systémov stresovým testovaním a modernizáciou infraštruktúry, napríklad nemocníc alebo elektrární. Musíme sa však snažiť ešte viac.

Príprava si, samozrejme, vyžaduje investície, ktoré však predstavujú len zlomok v porovnaní s tým, aké náklady by prinieslo ničnerobenie.

Lepšia príprava našich domovov, infraštruktúry, hospodárstva a systémov zdravotnej starostlivosti na zmenu klímy nám v budúcnosti ušetrí peniaze. A predovšetkým zachráni životy.

Pretože pri tom všetkom musíme mať na pamäti ľudské utrpenie, ktoré už táto kríza spôsobila. Už takmer v každej časti Európskej únie zomreli ľudia v priamom dôsledku klimatických pohrôm. Zaslúžia si, aby sme si ich pripomínali, aby ľudia poznali ich príbehy. Preto Európsky parlament a členské štáty vyhlásili 15. júl za Deň EÚ na pamiatku obetí globálnej klimatickej krízy; venujeme si chvíľu, deň, keď sa stretneme, aby sme si pripomenuli a diskutovali, ako ďalej.

Tento deň by nám mal dôrazne pripomínať, že na zmiernenie dopadu klimatickej krízy musíme všetci okamžite konať. Pretože musíme chrániť to, čo je pre nás všetkých najcennejšie: životy našich príbuzných a priateľov.

Frans Timmermans, výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu

Text bol publikovaný na webe EkoReštart.sk.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
15. júla 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku