MÝTUS: za energetickú krízu môže EÚ / neexistuje iná reálna alternatíva zdrojov energií okrem Ruska
FAKTY: EÚ energetickú krízu nespôsobila. Rusko dokonca už niekoľko rokov pred februárovou inváziou na Ukrajinu zámerne manipulovalo dodávky energií do Európy. Z dôvodu pravidelného znižovania dodávok plynu do Európy a porušovania zmluvných záväzkov voči Európe, čelil európsky trh bezprecedentnému nárastu cien plynu (tiež, pripomíname, že na dodávky plynu z Ruska neboli zo strany EÚ uvalené žiadne sankcie). Znižovaním energetickej závislosti Európy na Rusku sa EÚ snaží pre Európanov zabezpečiť stabilnejšie dodávky energií. Je dôležité, aby sme ako Európa neboli závislí na jedinom dodávateľovi, ktorý nás môže takto vydierať. Dôležitá je teraz preto diverzifikácia energetických zdrojov, ako aj dôraz na lokálne zdroje. Dodávky z Ruska boli nahradené spoľahlivými dodávateľmi z celého sveta. Dodávky plynu do EÚ momentálne prúdia hlavne cez plynovody z Nórska, Alžírska, či Azerbajdžanu. Zároveň sa podarilo zvýšiť aj dodávky skvapalneného plynu (LNG) z USA, Alžírska, Kataru, či Nigérie.
MÝTUS: Obnoviteľné zdroje energií nás nezachránia
FAKTY: Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu energie je popri diverzifikácii dodávok plynu či šetrení spotreby energií, jedným z mnohých opatrení EÚ v reakcií na súčasnú situáciu. Zároveň však platí, že EÚ vníma súčasnú situáciu zároveň aj ako príležitosť pre posilnenie tzv. čistejších energetických zdrojov, t.j. zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu energie. Rýchlejší posun k čistým zdrojom energie v Európe nám zároveň prinesie vyššiu energetickú bezpečnosť, ale čo je najdôležitejšie, prispeje tak k lepšej klíme pre nás všetkých. Rozsiahle investície do domácich obnoviteľných zdrojov energie uskutočňuje Únia prostredníctvom programu RePowerEU.
MÝTUS: Green deal je zelena ideológia ohrozuje priemysel, samotnú EU a jej občanov / v EÚ sa bude obmedzovať výroba a spotreba, pokles životnej úrovne / klimatická zmena je prírodný cyklus planéty, preto žiaden Green deal nepotrebujeme
FAKTY: Cieľom EÚ určite nie je prostredníctvom Európskej zelenej dohody (tzv. Green Deal-u) obmedzovať výrobu a tak likvidovať priemysel. Práve naopak, zelená dohoda je strategickým dokumentom, ktorý má v EÚ naštartovať aj tzv. udržateľný rast. Za posledné roky sme svedkami narastajúcich prírodných katastrof zapríčinených extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú rozsiahle záplavy, extrémne suchá, vlny horúčav... Zároveň v súčasnosti existuje jasný vedecký konsenzus o tom, že ľudstvo zásadne prispieva k zmene globálnej klímy. Na toto sa nedá reagovať inak ako spoločnými globálnymi opatreniami. Príspevkom EÚ je práve tento súbor opatrení (známych pod názvom Európska zelená dohoda), ktorými chce Únia prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Na tejto ceste pomôžu jednotlivým členským štátom aj rozsiahle prostriedky z Plánu obnovy. Napríklad na Slovensku bude až 43 % financií zo slovenského plánu obnovy a odolnosti určených na reformy a investície v oblasti klímy a životného prostredia.
MÝTUS: EU zatvára jadrové elektrárne / zakazuje jadro
FAKTY: EÚ žiadne jadrové elektrárne nezatvorila. Jednotlivé členské štáty EÚ a ich vlády majú k jadrovej energii rôzne postoje a teda každý štát si nastavuje svoju energetickú politiku samostatne. Rakúsko má napríklad dlhodobo odmietavý postoj k jadrovej energii, naproti tomu Francúzsko je zase dokonca považované za európsku jadrovú veľmoc. To, ako si jednotlivé členské štáty nastavia svoj národný energetický mix, je len v ich kompetencií. S jadrovou energiou EÚ v súčasnosti dokonca počíta pri dosahovaní svojich klimatických cieľov a investície do jadra zaradila Európska medzi tzv. udržateľné investície. Viac informácii nájdete aj v tejto tlačovej správe. Napriek tomu sa však EÚ k prílišnej závislosti na jadrovej energii z dlhodobého hľadiska neprikláňa. Netreba zabúdať aj na negatívne aspekty jadrovej energie, akými sú vysoké náklady spojené s likvidáciou rádioaktívneho odpadu, problematické hľadanie lokalít na trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu, riziko jadrových havárii a pod.
MÝTUS: sankcie poškodzujú viac Európu ako Rusko
FAKTY: Cieľom sankcií je v prvom rade oklieštiť možnosti Kremľa financovať vojnu a oslabovať vojenské kapacity Ruska. Sankcie boli navrhnuté tak, aby sa maximalizoval negatívny vplyv sankcií na ruské hospodárstvo. Preto je väčšina reštriktívnych opatrení zameraných na vývoz určitých tovarov z Ruska, ktorého ekonomika je značne závislá práve na vývoze surovín. Návrhom posledného, už deviateho balíka sankcií sa EÚ snaží stupňovať tlak na Rusko, ktoré vedie túto už niekoľko mesačnú vojenskú agresiu voči svojmu susedovi. Podľa nezávislej analýzy Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a organizácie OECD, bol rok 2022 pre ruskú ekonomiku ťažkým rokom (výrazné zníženie exportu a importu z/do Ruska, odchod medzinárodných firiem, skoro 14 % inflácia spotrebiteľských cien a pod.) Rusko bolo teda do konca roka 2022 do značnej miery izolované od globálnej ekonomiky, pričom nových partnerov si Rusko našlo len v obmedzenej miere. Vojna spolu so sankciami narúšajú celkový ekonomický výhľad Ruska na najbližšie roky. V roku 2022 HDP Ruska kleslo o 4,5 %, pričom sa predpokladá, že bude naďalej klesať aj v roku 2023. Viac o vplyve sankcií na ruské hospodárstvo nájdete aj tu. Maximálny efekt jednotlivých balíčkov sankcií nie je okamžitý. Účinky sankcií však sú a budú citeľné postupne, ich efekt bude trvalý a natrvalo sa zníži ekonomický potenciál Ruska, čo povedie tiež k dlhodobému poklesu životnej úrovne ruského obyvateľstva. Viac info o poslednom, deviatom balíku sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine sa dozviete aj tu. O prijatí, obnovení alebo zrušení reštriktívnych opatrení EÚ (sankcií) rozhoduje Rada EÚ jednomyseľne, čo to znamená, že všetky členské štáty EÚ musia za návrh zahlasovať. Analýzy dopadov sankcií na Rusko vypracovali koncom roka 2022 aj tieto tri nezávislé inštitúcie: Medzinárodné ekonomické fórum, Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier, organizácia CEPR.
Viac info nájdete n našom webe:
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 24. januára 2023
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku