Rada EÚ v zložení ministrov vnútra 22. septembra 2015 prijala návrh Európskej komisie na premiestnenie 120 000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet utečencov by mal byť premiestnený počas nasledujúcich dvoch rokov.
O čom rozhodli ministri vnútra?
Komisia navrhovala, aby sa presunulo 15 600 utečencov z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 utečencov z Maďarska. Keďže si však Maďarsko neželá byť zaradené do zoznamu krajín, ktoré mali byť odbremenené, Rada EÚ v zložení ministrov vnútra (Rada) rozhodla, že počet 54 000 sa môže použiť v prípade, že iný štát bude v najbližšom období konfrontovaný s náhlym prílevom utečencov.
Koľko migrantov bude musieť prijať Slovensko ?
Podľa rozhodnutia Rady EÚ by Slovensko v tejto fáze malo prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Tento počet ešte bude môcť byť znížený v prípade účasti Nórska a Švajčiarska. Okrem toho už Írsko avizovalo, že dobrovoľne prijme 4000 žiadateľov o azyl a Dánsko prijme ďalších 1000 utečencov. Veľká Británia bude prijímať sýrskych utečencov priamo z utečeneckých táborov na Blízkom východe. Pri výpočte distribučného kľúča sa zohľadnili štyri kritériá: veľkosť populácie, ekonomická sila krajiny (HDP), počet žiadostí o azyl za posledných 5 rokov, a miera nezamestnanosti. V druhom roku sa bude prerozdeľovať 54 000 (buď z krajiny, ktorá bude vystavená masívnemu prílevu utečencov, alebo z Grécka a Talianska). V druhom roku by Slovensko prijalo 656 utečencov (za predpokladu, že nebude krajinou, ktorá by bola vystavená masívnemu migračnému tlaku). Toto číslo môže byť nižšie v závislosti od miery účasti Švajčiarska a Nórska, ktoré sú pridruženými krajinami Schengenu.
Finančná stránka
EÚ podporí toto prerozdelenie migrantov sumou 780 miliónov eur. Prijímajúci štát dostane 6000 eur na jedného utečenca, pričom sa poskytne 50% preddavok tak, aby členské štáty mohli konať čo najrýchlejšie.
Čo ak utečenec nezostane v krajine, do ktorej bude pridelený?
Riziko sekundárnych pohybov samozrejme existuje a nebude ho možné úplne vylúčiť. Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine. Bude mať právo na pobyt len v tejto krajine a bez jej súhlasu sa nebude môcť presunúť do inej krajiny. Ak by hostiteľskú krajinu opustil bude eskortovaný späť do prijímajúcej krajiny. V prípade, že prijímaciu krajinu opustí, vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status. V inej ako hostiteľskej krajine bude pôsobiť nelegálne. Vďaka povinnému snímaniu odtlačkov prstov bude možné ľahko identifikovať pôvodnú hostiteľskú krajinu. Komisia tiež odporučila členským krajinám, aby zvážili pravidelnú ohlasovaciu povinnosť a poskytovanie čisto materiálnej pomoci (bývanie, strava, odevy). Rôzna úroveň finančných dávok by mohla stimulovať sekundárne pohyby.
Môže Slovensku niekto nanútiť konkrétnych utečencov?
Nie. Každý členský štát bude mať právo odmietnuť prijať konkrétneho žiadateľa, a to v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Bude musieť Slovensko prijať ekonomických migrantov?
Nie. Pôjde len o utečencov, ktorí pochádzajú z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75%. V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany. Zároveň sa tým umožní, aby ekonomickí migranti nemohli nedôvodne predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu.
Je toto rozhodnutie jediným opatrením na riešenie utečeneckej krízy?
Rozhodne nie. Je len jedným z mnohých návrhov komplexného riešenia utečeneckej krízy. Európska komisia predstavila 9. septembra 2015 balík opatrení, ktorý zahŕňa spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu, finančná a pomoc krajinám tranzitu a pôvodu.
Európska komisia víta rozhodnutie ministrov vnútra o prerozdelení utečencov
Rada EÚ v zložení ministrov vnútra prijala dôležité rozhodnutie o premiestnení 120 000 utečencov z Talianska, Grécka a ďalších krajín EÚ, ktoré sú priamo dotknuté utečeneckou krízou. Toto rozhodnutie bolo prijaté do troch týždňov od kedy Európska komisia (EK) predložila legislatívny návrh. Komisia víta úsilie všetkých členských krajín pri dosiahnutí tohto výsledku a predovšetkým oceňuje prácu luxemburského predsedníctva Rady EÚ.
Po tomto rozhodnutí je EÚ pripravená premiestniť v najbližších dvoch rokoch celkovo 160 000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. Komisia spolu s príslušnými agentúrami EÚ a členskými štátmi bude koordinovať tento mechanizmus priamo teréne.
EK konzistentne a nepretržite pracovala na tom, aby sa mohla prijať spoločná európska odpoveď na utečeneckú krízu. Premiestňovanie utečencov je súčasťou uceleného prístupu na riešenie prebiehajúcej utečeneckej krízy. Od ministrov vnútra sa teraz očakáva, že posunú ďalej aj ďalšie návrhy EK, vrátane európskeho zoznamu bezpečných krajín, reforma dublinského systému. O týchto otázkach sa bude rokovať na najbližšom zasadnutí Rady ministrov vnútra, ktoré sa bude konať 8. októbra 2015. Paralelne s tým sa EÚ musí venovať príčinám krízy. Práve preto summit predsedov vlád a hláv štátov (23. septembra 2015) bude diskutovať o prioritných krokoch, ktoré sú potrebné v reakcii na nestabilitu v našom susedstve, ako aj na migračné tlaky v susedných krajinách.
Komisia bude pokračovať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, Radou a 28 členskými štátmi. Rovnako budeme spolupracovať s kľúčovými tretími krajinami, akými sú Srbsko a Turecko.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 23. septembra 2015