Café Európa: 20 rokov spolu

Ako sme prežívali vstup do EÚ pred 20 rokmi?

Pri spomienkach na pamätný deň (1. máj 2004) má moderátorka diskusie, Eva Mihočková, rovnaký pocit nadšenia a entuziazmu, aký prežívala, keď pred 20. rokmi pokrývala túto tému ako novinárka. Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR v čase vstupu Slovenska do EÚ, začal s oslavami už v predvečer dobrou whiskey a pivom v druhom najväčšom meste Írska, ktoré bolo vtedy predsedníckou krajinou. Hlavná slávnosť prijatia sa odohrala na dvore írskej prezidentky, pričom ako najemotívnejší moment vnímal ťahanie štátnej vlajky na stožiar spolu s ostatnými vlajkami. Podľa Mikuláša Dzurindu, pre ktorého išlo o splnenú misiu, bol práve toto symbol emancipácie Slovenska, ktoré sa v ten deň stalo rovnocenným národom s ostatnými v rámci EÚ. 

Oľga Gyárfášová, sociologička, VŠ pedagogička, Univerzita Komenského, na vstup do EÚ spomínala ako na zavŕšenie Nežnej revolúcie z roku 1989, kedy sa unesená Stredná Európa konečne vrátila tam, kam civilizačne patrí, teda na Západ. Pre ňu tak išlo o pocit ohromnej satisfakcie a dôležitej udalosti pre všetky generácie. To potvrdila aj najmladšia z diskutujúcich Zuzana Hozlárová, predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl, ktorá naše členstvo v Európskej únii prežíva intenzívne každý deň predovšetkým vďaka možnosti čerpať výhody z toho plynúce (napr. program Erasmus pre mladých, sloboda pohybu a cestovania). Ako podotkla, sama seba vníma v prvom rade ako Európanku, až potom ako Slovenku.

Hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ a prvý člen Európskej komisie za Slovensko, Ján Figeľ, vyzdvihol pocit uspokojenia a úľavy, aký vtedy mal. Zároveň si však uvedomoval, že vstupom do EÚ sa úsilie krajiny nekončí, ale kvalitatívne sa  posúva na ešte vyššiu úroveň. Ako ďalej za pomoci športovej terminológie priblížil: „Slovensko je odteraz v prvej lige a na to treba veľa, aby sme sa tam aj udržali a boli citovaný skôr pozitívne. Ten proces nám ukázal, že máme naviac, pretože Slovensko môže byť Majstrom Európy. A to, že to tak teraz nie je, je na nás, to nie je vec Bruselu alebo susedov“, za čím vidí aj náš problém so spravodlivosťou, ktorý sme mali vtedy a pretrváva dodnes. „Boli to zlomové záležitosti, ktoré dnes už zovšedneli, ale treba pamätať, že na vstup Slovenska do Európy bolo treba veľa úsilia a mnohí za to zaplatili i cenu osudovú“, uzatvára.

Na význam členstva netreba zabúdať

Diskutujúci neopomenuli ani faktory a benefity, ktoré považujú za najdôležitejšie v súvislosti s členstvom v EÚ. Pre najmladšiu generáciu sú podľa Zuzany Hozlárovej mnohé z nich už samozrejmosťou. Medzi také zaradila, okrem cestovania a možnosti využívať rôzne vzdelávacie programy, aj bezpečnosť a ochranu a slobodu tlače. Apelovala na dôležitosť diskusie, ako túto bezpečnosť na internete a sociálnych sieťach zabezpečujú aj orgány EÚ, vďaka ktorým disponujeme slobodným prístupom k overeným a pravdivým informáciám. Čo však vníma negatívne, je nie práve najšťastnejší spôsob komunikovania zmien prichádzajúcich z EÚ našimi vládnymi predstaviteľmi smerom k verejnosti. 

Podľa Mikuláša Dzurindu sme dosiahli hmatateľné výsledky vďaka zvládnutiu veľmi ťažkých reforiem, ktoré priniesli svoje ovocie. Napríklad v podobe výroby najväčšieho množstva automobilov na svete v prepočte na jedného občana i získaniu výhodných investícií na východné Slovensko – U.S. Steel. Za kľúčové však považuje najmä to, že „sa nám všetkým otvoril svet do takej miery, že mu dnes rozumieme komplexne, vidíme obrovské príležitosti a vnímame aj našu vlastnú spoluzodpovednosť.“ 

Vzťah Slovákov k Európskej únii sa však neustále vyvíja, čo cítiť práve v týchto ťažkých časoch. Sociologička Oľga Gyárfášová by si predstavovala, aby sme popri tých všetkých materiálnych výhodách chápali členstvo v EÚ aj v civilizačnom a geopolitickom rozmere. Podľa prieskumov sa nenaplnili ani počiatočné obavy ľudí, či členstvom nestratíme našu národnú identitu. „Európska únia je príležitosť a to ako ju využijeme naozaj záleží na nás“, uviedla. 

Členstvom v EÚ získalo Slovensko hodnotový civilizačný posun do spoločenstva, ktoré je alternatívou imperiálnej Európy, dodal Ján Figeľ. „Ak by nebolo spoločenstvo, v ktorom sa oplatí byť aj veľkým i malým, bohatým aj chudobnejším, silnejším aj slabším, vzájomne výhodné, tak alternatívou je impérium“, vysvetlil. Ak by sme zabudli, že to predtým bolo inak, začnú sa k nám niektoré skutočnosti vracať. Európska únia by podľa neho nemala byť len výsledkom mieru na kontinente, ale aj jeho tvorcom. A to závisí aj od Bratislavy. Preto je nevyhnutné praktizovať tvorivú a konštruktívnu politiku, ktorá môže pomôcť iným, pretože nikdy predtým v histórii sme takú moc nemali. Ako príklad tohto postavenia uviedol hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ to, že bez slovenského súhlasu nepríde do Únie žiadny nový štát, nebude schválený ani jeden rozpočet, či zmenené zmluvy. 

Šéfredaktorka portálu Zahraničná politika – SFPA, Eva Mihočková, medzi výhody členstva, na ktoré netreba zabúdať, zaradila tiež, že až 80 % verejných výdavkov na Slovensku je financovaných z európskych zdrojov a že väčšina slovenskej legislatívy, ktorá sa prijíma v Národnej rade je výsledkom nutnosti transponovať Európsku legislatívu do nášho právneho poriadku. 

Rešpektovať spoločné pravidlá je nutné

Vstupom do klubu sme sa zaviazali, že budeme plniť nielen podmienky ekonomické, ale i politické. Podľa Mikuláša Dzurindu však Projekt Európy ešte ukončený nie je. Čaká Západný Balkán, chce vstúpiť Ukrajina, Moldavsko aj Gruzínsko. Preto je načase hovoriť o tom, že členstvo v EÚ naozaj primárne nie je len o čerpaní eurofondov, ale má oveľa širšiu a vážnejšiu dimenziu. „Pomaly sa to začne presúvať. Z pozície poberateľa sa dostaneme do pozície čistého platcu. A tú solidaritu bude treba ukázať aj z druhého konca“, pripomenul Mikuláš Dzurinda. 

Aby sme na to ale boli pripravení aj ako spoločnosť, je nevyhnutné uvedomiť si, že my sme Európska únia a prestať ju vnímať ako hrozbu zvonku, dodala Oľga Gyárfášová. Sú to všetko zložité témy, kde politický dialóg by mal byť podstatne zodpovednejší a vťahovať ľudí do EÚ, nie naopak. K tomu môže napomôcť aj rozhovor s tými, ktorí naše členstvo vnímajú skôr negatívne. Podľa Zuzany Hozlárovej sa tu však snaha vysvetliť im, čo všetko členstvo v EÚ znamená, míňa účinku. Preto by sme sa mali vydať cestou akceptácie pohľadu toho druhého a pracovať s nimi ich jazykom. Len tak môžu lepšie porozumieť a celá myšlienka sa pre nich stane menej cudzia. „Potrebujeme systematicky zmeniť pohľad na EÚ, a to docielime zmenami v školstve, keď sa bude o tomto projekte hovoriť viac už od základnej školy“, myslí si predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl. 

Ako zdôraznil Ján Figeľ, každé spoločenstvo, manželstvo či rodina majú isté pravidlá a ich nedodržiavaním hrozia škody, až rozpad. „Ak sa nám Únia zmení na pokladničku a je dobrá kým dáva, ten vzťah sa nám skorumpuje a rozpadne. Každá sloboda si vyžaduje aj zodpovednosť, pretože ak sa stratí, druhá strana mince ostane neplatná“, pripomenul. Rovnováha v Európe podľa neho znamená, že sa nám oplatí zdieľať suverenitu so zameraním na to, čo je prospešné, potrebné a dobré. Brexit nám napríklad potvrdil, že je možné aj odísť. Nikto nikoho nedrží. Ale či je to rozumné a ide o lepšiu alternatívu je vskutku otázne. 

Aké výzvy Slovensko čakajú?

Podľa Mikuláša Dzurindu netreba zabúdať na to, že sme sa vstupom do Európskej únie ako národ a krajina plne politicky emancipovali. Aby však bolo v Európe spolu so Slovenskom lepšie, vníma Ján Figeľ ako dva najvýznamnejšie komponenty práve vedomie spolupatričnosti (že my do Európy patríme) a svedomie spoluzodpovednosti. A čo môže urobiť Slovensko, aby bolo sebavedomým členom Únie? Každý na svojom mieste by mal popremýšľať, ako tomu môže svojou profesiou a angažovaním sa napomôcť, pričom táto pozitívna snaha musí plynúť v prvom rade z politiky, uviedol Mikuláš Dzurinda. Zahrávanie sa s euroskepticizmom totiž môže byť sebadeštruktívne, dodala Oľga Gyárfášová. Rozhodujúce na Slovensku bude podľa Magdy Vášáryovej, hosťky diskusie, či sa nám podarí zmeniť náš národný príbeh. Stále sa totiž vraciame k tomu, že sme obeťou a chudobní. Akoby sme sa nechceli zbaviť poddanskej mentality a nemali víziu skutočnej európskej krajiny. V tomto nám však EÚ nepomôže, toto má byť naša vlastná snaha. Kým to nezmeníme, politici budú náš príbeh využívať. Aj preto v závere diskutujúci vyzvali občanov k účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu 2024.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Úvodné slovo mali Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Tatiana Kratochvílová, námestníčka primátora hlavného mesta Bratislava. Diskutujúcimi bol Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR v čase vstupu Slovenska do EÚ, Ján Figeľ, hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ a prvý člen Európskej komisie za Slovensko, Oľga Gyárfášová, sociologička, VŠ pedagogička, Univerzita Komenského a Zuzana Hozlárová, predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl. Moderovala šéfredaktorka portálu Zahraničná politika – SFPA, Eva Mihočková. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, s Denníkom SME a Rádiom FM v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.