Spotrebitelia v EÚ

Každoročne Európska komisia zhromažďuje údaje o vzorcoch spotrebiteľského správania  na jednotnom trhu, ktoré slúžia na posúdenie potrieb spotrebiteľov. Dáta zhromaždené v priebehu minulého roka jasne odrážajú najmä vplyv pandémie COVID-19 na európskych spotrebiteľov.

Podľa zozbieraných dát má EÚ 195 miliónov domácností pozostávajúcich z priemerne 2,3 členov. 1,895 slovenských domácností má v priemere 2,6 členov. V roku 2020 nakupovalo online v priemere 7 z 10 Európanov. Šiesti z nich považujú online nakupovanie v ich domovskej krajine za bezpečné. Od roku 2014 stúpla dôvera spotrebiteľov online nakupovania o šesť percentuálnych bodov. Na Slovensku dôveruje bezpečnosti online nakupovania až 82 % opýtaných. V minulom roku využilo na Slovensku tento spôsob nakupovania až  91 % spotrebiteľov, čo je po našich českých susedoch (93 %) druhý najvyšší počet online spotrebiteľov zo všetkých 27 krajín EÚ, ktoré sa výskumu zúčastnili.

Zvýšilo sa aj environmentálne povedomie spotrebiteľov

Minulý rok viac ako polovica európskych spotrebiteľov (56 %) aspoň raz uvažovala o environmentálnom dopade svojho nákupu. Viac ako jeden z piatich  spotrebiteľov (23 %) zvažoval dopad na životné prostredie pri väčšine, ak nie všetkých svojich nákupoch. Ide o mierny nárast oproti roku 2014, kedy bol počet takýchto spotrebiteľov nižší (18 %). Až dve tretiny spotrebiteľov si v roku 2020 kúpilo tovar, ktorý bol síce drahší, no lepší pre životné prostredie.    

 

Environmentálny dopad svojho nákupu brala aspoň raz do úvahy aj takmer polovica spotrebiteľov na Slovensku (49 %). No len niečo viac ako 1 z 10 (14,2 %) Slovákov uvažujú o dopadoch na životné prostredie pri väčšine alebo všetkých svojich nákupoch. Avšak 6 z 10 Slovákov priznalo, že uprednostnili kúpu drahšieho produktu, ktorý bol šetrnejší k životnému prostrediu.
 

Dôvera a znalosť svojich práv

Napriek tomu, že dôvera v online nakupovanie je pomerne vysoká, len 27 % európskych a 33 % slovenských spotrebiteľov dobre pozná svoje spotrebiteľské práva. Slovensko je pritom piatou najlepšou krajinou z pohľadu, koľko domácich spotrebiteľov pozná svoje práva. Takmer 90 % Slovákov sa domnieva, že maloobchody a poskytovatelia služieb ich spotrebiteľské práva rešpektujú. V tomto sme dôverčivejší ako priemer Európy takmer o 10 %. Možno k tomu prispieva aj fakt, že  slovenskí spotrebitelia veria, že verejné orgány ich spotrebiteľské práva chránia. V Európe dôveruje verejným orgánom približne 7 z 10 opýtaných.

Napriek podpore a dôvere, na problém pri online nakupovaní narazilo minulý rok 23 % európskych spotrebiteľov, pričom 15 % sa rozhodlo zakročiť a 8 % to neriešilo. Z ľudí, ktorí sa dožadovali nápravy bolo 66 % spokojných s výsledkom, ku ktorému dospeli. V rámci Slovenska narazili na problém dvaja z desiatich spotrebiteľov a až tri štvrtiny z ľudí, ktorí sa rozhodli svoj problém riešiť boli spokojní s dosiahnutým výsledkom.

 

 

Ako ovplyvnila pandémia naše nakupovanie?

Čo sa týka nákupu potravín, v roku 2018 nakupovalo v blízkosti svojho domova až 81 % európskych spotrebiteľov, ktorí takto podporili miestne podniky. Na Slovensku podporilo lokálne obchody vyše 75 % spotrebiteľov. Naopak doručovacie služby potravín využilo 17 % Slovákov a možnosť vyzdvihnúť si objednaný tovar využilo len približne 5 % spotrebiteľov na Slovensku. V Európe nakupovalo potraviny online 16 % spotrebiteľov a tovar si vyzdvihovalo 13 % respondentov. 

 

 

Zatiaľ čo polovica európskych domácnosti zarobila približne 17 366 eur v roku 2019, medián príjmov slovenskej domácnosti za rok 2019  bol iba okolo 8 000 eur. Priemerná  spotreba slovenských spotrebiteľov pritom predstavuje 55 % hrubého domáceho produktu (HDP). Slovensko sa tu nachádza mierne nad európskym priemerom, európski spotrebitelia vytvárajú 52 % HDP EÚ.

 

 

V prieskume, ktorý sa uskutočnil od 21. októbra do 1. decembra 2020, 38 % európskych spotrebiteľov uviedlo, že má obavy z platenia účtov v nasledujúcom mesiaci. Rovnaké obavy majú aj  4 z 10 Slovákov, ale aj 40 % Čechov a 38 % Maďarov. Mesačných účtov sa však najviac obávajú Gréci a Bulhari, kde tento strach pociťuje viac ako polovica obyvateľov. Práve bulharské domácnosti, spolu s rumunskými, majú najnižšie priemerné ročné príjmy (BG – 4 244 eur, RO – 3 854 eur) spomedzi krajín EÚ27.
K obavám z finančnej situácie prispela pandémia ochorenia Covid-19. Kvôli neistej situácii 42 % európskych spotrebiteľov v uplynulom roku odložilo veľké nákupy a až 80 % neplánuje cestovať, pokým sa situácia v ich krajine nestabilizuje. Veľmi podobne odpovedali aj spotrebitelia na Slovensku. Veľké nákupy odložili 4 z 10 opýtaných a 85 % sa nechystá nikam vycestovať, kým sa situácia s pandémiou na Slovensku neupokojí.