Už 21 rokov je Slovensko súčasťou Európskej únie

Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra minulého roka EÚ dôveruje 53 % opýtaných Slovákov a Sloveniek, pričom až dve tretiny (68 %) respondentov zo Slovenska sa cíti byť spätých s EÚ. „Už 21 rokov patríme do Európy, ktorej piliermi sú sloboda, demokracia, mierové spolužíitie a úcta k človeku. Členstvo v Európskej únii prinieslo Slovensku nielen ekonomický rast a stabilitu, ale aj istotu, že veľkým výzvam môžeme čeliť spoločne. Aj Slovensko dnes spoluvytvára európsku budúcnosť. Práve v čase, keď sa svet mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, si uvedomujeme, že jednota, spolupráca a hodnoty EÚ nie sú samozrejmosťou – sú základným kameňom nášho európskeho domu, v ktorom máme naše miesto, ale o ktorý sa musíme tiež starať,“ dopĺňa Radim Dvořák, zastupujúci vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.  

Čo prinieslo členstvo v EÚ Slovensku? 

Kvalita nášho života sa od vstupu do EÚ výrazne zlepšila. Prostriedky z jej rozpočtu prispeli k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvoria veľkú časť verejných investícií. V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd eur z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd. 

Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, škôlky a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek. Z nového finančného obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko z eurofondov získať ďalších 13 miliárd eur. 

Nemateriálne prínosy členstva 

Sme Európania – Vstup Slovenska do EÚ priniesol obyvateľom Slovenska aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania. To nám garantuje isté práva a prináša nové možnosti. Môžeme sa aktívne zapájať do tvorby európskych politík, a to aj našou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. Náš názor môžeme vyjadriť aj cez rôzne verejné konzultácie alebo Európske občianske iniciatívy.   

Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Slovensko sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.  

Dvere dokorán –  Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci a Slovenky umožnený bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta a slovenský pas je 9. najsilnejšímpasom na svete a bez víz sa dostaneme do 186 krajín. 

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku – Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Na prácu v Únii nie je potrebné pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.  

S Erasmom do sveta – Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využili desaťtisíce slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Prináša možnosti aj učiteľom či podnikateľom. Otvorili sa dvere pre európsku  spoluprácu pre vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky, ale aj mestá, obce a regióny.  

Spoločná mena, hmatateľný symbol – dnes môžeme platiť spoločnou európskou menou euro v 20 krajinách eurozóny a hlavne zbytočne neprerábame na výmenných kurzoch. Euro prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie.  Tiež výrazne pomohlo podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Naša mena je stabilná, pretože eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.  

Riešenie dvojakej kvality tovaru – Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.  

Ochrana spotrebiteľov a bezpečnejšie výrobky – V EÚ funguje silná ochrana spotrebiteľských práv. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.  

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu.  

Ochrana slovenského jazyka – slovenčina je jedným z 24 úradných jazykov EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka aj pre budúce generácie. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, zakotvenej v Charte základných práv EÚ, majú občania EÚ, a teda aj Slováci a Slovenky, právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.   

Členstvo v EÚ v číslach 

• Slovensko zaznamenalo od vstupu do EÚ pozitívny hospodársky rast, pričom jeho hrubý národný dôchodok sa zvyšuje v priemere o 7 % ročne.
• Slovenské hospodárstvo sa od roku 2004 približuje k priemeru EÚ27. Hrubý domáci produkt krajiny na obyvateľa vzrástol z úrovne 59 % priemeru EÚ27 v roku 2004 na 71 % v roku 2022.
• Ako súčasť jednotného trhu Slovensko profituje z voľného pohybu tovaru v rámci Európskej únie. EÚ je dnes pre slovenský tovar a výrobky hlavnou exportnou destináciou, keď do EÚ smeruje viac než 77 % slovenského vývozu. Hodnota vývozu do EÚ v posledných dvoch desaťročiach výrazne vzrástla z takmer 19 miliárd eur v roku 2004 na takmer 84 miliárd eur v roku 2023.
• V roku 2009 Slovensko prijalo za svoju meno euro, čo slovenským podnikom a občanom umožnilo v plnej miere využívať výhody jednotného trhu EÚ.
• Ľudia na Slovensku majú za posledných 21 rokov viac pracovných príležitostí, pričom miera zamestnanosti v krajine sa zvýšila zo 64 % v roku 2004 na 77 % v roku 2022.
• S podporou fondov EÚ sa percentuálny podiel slovenských domácností, ktoré majú prístup na internet, zvýšil z 23 % v roku 2004 na 91 % v roku 2023. 

Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EÚ  vo výške 16,78 miliardy EUR podarilo zrealizovať nasledovné výstupy (uvádzame kumulatívne  za celé programové obdobie, Program rozvoja vidieka môže čerpať finančné prostriedky až do konca 2025):  

Operačný program Integrovaná infraštruktúra:  

• 48 km zrekonštruovaných železničných tratí, 
• 83 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest, 
• 20,05 km novovybudovaných ciest,
• 15,5 km zmodernizovaných električkových tratí,
• 153 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy, 
• 63 obnovených vlakových súprav v železničnej verejnej osobnej doprave,
• 203 podporených výskumných inštitúcií,
• 6 875 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP), 
• 3970  podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP, 
• 1 378 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu. 

Integrovaný regionálny operačný program:

• 829 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest, 
• 242 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok, 
• 31 parkovacích systémov, 
• 214  zavedených informačných systémov, 
• 500 km nových úsekov cyklistických komunikácií, 
• 580 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy), 
• 31 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc, 
• 9 podporených  kreatívnych centier, 
• 355 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 33 245 žiakov a 216 podporených areálov MŠ,  
• 580 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 226 585 žiakov, 
• 28 527 žiakov v podporenej školskej infraštruktúre
• 157  podporených stredných odborných škôl s kapacitou 62 561 žiakov, 
• 10  podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 
• 32 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, 
• 103 km vybudovanej kanalizačnej siete a 77 km vybudovanej vodovodnej siete, 
• 1 463 878 m² vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach. 

Efektívna verejná správa:  

• zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva, 
• investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach.  

Životné prostredie:  

• zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (300 tis.), 
• zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (550 tis. t/rok) ,
• zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (258 tis. t/rok), 
• populácia využívajúca protipovodňovej ochrany (4 957 osôb) ,
• zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (546,37 MW), 
• 215,42 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia), 
• zavedenie 11 systémov včasného varovania, 
• vytvorenie 3 špecializovaných záchranných modulov.  

Ľudské zdroje:  

• 147 193 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti, 
• 29 222 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií, 
• 87 642 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania, 
• 1 925 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania,
• 41 534 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania, 
•  127 447 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu, 
• viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov, 
• 5 144 rodičov detí do 3 rokov podporených pri zosúladení pracovného a rodinného života,  
• 267 445 nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných získalo zamestnanie, 
• 345 projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby,  
• 31 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, 
• 2 121 zamestnancov zapojených vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti poskytovania sociálnych služieb, 
• 570 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno – výchovnej osvety, prevencie a poradenstva, 
• 55 196 obyvateľov z MRK využívajúcich zlepšené formy bývania, 
• 27 822 obyvateľov z MRK so zlepšenou dodávkou pitnej vody.  

Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko

• 38,8 km rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,
• 190,5 km novovybudovaných alebo zmodernizovaných cyklistických ciest a turistických chodníkov,
• 177 zhodnotených objektov kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 75 podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami. 

Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko

• 68 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 478 000 návštev za rok v podporovaných lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva,
• 104 výstupov vzťahujúcich sa na rozvojov prírodného a kultúrneho dedičstva,
• 67 000 ha je plocha biotopov podporených s cieľom dosiahnutia lepšieho stavu ich ochrany,
• 67 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji zelených infraštruktúr,
• 6 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji ekologicky priaznivých a nízko uhlíkových dopravných systémov,
• 60 spoločne vyvinutých hlavných výstupov týkajúcich sa ekologických sietí a zelených infraštruktúr,
• 6 vybudovaných výskumných zariadení,
• 307 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci medzi inštitúciami,
• 34  organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci súvisiacej s inováciami,
• 12 výskumných inštitúcií sa zúčastnilo na cezhraničných , medzinárodných alebo medziregionálnych projektoch,
• 1 087 účastníkov zapojených do spoločného vzdelávania vo vzťahu k výskumu a inováciám,
• 53 inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na zlepšenie kvality vzdelávania, školenia a schém celoživotného vzdelávania,
• 239 vzdelávacích inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na predškolské a školské vzdelávanie,
• 7 762 účastníkov na cezhraničných programoch spoločného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, možnosti vzdelávania a vyššieho odborného vzdelávania.

Rozvoj vidieka (možnosť implementácie do 31.12.2025):  

• reštrukturalizácia alebo modernizácia 1 170 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj, podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov  (cieľom do 31.12.2025 je podpora 3 086 poľnohospodárskych podnikov),
• 401 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat, 
• 322 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy, 
• 450 600 ha poľnohospodárskej pôdy s  podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy, 
• 1 104 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, 
• 1 082 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, 
• 108 podporených miestnych akčných skupín.  

 Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ? 

Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.   

V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum.   

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.   

Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia.   

Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO.   

Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.