
Komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2024, v ktorej sa opisuje, ako EÚ počas mandátu tejto Komisie zvládla bezprecedentné výzvy v oblasti energetickej politiky, pričom EÚ poskytla regulačný rámec na realizáciu prechodu na čistú energiu a položila základy pre obnovený hospodársky rast a konkurencieschopnosť.
Rozhodujúce je, že v posledných rokoch sa EÚ podarilo čeliť kritickým rizikám ohrozujúcim jej bezpečnosť dodávok energie, znovu získať kontrolu nad trhom s energiou a cenami energie a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite:
- výroba energie z obnoviteľných zdrojov láme nové kapacitné rekordy. V prvom polroku 2024 sa 50 % elektriny v EÚ vyrobilo z obnoviteľných zdrojov.
- Podiel ruského plynu na dovoze do EÚ klesol zo 45 % v roku 2021 na 18 % v júni 2024, zatiaľ čo dovoz od dôveryhodných partnerov, ako sú Nórsko a USA, sa zvýšil.
- V období od augusta 2022 do mája 2024 sme znížili dopyt po plyne o 138 miliárd kubických metrov.
- EÚ dosiahla 19. augusta 2024 úroveň 90 % svojho cieľa týkajúceho sa zásob plynu na zimné obdobie, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom 1. novembra.
- Ceny energie sú stabilnejšie a zostávajú výrazne pod najvyššími úrovňami z čias energetickej krízy v roku 2022.
- Od roku 1990 sa do roku 2022 v EÚ znížili emisie skleníkových plynov o 32,5 %, kým hospodárstvo EÚ zaznamenalo v rovnakom období rast o približne 67 %.
- Na medzinárodnej úrovni bola EÚ v čele globálnej iniciatívy strojnásobiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť zlepšenie energetickej účinnosti v rámci odklonu od fosílnych palív, čo schválili všetky zmluvné strany na konferencii COP28 v Dubaji.
V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa dosiahol významný pokrok. Veterná energia predbehla plyn a stala sa tak druhým najväčším zdrojom elektrickej energie v EÚ hneď za jadrovou energiou a v prvej polovici roku 2024 sa 50 % elektriny v EÚ vyrobilo z obnoviteľných zdrojov. V roku 2022 obnovila spotreba primárnych zdrojov energie EÚ svoj klesajúci trend a klesla o 4,1 %. Na to, aby EÚ splnila cieľ zníženia konečnej spotreby energie o 11,7 % do roku 2030, sa však bude musieť ďalej zintenzívňovať úsilie o energetickú efektívnosť. Sú potrebné ďalšie zlepšenia v neposlednom rade v oblasti celoplošnej elektrifikácie ohrievacích zariadení a v miere renovácie budov. Úsilie treba znásobiť na riešenie vysokých cien energie. Je to kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a urýchleniu investícií do európskych integrovaných sietí infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné na účely elektrifikácie európskeho hospodárstva.
V správe sa pripomína, že všetky členské štáty musia čo najskôr predložiť svoje konečné aktualizované národné energetické a klimatické plány, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z posúdenia návrhov aktualizovaných NEKP uverejneného v decembri 2023 vyplýva, že členské štáty podnikli krok správnym smerom, ale ešte to nestačí na zníženie čistých emisií aspoň o 55 % do roku 2030 a vo svojich konečných plánoch musia zohľadniť odporúčania Komisie. Komisia dnes uverejnila aj správu o fungovaní nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, v ktorej dospela k záveru, že nariadenie zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní EÚ na ceste k splneniu jej cieľov do roku 2030 tým, že zabezpečuje súdržnejšie, integrovanejšie a jednoduchšie plánovanie a podávanie správ.
V budúcnosti bude potrebné riešiť nové a vznikajúce výzvy, ako sú súčasné rozdiely v ambíciách v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cieľov energetickej efektívnosti, zvýšenie energetickej chudoby, rozdiel v cenách energie v porovnaní s inými globálnymi konkurentmi a riziko nových strategických kritických závislostí. Budú si vyžadovať rozhodnú politickú reakciu a postupnú zmenu v úsilí na úrovni EÚ a členských štátov prostredníctvom väčšej koordinácie, integrácie trhu a spoločných opatrení.
EÚ naďalej stojí pri Ukrajine vzhľadom na neustávajúce ruské útoky na jej energetický systém. Synchronizácia ukrajinských a moldavských elektrických sietí s európskou kontinentálnou sieťou pomohla stabilizovať ukrajinskú elektrizačnú sústavu a kapacita na účely výmeny elektrickej energie v súčasnosti dosiahla 1,7 GW pre obchodné toky. Ukrajine to takisto umožňuje využívať núdzový dovoz. Do 31. júla 2024 bolo viac ako 40 % všetkých darov od členských štátov určených odvetviu energetiky, pričom celkový príspevok mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa odhaduje na viac ako 900 miliónov EUR. Z Fondu na podporu energetiky na Ukrajine (UESF) sa do júna 2024 zmobilizovalo aj viac ako 500 miliónov EUR. Okrem toho sa z Nástroja pre Ukrajinu, dotovaného 50 miliardami EUR z EÚ, poskytnú stabilné finančné prostriedky na podporu obnovy a udržateľného hospodárskeho rastu Ukrajiny do roku 2027.
