Výzva na uprednostňovanie riešení "Made in Europe" (komentár)

Nikdy by sme neverili, že sa vráti svet, aký panuje v roku 2026. Svet riadený mocenskými vzťahmi.  

Clá, rozsiahle subvencie, vývozné obmedzenia, porušovanie práv duševného vlastníctva – medzinárodná hospodárska súťaž ešte nebola nikdy taká nekalá. Keďže pravidlá obchodu sa prepisujú nanovo, už nemáme na výber.  

Bez ambicióznej, účinnej a pragmatickej priemyselnej politiky je európske hospodárstvo odsúdené na to, aby bolo pre svojich konkurentov len akýmsi ihriskom. Riziká na nás číhajú už za rohom: ohrozujú naše hlavné priemyselné odvetvia a náš know-how  a z globálnej scény vytláčajú stopu európskej priemyselnej výroby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k tomu, že náš kontinent sa pre cudzie mocnosti postupne stane len akousi „montážnou linkou“.  

To nesmieme dopustiť. 

Európska komisia spolu s lídrami európskych podnikov sa preto už viac ako rok usiluje o to, aby bola konkurencieschopnosť opäť kľúčovým prvkom geopolitickej agendy Európy. Spoločne robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zlepšili prístup našich priemyselných odvetví k energiám, surovinám, investíciám, zručnostiam a, samozrejme, k nášmu trhu so 450 miliónmi spotrebiteľov.  

Ani to však nestačí. Čísla hovoria samy za seba. Napríklad len v minulom roku Európska únia zaznamenala voči Číne rekordný obchodný deficit vo výške 350 miliárd eur. 

Čo teda môžeme urobiť?  

Našu odpoveď možno zhrnúť do troch slov zrozumiteľných v každom jazyku sveta: „Made in Europe“ – „vyrobené v Európe“. Číňania majú svoje „Made in China“, Američania zase „Buy American“. Podobné schémy vyjadrujúce preferenciu vlastných strategických aktív využíva aj väčšina ostatných hospodárskych mocností. Prečo teda my nie? 

Nastal čas, aby Európa vyrábala viac, a predovšetkým strategickejšie. Aby sme zaistili našu hospodársku bezpečnosť, musíme podporovať naše kľúčové hodnotové reťazce a znižovať riziká s nimi súvisiace.  

Ako hospodárski a politickí lídri musíme spoločne urobiť to, na čo by sme sa predtým – najmä zo strachu, z ideologických dôvodov či iba zo zvyku – nikdy nepodujali. V našich najstrategickejších odvetviach musíme definitívne pristúpiť ku skutočnému uprednostňovaniu európskych riešení, zaviesť tzv. európsku preferenciu. Tá spočíva v uplatňovaní veľmi jednoduchej zásady: vždy, keď sa použijú európske verejné finančné prostriedky, musí to byť v prospech európskej výroby a kvalitných pracovných miest.  

Či už ide o verejnú dražbu, priamu štátnu pomoc alebo akúkoľvek inú formu finančnej podpory, spoločnosť, ktorá je jej príjemcom, bude musieť vyrobiť podstatnú časť svojej produkcie na európskom území. Túto logiku, samozrejme, musíme uplatňovať aj na priame zahraničné investície.  

A budeme to robiť „európskym spôsobom“. To znamená – bez byrokracie. Zároveň si dáme záležať na tom, aby sme vopred preverili hospodárske vplyvy, zapájali našich dôveryhodných medzinárodných partnerov a dodržiavali medzinárodné právo. 

V súlade s tým, čo nám je vlastné, zaistíme potrebnú rovnováhu medzi zachovaním otvorenosti Európy voči jej dôveryhodným partnerom. Popritom však budeme presadzovať naše záujmy zabezpečením podmienok rovnocenných podmienkam našich konkurentov a podporovať a chrániť náš priemysel, intelektuálny kapitál, pracovnú silu, ako aj naše hodnoty.  

Takýto prístup budeme hájiť v rámci každej iniciatívy. Ide o akt hospodárskej nezávislosti, ktorým priamo vykonávame Draghiho správu. Zároveň predstavuje výzvu, aby tí, ktorí si zvolia Európu, jasne preferovali aj jej riešenia.  

 (Tento komentár bol zverejnený v denníku Hospodárske noviny 2. februára 2026)