Diskusia Café Európa: Dezinformácie – vojna s novou tvárou

Falošné správy, protichodné informácie zamorujúce informačný priestor a konšpiračné teórie s cieľom zneistiť mienku ľudí. Termín dezinformácie je dnes skloňovaný s vysokou intenzitou. Ako uviedol moderátor diskusie Andrej Matišák, k vojnám patria už oddávna. Vďaka súčasným možnostiam a prostriedkom, akými sú napr. sociálne siete, však ovplyvňujú dianie viac než kedykoľvek predtým. Mnohí sa na ich šírení pritom spolupodieľajú bez toho, aby si to uvedomovali.

Pod rúškom dezinformácií

Podľa Kataríny Klingovej, výskumnej pracovníčky GLOBSEC na Slovensku, verí v SR dezinformáciám a konšpiračným teóriám podľa prieskumov 30 – 40 % ľudí. „Rovnako prokremeľská propaganda, panslavizmus a pozitívne vnímanie Putina majú na našom území dlhodobo veľmi silné zastúpenie“, dodáva. S tým súvisí nedôvera týchto ľudí k verejným inštitúciám či k investigatívnym médiám a dezinformácie tiež priamo ovplyvňujú aj spoločensko-politickú debatu. Ako ďalej tvrdí, pred vypuknutím vojny na Ukrajine až 44 % Slovákov odpovedalo, že USA a NATO sú zodpovedné za konflikt na Ukrajine, avšak po začatí vojny rýchlo menili svoje názory a v súčasnosti si 62 % opýtaných myslí, že zodpovedné je Rusko. „Z toho jasne vyplýva, že sme ľahko ovplyvniteľní a naše hodnoty demokratického charakteru alebo geopolitická orientácia nie sú veľmi zakorenené“, uzatvára Katarína Klingová. Podľa Pavla Baboša, sociológa z Univerzity Komenského, je úplne normálne, že ľudia menia názory, nakoľko prieskumy zachytávajú aktuálnu náladu. Ako problém však vidí to, „že mnohí politici čerpajú zo zdrojov, ktoré sú označované ako konšpirátorské, a takými tvrdeniami podporujú svoju argumentáciu vo verejnej diskusii. Tieto naratívy sa následne prenášajú do diskusií medzi obyčajnými ľuďmi, čo prakticky môžeme sledovať od okupácie Krymu v roku 2014“, dodáva Pavol Baboš.

Od spomínaného roku je aj na európskej úrovni veľmi jasné, že sa dezinformácie a propaganda stali súčasťou hybridného spôsobu vedenia vojny a drvivá väčšina dezinformačných aktérov pochádza z Ruska a nejakým spôsobom sú priamo alebo nepriamo napojení na Kremeľ. „To, čo momentálne vidíme na Ukrajine, je otvorená vojenská agresia sprevádzaná masívnou dezinformačnou kampaňou, ktorej cieľom je podkopať dôveru verejnosti v domáce inštitúcie a projekt Európskej únie a prezentovať Rusko ako superalternatívu“, uzatvára Peter Stano, hlavný hovorca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie.

Boj proti oportunistom, trolom a užitočným idiotom

Dezinformačná kampaň sa nezdržiava už len na úrovni alternatívnych médií. Je živená a poháňaná z najvyšších miest. Aj na území členských štátov EÚ sa stále nájdu politici, ktorí medzi ľuďmi šíria nepravdy. V roku 2014 preto viedla hrozba dezinformácií a ich vplyvu lídrov v Bruseli k vytvoreniu tzv. StratComu (oddelenia v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré sa cielene a programovo zaoberá bojom proti dezinformáciám na európskej úrovni). Jeho úlohou je konfrontovať verejnosť s faktami prostredníctvom web stránky https://euvsdisinfo.eu/. Je tiež nevyhnutné vychovávať ľudí k mediálnej gramotnosti, aby vedeli používať informačné zdroje a overovať ich. Ďalším spôsobom, prostredníctvom ktorého sa EÚ bráni dezinformáciám, je tzv. Strategický kompas, ktorý poskytuje definíciu hrozieb a návrh nástrojov, ako k týmto hrozbám pristupovať. Ako ďalej uvádza Peter Stano, na to, aby bol boj s dezinformáciami úspešný, by však mal byť multiplikovaný v 24. národných jazykoch používaných v rámci EÚ a v 27 špecifických národných kontextoch.

