Diskusia Café Európa: Aké je silné partnerstvo EÚ a USA?

Hosťami diskusie boli Dušan Fischer, analytik SFPA a Vladimír Dančišin pôsobiaci na Inštitúte politológie FF PU ako odborný asistent. Diskusiu viedol Patrik Kováč z SFPA. 

Spolupráca EÚ a USA

Po rozpade bipolárneho sveta začali Spojené štáty nadväzovať spoluprácu s krajinami bývalého východného bloku a podporovali rozvoj občianskej spoločnosti v týchto krajinách. Z tohto pohľadu zohrávali dôležitú úlohu v Európskej únii z hľadiska mäkkej sily, nielen vojensky. Vyzerá to, že v súčasnosti Američanov prestáva baviť zapájať sa do procesov EÚ a skôr sa sústredia na to nechať Európu Európou, nech si rieši Európska únia svoje problémy sama.

Američania sa sťahujú pomaly z Európy aj vojensky. Ako sa vzťah EÚ a USA bude ďalej vyvíjať, bude záležať do veľkej miery aj od výsledkov volieb  - amerických prezidentských, ale aj volieb v krajinách EÚ. Fischer však očakáva, že spojenectvo a partnerstvo EÚ a USA pretrvá v najbližších rokoch.

Prepojenie medzi Európu a USA je široké a rozsiahle. Európa má bližšie k USA, ako napr. k Číne alebo ku krajinám Pacifiku. Západné krajiny Európy majú oveľa bližšie k USA ako napríklad k Rusku. Po voľbách sa uvidí, akým spôsobom sa zmení vzťah USA k EÚ a ako EÚ bude reagovať na novovzniknutú situáciu.

Trump vs. Clintonová

Trump všetkých prekvapil tým, ako ďaleko sa dostal v prezidentských voľbách. V rámci systému volieb dokázal prekorčuľovať tak, že jeho pozícia rástla od primárok k primárkam. Pútal na seba mediálnu pozornosť kvôli svojej kontroverznosti, politickej nekorektnosti, či rasistickým vyjadreniam. Toto prilákalo ľudí, ktorí boli proti establishmentu.

Pred rokom republikáni podľa Dančišina čakali, že Trump bude problémom v prípade, že nevyhrá primárky. Báli sa toho, že by kandidoval ako nezávislý kandidát. Jeho výhodou však bolo, že republikánskych kandidátov bolo jednoducho veľa.

Clintonová mala o niečo jednoduchšiu cestu, aj keď bol proti nej postavený jeden silný kandidát – Bernie Sanders, ktorý jej narobil niekoľko problémov. Počas primárok musela korigovať svoje názory na NAFTA či TTIP. Mala však dobrú východiskovú pozíciu, keďže sa za ňu postavilo množstvo Demokratov v pozadí strany. Túto pozíciu si dokázala udržať aj napriek problémom s e-mailami, či jej pripravenosťou riadiť Spojené štáty.

Priestor pre tretie strany?

Výhodou kandidovať za jednu z dvoch hlavných strán – Republikánov alebo Demokratov je fakt, že tieto dve strany majú vybudované štruktúry. Kandidovať ako nezávislý je oveľa komplikovanejšie, keďže treba zbierať podpisy po celých Spojených štátoch, aby sa daný kandidát mohol objaviť na volebnom lístku 8. novembra.

Clintonová a Trump nie sú jediní kandidáti v týchto prezidentských voľbách. Za Libertariánov kandiduje Gary Johnson a za Stranu zelených Jill Stein. „Dnes sú títo kandidáti v hre aj kvôli tomu, že Trump a Clintonová sú neobľúbení medzi ľuďmi,“ konštatuje Fischer.

Clintonová vníma EÚ skôr ako ekonomickú entitu, nie ako bezpečnostnú. Jednotlivé krajiny EÚ vidí skôr cez prizmu NATO ako spojencov. Fischer konštatuje, že Clintonová ako bývalá ministerka zahraničných vecí má bližší vzťah k EÚ. Očakáva, že v prípade jej zvolenia bude raziť zahraničnú politiku súčasného ministra zahraničia USA Johna Kerryho. Myslí si, že pokiaľ EÚ nebude úplne koherentná, tak skôr sa budú rozvíjať vzťahy USA s jednotlivými štátmi EÚ než EÚ ako jednotným celkom.

TTIP: Transatlantická dohoda o obchode a investíciách?

Clintonová spočiatku TTIP zmluvu podporovala a chápala ju ako „ekonomické NATO“, ktoré by zároveň spĺňalo geopolitickú funkciu vo svete. V zmluve videla prehĺbenie vzťahov medzi štátmi EÚ a USA. Počas primárnych volieb však začala hovoriť aj o možných negatívnych dopadoch tejto zmluvy – ako je odliv kapitálu a investícií do Európy. „Clintonová je v tejto téme už veľmi blízko Trumpa,“ konštatuje Dančišin. Momentálne to vyzerá, že ani jeden z kandidátov nie je veľmi naklonený tejto zmluve.

Bezpečnosť v Európe

Na summite NATO v Newporte v roku 2014 sa členské krajiny Severoatlantickej aliancie zaviazali do desiatich rokov zvýšiť svoje obranné rozpočty na 2%.

Spojené štáty chcú od európskych krajín, aby neboli čiernymi pasažiermi a svoje záväzky brali vážne. Fischer tvrdí, že euroatlantická bezpečnostná architektúra ostane nezmenená pravdepodobne aj v prípade zvolenia Trumpa kvôli systému bŕzd a protiváh. Tie totiž nedovolia prezidentovi robiť čokoľvek, čo si zaumieni v oblasti zahraničnej politiky.