Spojenie kreatívny priemysel mnohým stále znie nezlučiteľne. Pritom ide o oblasť, ktorá v Európe zažíva rozmach. Komentár Dušana Chreneka
Predstavte si, že ste politik alebo podnikateľ v malom ospalom mestečku bez významnejších pamiatok či prírodných úkazov, kam turista i investor zablúdi len náhodou. Aké sú vaše šance zmeniť to a pritiahnuť pozornosť? Pravdepodobne nie veľké.
Čo ak takéto mestečko v minulosti obýval významný rodák alebo sa k nemu viaže neobvyklé dielo, vynález či historická udalosť? Pri troche úsilia a kreativity vaše šance významne stúpnu. Vďaka takejto invencii patria medzi turistické top destinácie Shakespearove rodisko Stratford-upon-Avon v Anglicku, Draculov hrad Bran v Rumunsku, či nenápadné švédske mestečko Ystad, ktoré už dve desaťročia priťahuje fanúšikov severskej detektívky a inšpektora Kurta Wallandera.
Košický impulz
Samotný rodný dom, hrad či domovská policajná stanica fiktívneho detektíva by však na pritiahnutie turistického ruchu, ktorý dá miestnym ľuďom prácu, nestačili. Zapojiť treba tvorivosť, niečo investovať a oživiť príbeh, ktorý dokáže ľudí pritiahnuť. Aj tomu sa v odborných kruhoch hovorí kreatívny priemysel.
Ten okrem umenia a kultúrneho dedičstva zahŕňa aj dizajn, architektúru, tlač, reklamu či príbuzné oblasti, ako je napríklad vývoj softvéru. Kreatívny priemysel vytvára takmer päť percent hrubého domáceho produktu Európskej únie a poskytuje prácu 8,5 miliónom ľuďom. Do európskej ekonomiky tak už dnes prináša viac než napríklad chemický priemysel a jeho potenciál ešte zďaleka nie je vyčerpaný.
Dobrým príkladom, že podpora kreativity môže priniesť impulz do celého hospodárstva, je Estónsko. Len medzi rokmi 2007 a 2013 stúpol podiel firiem pôsobiacich v oblasti kreatívneho priemyslu z 9,4 na 11,4 percenta a počet zamestnancov v ňom už dosiahol päť percent.
Významnú skúsenosť v tejto oblasti máme aj my, odkedy projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 naštartoval viacero rozvojových aktivít v regióne.
Predstavitelia jednotlivých členských štátov i Európskej komisie preto začínajú v posledných rokoch venovať podpore tvorivých činností čoraz väčšiu pozornosť.
Na ich podporu je pre roky 2014 až 2020 v špeciálnom celoeurópskom programe Kreatívna Európa vyčlenených takmer 1,5 miliardy eur. Z programu bude podporených 250-tisíc umelcov a profesionálov z oblasti kultúry, 2000 kín, 800 filmov či 4500 prekladov kníh.
Tvorivosť sa oplatí
Značné prostriedky na podporu tvorivých projektov sú vyčlenené aj v ďalších programoch pre malé a stredné podniky (COSME) alebo na podporu vedy, výskumu a inovácií (program Horizont 2020). Tieto programy majú pomáhať aj pri odstraňovaní existujúcich prekážok, s ktorými sa borí kreatívny priemysel. Sú to napríklad jazyková roztrieštenosť, nejednotný digitálny trh, internetové pirátstvo či nedostatok rizikového kapitálu na vznik nových projektov.
S podporou v tejto oblasti počíta aj Slovensko. Vyčlenené európske prostriedky budú smerovať do regiónov a do startupov alebo malých a stredných podnikov. Napríklad významná časť Integrovaného regionálneho operačného programu sa zameriava na podporu kreatívneho priemyslu.
Aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sa snaží ukázať, že Európa nie je primárne o fondoch a reguláciách, ale najmä o spoločnom, a zároveň veľmi rozmanitom kultúrnom priestore. Preto intenzívne spolupracujeme s viacerými kultúrnymi podujatiami, ako sú festivaly Artfilm, Kremnické Gagy, Noc literatúry či Bažant Pohoda. Podporujeme aj súťaže, ktoré povzbudzujú mládež ku kreativite, inováciám a rozvíjajú ich talent. Príkladom sú Supertrieda, The School Dance a Junior Internet.
Úspech Slovenska i Európy v globálnej ekonomike bude čoraz väčšmi záležať od našej schopnosti inovovať. A tá je nepochybne závislá od talentu, nápadov a odhodlanosti tvorivých ľudí, o ktorých u nás isto nie je núdza.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Článok bol uverejnený v denníku SME 14.07.2015.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 14. júla 2015