Slovensko je v otázke vzájomnej dôvery na chvoste EÚ

Nedôvera občanov voči štátu, neistota v budúcnosť, korupcia či silnejúca polarizácia. Toto sú len niektoré z problémov, s ktorými občianska spoločnosť na Slovensku bojuje aj 33 rokov po Nežnej revolúcii. Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej sú napriek súčasnej nálade v spoločnosti, hodnoty pravdy a slobody u nás stále prítomné. Aby sme o tieto hodnoty neprišli, je dôležitá občianska angažovanosť, ale aj budovanie zodpovednosti v najmladších generáciách. Zhodli sa na tom odborníci v diskusii Vizionári - Opravári spoločnosti, ktorú organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu s Európskou investičnou bankou.

Musíme budovať odolnosť mladých

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je 17. november pripomenutím dôležitého historického zlomu, ktorý vytvoril predpoklady, aby sme fungovali v slobodnej a v demokratickej krajine. „Demokracia však nefunguje automaticky. Vyžaduje si neustálu angažovanosť. Myslím si, že hodnoty novembra sú stále prítomné v časti spoločnosti. Akurát to nie je tá časť spoločnosti, ktorú je výrazne počuť, je agresívna a kričí,“ hovorí Zuzana Čaputová a dodáva, že slušnosť nie je slabosť čo potvrdzujú mnohí Slováci, ktorí držia spoločnosť stále v demokratickej podobe. Prezidentka zdôrazňuje, že do budúcnosti musíme myslieť aj na duševné zdravie mladých generácií a budovať ich odolnosť voči stresu a neistote, ktorá sa v posledných rokoch prejavila najmä pandémiou a vojnou na Ukrajine.

Jedným z dôvodov, prečo sa demokracia na Slovensku otriasa sú hodnoty, ktoré veľká časť spoločnosti vyznáva. „Slovenské hodnoty sú do veľkej miery materiálne a tak vnímame aj samotnú Európsku úniu. Finančné prostriedky, ktoré nám dáva berieme ako samozrejmosť, prehliadame však, že nám dáva predovšetkým možnosť slobodne žiť, podnikať, cestovať a jednoducho byť šťastnými,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podľa neho je problémom veľkej časti spoločnosti aj prikláňanie sa k ruským hodnotám, ktoré inklinujú k fašizmu, ničia a vytvárajú stres. „Ak chceme niečo budovať, musíme zabudnúť na minulosť, hľadať vízie, spájať ľudí a stavať na pozitívnych príkladoch. Spoločnosť sa vyvíja veľmi rýchlo a my sa musíme vyvíjať s ňou,“ dodáva.

Aj digitálny svet potrebuje pravidlá

Novinár Henrich Krejča hovorí, že aj keď si to neuvedomujeme a vnímame predovšetkým to negatívne, slovenská spoločnosť prežíva najšťastnejších 30 rokov vo svojej histórii. Podľa neho však u nás aj vplyvom sociálnych sietí narastá extrémizmus, ktorý demokraciu ohrozuje. „Pri sociálnych sieťach sa stala chyba hneď na začiatku a to tá, že nemajú pravidlá. Prostredníctvom nich dokážete behom sekundy niekomu inému zničiť život a nič sa vám nestane. Televízia urobí jednu chybu a dostane pokutu v hodnote desiatok tisíc eur,“ vysvetľuje Krejča a dodáva, že sociálne siete musia dostať pravidlá a hranice, pretože ovplyvňujú mladých ľudí a veľmi často šíria klamstvá, ktoré sú nebezpečenstvom pre našu spoločnosť.

Iniciatíva Slovak Global Network realizovala prieskum národných hodnôt, podľa ktorého je férovosť, čestnosť a rešpekt na chvoste našich hodnôt. „Ľudia majú materiálne priority nadradené nad vzdelaním. Mladých ľudí neučíme ako byť šťastnými, nemajú tzv. mäkké zručnosti a tí starší sú zase unavení alebo jednoducho o občiansku spoločnosť nemajú záujem. A to je problém, pretože táto skupina ľudí môže byť ľahko ovplyvnená populistami,“ vysvetľuje Adrián Vyčítal zo Slovak Global Network. V otázke formovania mladých generácií vníma silnejúcu pozíciu tretieho sektora aj Andrea Cox, riaditeľka digiQ. „Nemáme čas čakať, kým štát pripraví vzdelávacie reformy. My musíme v školách zabrať teraz a formovať digitálnu gramotnosť u mladých ľudí hneď. Školy spolupracovať chcú a my to musíme využiť,“ dodáva.

Mali by sme sa zaujímať o ľudí okolo nás

Ján Košturiak, prezident INOVATO vníma, že okrem materiálnej chudoby, ktorá istú časť spoločnosti neobchádza, nás ohrozuje aj duševná chudoba. „Krajina je taká, akí sme my. Reflektuje to ako konáme, ako sa správame voči druhým a je len v našich rukách či to zmeníme. Odkazom novembra je, že máme šancu talenty, s ktorými sme sa narodili rozmnožovať a môžeme si byť istí, že nás už nikto nebude posudzovať podľa červenej knižky,“ dodáva Ján Košturiak a hovorí, že by sme mali mať otvorené oči, preukazovať empatiu, vnímať čo potrebujú ľudia okolo nás a byť jeden k druhému bližší.

Len 3,1% štátov sú charakterizované režimom otvorenej občianskej spoločnosti. Práve stredoeurópsky priestor je definovaný slobodnou spoločnosťou. „Túto hodnotu si musíme vážiť, pretože nie je samozrejmosťou. Napriek tomu sme svedkami toho, že aj naša sloboda je ohrozovaná extrémizmom. Pozornosť preto musíme upriamiť na ľudí, ktorí našej spoločnosti prinášajú hodnoty, lebo oni vytvárajú budúcnosť aj pre ďalšie generácie,“ vysvetľuje Martina Kolesárová, riaditeľka Nadácie Pontis.

Záznam z diskusie Vizionári - Opravári spoločnosti si môžete pozrieť tu.