Rozdielne zloženie neznamená horšiu kvalitu

Hlavným cieľom výskumu Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) bolo posúdiť výskyt rozdielov v zložení zdanlivo identických značkových potravín naprieč Európskou úniou. Výskum sa uskutočnil ešte v roku 2021 a porovnávalo sa v ňom 124 značkových potravinových produktov v 26 členských štátoch EÚ. Štúdia nadväzuje na predošlé testovanie, ktoré sa v rokoch 2018 a 2019 zameralo na 128 produktov v 19 členských štátoch. Výskum zisťoval, do akej miery sa potraviny na trhu predávajú ako identické, napriek tomu, že majú odlišné vlastnosti alebo zloženie a či prípadné rozdiely súvisia s tým, kde sa predávajú.  

Dvojaká kvalita potravín je v spoločnosti vnímaná veľmi citlivo. Intenzívnejšie sa o nej začalo diskutovať po tom, ako niekoľko členských štátov EÚ upozornilo, že niektorí výrobcovia predávajú na spoločnom európskom trhu potraviny, ktoré sa napriek rovnakému alebo podobnému baleniu môžu líšiť v zložení podľa toho, či sa predávajú na západe alebo východe EÚ. Nejde však o presné pomenovanie tohto fenoménu, keďže rozdielne zloženie nemusí znamenať horšiu alebo lepšiu kvalitu. Rozličné zloženie môže byť spôsobené dostupnosťou alebo diverzifikáciou niektorých ingrediencií v jednotlivých krajinách.  

Čo ukázala analýza? 

Z analýzy vyplýva, že niektoré potravinové produkty majú napriek rovnakému alebo podobnému baleniu rôzne zloženie v rôznych členských štátoch. Analýza však neodhalila vzorec, podľa ktorého by k takýmto rozdielom dochádzalo iba v určitých krajinách. Medzi testovanými produktmi boli najmä tie, na ktoré boli prijaté sťažnosti týkajúce sa rozdielov medzi verziami v jednotlivých členských štátoch EÚ. Firmy, u ktorých sa našli predmetné rozdiely mali možnosť na tieto zistenia reagovať. 

Hlavné zistenia štúdie: 

• 6 % produktov malo rôzne zloženie, ale rovnaké balenie. 

• Takmer štvrtina produktov (23 %) sa líšilo v zložení, ale do istej miery boli tieto rozdiely zohľadnené aj pri rozdielom vzhľade balenia.  

• 31 % produktov malo rôzne zloženie, ale aj iný vzhľad balenia.  

• V porovnaní so štúdiou z rokov 2018/2019, podiel potravinových produktov s rovnakým alebo podobným obalom, ale rôznym zložením klesol z 31 % na 24,1 %. Pri tomto porovnaní je dôležité podotknúť, že sa bral ohľad na 19 členských štátov, v ktorých sa vykonávala predchádzajúca štúdia.  

• Nadpolovičná väčšina firiem (60 %), ktoré reagovali na tento výskum a pri ktorých sa potvrdili rozdiely v zložení zdanlivo identických výrobkov, už zaviedla, alebo plánuje zaviesť opatrenia na minimalizovanie týchto rozdielov (napríklad zmenou dizajnu balení, harmonizáciou receptov alebo lepším informovaním spotrebiteľa).  

JRC zároveň zverejnilo ďalšie dve štúdie v oblasti výskytu rozdielov v zložení zdanlivo identických značkových výrobkov. V prvom prípade išlo o štúdiu, ktorá skúmala rozdiely medzi produktmi do domácnosti a drogériou. JRC skúmalo 58 značkových produktov do domácnosti a 79 produktov osobnej hygieny v 20 členských štátoch. Výskum zistil, že 8 % produktov malo identické balenie, ale líšili sa v zložení. Ani pri týchto produktoch však nebol dokázaný trend diferencovania produktov podľa toho, kde sa predávajú.   

Ďalšia zverejnená štúdia skúmala, ako spotrebitelia vnímajú rozdiely v balení a verziách produktov zdanlivo identických značkových potravinových výrobkov. Po tom, ako niekoľko členských štátov upozorňovalo na to, že niektoré potravinové produkty majú v týchto krajinách iné zloženie oproti produktom rovnakej značky s rovnakým alebo podobným balením v iných členských štátoch EÚ, Európska komisia sa začala týmto problémom zaoberať. V roku 2019 došlo k úpravám Smernice o nekalých obchodných praktikách. Podľa tejto smernice je zakázané propagovať tovar predávaný v jednom členskom štáte ako identický s tovarom, ktorý sa predáva v inom členskom štáte, napriek tomu, že ich zloženie nie je rovnaké. Obchodníci tým navádzali zákazníka k rozhodnutiu o kúpe, ktoré by neurobil, ak by bol lepšie informovaný. Jedinou výnimkou sú opodstatnené rozdiely v zložení spôsobené napríklad legislatívou členského štátu alebo dostupnosťou surovín. Tieto legislatívne úpravy vstúpili do platnosti v roku 2022.