Slovensko v zdravotníctve zaostáva za Európou, ukazuje správa Stav zdravia na Slovensku

Nová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskeho observatória pre zdravotné systémy a politiky, pripravená v spolupráci s Európskou komisiou upozorňuje, že európske zdravotníctvo stojí pred vážnymi výzvami. Európa starne, pribúda ľudí s chronickými ochoreniami a pacienti prirodzene očakávajú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Preto vyzýva krajiny EÚ, aby sa viac zamerali na prevenciu chorôb, využívanie moderných technológií v zdravotníctve, posilnenie primárnej starostlivosti a lepšiu dostupnosť liekov a nových liečebných postupov. 

Európske zdroje ako príležitosť na zmenu 

Slovensku pomáhajú riešiť tieto výzvy investície z európskych zdrojov. Plán obnovy pomáha modernizovať nemocničnú infraštruktúru aj výstavbu úplne nových zariadení. Ďalšie prostriedky z fondov politiky súdržnosti EÚ (143 miliónov eur) a programu EU4Health smerujú na aktivity súvisiace so zdravotníctvom, najmä na posilnenie zdravotníckej infraštruktúry a vybavenia, digitalizáciu zdravotníctva, rozvoj onkologickej starostlivosti, krízovú pripravenosť a posilnenie zdravotníckej pracovnej sily. 

Slovensko zápasí s chorobami, ktorým sa dá predchádzať 

Na Slovensku sú najčastejšou príčinou smrti  kardiovaskulárne ochorenia a rakovina, ktoré spolu tvoria takmer dve tretiny všetkých úmrtí. Slovensko pritom vynakladá na prevenciu len približne tri percentá zdravotných výdavkov, čo je výrazne menej než priemer EÚ. Počet úmrtí, ktorým by sa dalo zabrániť lepšou prevenciou a včasnou návštevou lekára, je na Slovensku jeden z najvyšších v Európskej únii. Viac než štvrtina úmrtí na Slovensku súvisí s rizikovým správaním obyvateľstva, ako je fajčenie, nezdravá strava, nadmerná konzumácia alkoholu a nedostatok fyzickej aktivity. Počet fajčiarov zostáva vysoký, hoci trendy naznačujú presun od klasických tabakových výrobkov k elektronickým cigaretám. Rizikové faktory ako nadváha, fajčenie a nedostatočná fyzický aktivita neúmerne zasahujú ľudí s nižším vzdelaním a z nízkopríjmových domácností. Pozitívnym trendom je pokles spotreby alkoholu, ktorý je od roku 2022 pod priemerom EÚ. Slovensko a Írsko sú jedinými krajinami v EÚ, ktoré na zníženie spotreby alkoholu zaviedli aj jeho minimálne ceny. 

Starneme, no nie v dobrom zdraví 

Slovensko, podobne ako iné európske krajiny, demograficky starne, a to najmä v dôsledku nízkej pôrodnosti a predlžujúcej sa dĺžky života. Priemerná dĺžka života na Slovensku je približne 79 rokov, čím  zaostáva za európskym priemerom približne o tri roky. Znepokojujúce je, že len malá časť posledných rokov života je prežitá v dobrom zdravotnom stave. 

Verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo zostávajú aj napriek ich rýchlemu rastu výrazne pod priemerom EÚ. V roku 2023 dosiahli 2 088 eur na obyvateľa, čo je len o niečo viac než polovica priemeru EÚ.  

Významnú záťaž pre domácnosti predstavujú aj doplatky za zdravotnú starostlivosť, najmä za lieky. V roku 2023, väčšinu (79 %) výdavkov na zdravotníctvo síce pokryli verejné a povinné systémy, no podiel peňazí, ktoré ľudia platia z vlastného, je na Slovensku o niečo vyšší než je priemer Európskej únie. Priame platby domácností tvorili 20 % výdavkov, kým v EÚ je to v priemere 16 %. 

Správa ukazuje, že Slovensko v porovnaní s EÚ výrazne zaostáva v dostupnosti zdravotníckeho personálu. V roku 2023 malo Slovensko 3,8 lekára na 1 000 obyvateľov, čo je pod priemerom EÚ na úrovni 4,3.Počet zdravotných sestier dosahoval 5,7 na 1 000 obyvateľov, zatiaľ čo priemer EÚ je 8,5. Nízke mzdy, vysoká pracovná záťaž a emigrácia ohrozujú dostupnosť starostlivosti aj celkovú odolnosť zdravotného systému. Nedostatok personálu sa prejavuje aj v dlhších čakacích dobách a regionálnych rozdieloch v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Podrobnosti:  

Tlačová správa 

Zdravotný profil krajiny 2025 – Slovensko  

Komentár eurokomisára pre zdravie Olivéra Várhelyiho: Zdravé srdcia