"Hoci naďalej žijeme v turbulentných časoch a máme pred sebou výzvy, dnešná správa poukazuje na bezprecedentný pokrok, ktorý sme dosiahli v tomto mandáte na posilnenie našej energetickej únie. Emisie klesajú a obnoviteľné zdroje energie dnes zohrávajú významnú úlohu v našom energetickom systéme. Mali by sme urýchlene zaviesť nový politický a regulačný rámec na riešenie zvýšených cien energie a urýchliť rozvoj infraštruktúry. Takisto nezabudneme na ponaučenie z nadmernej závislosti od jedného dodávateľa a budeme pokračovať v našom projekte spoločného nákupu rozšírenom o nové komodity, keďže kľúčom k budúcemu hospodárskemu úspechu EÚ bude zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu," vyjadril sa v tejto súvislosti výkonný podpredseda Komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Sefčovič.
Posilnenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti
Výrobcovia z EÚ čelia na svetových a domácich trhoch rastúcej konkurencii v oblasti emisne neutrálnych technológií. V správe sa pripomína význam aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu o kritických surovinách spolu s reformou koncepcie trhu s elektrinou s cieľom čeliť týmto výzvam. V publikovanej správe sa uznáva aj potreba opierať sa o partnerstvá s priemyslom, aby sa urýchlil vývoj emisne neutrálnych technológií a posilnila výrobná základňa EÚ. Dôležitú úlohu budú zohrávať priemyselné aliancie, ako sú Európska aliancia pre batérie, Európska aliancia pre čistý vodík, Aliancia priemyslu v oblasti solárnej fotovoltiky, Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec v oblasti palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív a Aliancia pre malé modulárne reaktory. Dialógy Komisie o prechode na čistú energiu s priemyslom a sociálnymi partnermi budú mať za cieľ podporiť vykonávanie Európskej zelenej dohody.
Kľúčovú úlohu zohráva aj Inovačný fond, ktorého odhadovaný rozpočet do roku 2030 predstavuje približne 40 miliárd EUR. Európska vodíková banka, ktorá je financovaná z Inovačného fondu EU ETS, funguje a uskutočnila prvé úspešné kolo aukcií EÚ, vďaka ktorým bolo rozdelených takmer 720 miliónov EUR siedmim projektom v Európe v oblasti obnoviteľného vodíka.
Posilnenie postavenia spotrebiteľov pri prechode na čistú energiu
Vďaka novým právnym predpisom týkajúcim sa trhu s energiou, ako napr. reformovaná koncepcia trhu s elektrinou, budú najzraniteľnejšie osoby lepšie chránené pred odpojením. V prípade krízy cien zemného plynu môžu členské štáty zaviesť opatrenia na ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej energii a základným sociálnym službám. To zahŕňa intervencie, pokiaľ ide o stanovovanie cien na maloobchodnej úrovni s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred nadmerne vysokými cenami.
Sociálno-klimatický fond bude takisto kľúčovým nástrojom na mobilizáciu najmenej 86,7 miliardy EUR na roky 2026 – 2032, ktoré budú financované z príjmov z ETS a aspoň 25 % zo spolufinancovania členských štátov. Fond bude podporovať štrukturálne opatrenia a investície do obnov zameraných na energetickú efektívnosť, prístupu k cenovo dostupnému a energeticky účinnému bývaniu, čistého vykurovania a chladenia a zahrnutia energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj do mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami. Existuje aj možnosť poskytovať dočasnú priamu podporu príjmu.
Súvislosti
Táto správa sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie. V nadväznosti na minuloročnú správu o stave energetickej únie, ktorá sa zaoberá výzvami a úspechmi v rokoch 2020 – 2023, sa v tohtoročnej správe poskytujú aktuálne informácie o tom, ako sa EÚ úspešne popasovala s bezprecedentným vývojom a výzvami v poslednom roku mandátu tejto Komisie.
V prvej časti správy sa uvádza, ako vysoké ambície v oblasti energetiky a klímy v rámci Európskej zelenej dohody poskytli základ pre stratégiu reakcie EÚ na krízu a plán REPowerEU. Načrtáva aj kroky, ako zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. V druhej časti sa analyzuje súčasný stav realizácie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch: 1. bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2. plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3. energetická efektívnosť 4. opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácia hospodárstva a 5. výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. Tohtoročnú správu dopĺňa príloha, ktorá obsahuje informácie o dobrovoľných a vnútroštátnych systémoch v oblasti bioenergie v členských štátoch.
Ďalšie informácie
Správa o stave energetickej únie za rok 2024
Prehľad týkajúci sa Správy o stave energetickej únie za rok 2024
Stav energetickej únie za rok 2024 – prehľady o jednotlivých krajinách
Webová stránka venovaná správe o stave energetickej únie (s úplným súborom dokumentov a správ)
Správa o fungovaní nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy
Energetická únia – webová stránka
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 13. septembra 2024
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku