Diskusia Café Európa: Čo pre nás znamenal vznik Československa?

Kým v Českej republike si každý rok pripomínajú 28. október, naši zákonodarcovia sa túto jeseň rozhodli výnimočný jednorazový štátny sviatok vyhlásiť až na 30. októbra. Kedy teda vzniklo Československo?

Podľa historika SAV  Dušana Kováča sa o tom diskutovalo už počas prvej republiky, keďže T. G. Masaryk publikoval vo Washingtone vyhlásenie o nezávislosti Československého štátu už 18. októbra. Podpísali ho Masaryk, Štefánik a Beneš.

V prvej Československej republike však nakoniec vznikol konsenzus, že oslavovať sa bude 28. október. Teda dátum, kedy bola v Prahe Národným výborom československým vyhlásená samostatná Československá republika.

Ako kľúčový dátum sa v Československu (a v Česku dodnes) oslavoval teda deň, v ktorý bola nezávislosť vyhlásená na domácej pôde.

30. októbra bola v Martine prijatá takzvaná Martinská deklarácia. Podľa Kováča šlo najmä o to, aby politici Dohody videli, že nielen exiloví politici, ale aj občania samotného vznikajúceho štátu s tým súhlasia. Masaryk bol v podstate iba predsedom malej strany, Štefánik francúzskym štátnym občanom, ktorého vtedy na Slovensku ešte nikto poriadne nepoznal.

Preto bola v Martine zvolaná verejná schôdza, ktorá podľa Kováča mala predovšetkým zahraničnopolitický význam. „Cieľom bolo ukázať svetovej verejnosti, že Slováci sú za spojenie s Čechmi do jedného štátu.“ Slováci samotní sa na vytvorení spoločného štátu s Čechmi dohodli už v máji na tajnej schôdzi.

Organizátori tejto schôdze však nevedeli o tom, že Československo vyhlásili už v Prahe o dva dni skôr. Vedel to však Milan Hodža, ktorý na schôdzu do Martina prišiel. Martinskú deklaráciu následne teda upravili v tom zmysle, že sa jej prijatím prihlasujú k 28. októbru.

Martinská deklarácia je dôležitým momentom, avšak i ona samotná iba odkazuje na to, čo politici už dohodli skôr.

Prečo teda na Slovensku tento rok budeme oslavovať storočnicu Československa o dva dni neskôr, než u našich západných, dnes už susedov? Potrebujeme sa paradoxne aj pri oslavovaní spoločného štátu voči Čechom vymedzovať?

„Toto vymysleli ľudia, ktorí síce nemôžu poprieť, že Československo bolo pre Slovákov pozitívnym riešením, ale chcú tvrdiť, že Slováci boli od začiatku samostatným, suverénnym národom.“

Podľa sociálneho antropológa Juraja Buzalku sme však postúpili od roku 1993 už len tým, že si Československo vôbec pripomíname, aj keď voľba dňa je zvláštna. „Pretože Slovenská republika v roku 1993 vznikla ako vzdor Československu.“

Nový štát sa celkom logicky potreboval nejakým spôsobom vymedziť voči predchádzajúcemu, aby mal legitimitu, dôvod, prečo vlastne vznikol. Rovnako, ako sa Československo v roku 1918 potrebovalo vymedziť voči Rakúsko-Uhorsku.

Naša spoločná história sa nezaobišla bez značných problémov a napätia. Vzdorovanie Slovákov a snahy o vymedzenie sa voči Čechom boli jedným z leitmotívov našej spoločnej existencie v Československu. Pri samotnom vzniku hral zásadnú rolu aj fakt, že moderný slovenský národ, na rozdiel od Čechov, ktorí žili v rakúskej časti monarchie, sa ešte len v tom čase tvoril.

Veľa zlej krvi preto narobila ideológia čechoslovakizmu, ktorá tvrdila, že Česi a Slováci sú dvoma vetvami jedného, československého národa. Nemala silné historické opodstatnenie a časť Slovákov ju časom vnímala veľmi negatívne.

Čechoslovakizmus však zároveň aj zo Slovákov takto urobil národotvorné etnikum v novom štáte, kde by inak existovali dominantné menšiny. Tá nemecká bola v prvej republike napríklad početnejšia než Slováci samotní.

Vzdorovanie a snaha o autonómiu však vyústili v rozpad štátu v roku 1939. V obnovenom povojnovom Československu sa už čechoslovakizmus vytráca a v roku 1968 dochádza aj k federalizácii krajiny. I keď tá v podmienkach komunistickej diktatúry prakticky nemala význam.

Skutočná autonómia prišla až po roku 1989 a najmä po rozpade federácie v roku 1993. Napriek tomu, že v spoločnom štáte už nežijeme, nemusíme sa voči nemu navždy vymedzovať. Naopak, okrem niekoľkých problémov totiž Československo Slovákom prinieslo mnoho historických pozitív.

Do Československa sme vstupovali  ako agrárna spoločnosť. Dnes sme aj vďaka Československu moderným, rozvinutým európskym národom. Skúsenosť s medzivojnovou demokraciou je jedným z hlavných faktorov, prečo žijeme v relatívne úspešnom slobodnom systéme i dnes. Ako uzatvára Juraj Buzalka: „Slovensko bude vtedy sebavedomou republikou, keď uzná, že 28. október je aj začiatkom jej dejín.“