Peter Stano ďalej vysvetľuje, že Divízia strategickej komunikácie, ktorá má na starosti boj proti dezinformáciám v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zverejňuje hlavné trendy v oblasti dezinformácií, koordinuje a spolupracuje s podobnými entitami v rámci členských štátov a upozorňuje na podozrivé kampane a vyvíja stratégie, ako proti nim postupovať. Divízia sa skladá z 3 oddelení, a to Task Force East, ktoré sa primárne venuje dezinformáciám pochádzajúcim z východu, ďalej Task Force Western Balkans, zameraný na Západný Balkán, keďže ide o oblasť, kde sa Rusko snaží získať vplyv a destabilizovať situáciu veľmi agresívne, najmä v Srbsku, Čiernej hore a Bosne a Hercegovine, a na záver je to Task Force South zameraný na oblasť Blízkeho východu. „Toto je dôkaz, ako všeobjímajúco ruská propaganda poňala frontálny útok na Európsku úniu“, uzatvára Peter Stano.

Klamať nie je trestné

Širokú sieť dezinformačných portálov, ktoré Peter Stano nazýva tiež nástroje na vedenie informačnej vojny, sledujeme aj na Slovensku. „Na našom území ich pôsobí viac ako 200, pričom rôznych facebookových účtov, otvorených skupín a profilov monitorovaných stránkou blbec.online je ponad 1600“, spomína výskumná pracovníčka v GLOBSEC, Katarína Klingová. Svojich trolov (internetoví používatelia, ktorých úlohou je provokovať a obťažovať iných používateľov, pozn.red.) majú tiež politické strany a od vypuknutia konfliktu na Ukrajine, zverejnila polícia vyše 150 členný zoznam prokremeľských aktérov vychádzajúci z Gerulata Technologies. Tomuto zoznamu na Slovensku vedie poslanec Ľuboš Blaha. Ako však dodáva sociológ Univerzity Komenského, Pavol Baboš: „Pokiaľ preukázateľne nespôsobíme niekomu škodu, nemôžeme byť za šírenie dezinformácií a poloprávd trestne stíhaný“. Politické klamstvá a šírenie propagánd tak môže potrestať jedine volič. Hranica úmyselného klamstva a jeho šírenia je ale z politicko-spoločenského pohľadu tam, kde začína iným ľuďom spôsobovať škodu na majetku, zdraví alebo priamo ohrozuje život. Pavol Baboš však zároveň dodáva, že pokiaľ za šírením lživých informácií nie je úmysel, spadá to pod ochranu slobody slova a prejavu. Katarína Klingová dopĺňa, že „ak niekto šíri dezinformácie, nemal by mať aspoň právo amplifikovať ich prostredníctvom rôznych reklám ďalej, pretože dané algoritmy na sociálnych sieťach ich pomerne efektívne šíria ďalej.“ 

Európska komisia, podľa Petra Stana, intenzívne pracuje s prevádzkovateľmi sociálnych platforiem a sociálnych médií a nabáda ich, aby sa pripojili k tzv. Etickému kódexu, ktorý reguluje využívanie platforiem na šírenie dezinformácií. Autoritu a kompetenciu regulovať zákony o mediálnom prostredí však EÚ ponechala členským štátom. Môže ich ale nabádať, aby sa týmto problémom zaoberali a v súčasnej extrémnej situácii ozbrojenej agresie jedného národa voči druhému prijíma kroky ako sankcionovanie ľudí aktívnych na dezinformačnej scéne a propagande, ktoré by za normálnych okolností EÚ neprijímala. „A aj keď sa niektoré rozhodnutia nerodia ľahko, vždy sú podložené právne, pretože právny štát je základ demokratického zriadenia,“ pripomína Pavol Baboš a dodáva, že adekvátne zdôvodňovanie uplatňovania nástroja štátnej moci pri vypínaní webov na Slovensku ešte stále chýba.

Ako teda úspešne bojovať proti dezinformáciám? Podľa Kataríny Klingovej ide o dlhodobý proces, ktorý sa nezaobíde bez reformy školstva s cieľom budovať digitálne zručnosti a kritické myslenie medzi ľuďmi, pričom nezabúda na potrebu uvádzať historické udalosti na správnu mieru, aby neboli zneužívané. Ako uzatvára Peter Stano: „Boj proti dezinformáciám je niečo, čo je v prvom rade zodpovednosť jednotlivých členských štátov a v rámci členských štátov to nie je len zodpovednosť vlád a politikov, ale celej spoločnosti.“ Za všetko hovoria slová Preambuly Ústavy UNESCO z roku 1946: „Keďže vojny sa začínajú v mysliach ľudí, práve v mysliach ľudí musí byť vybudovaná aj obrana mieru.“

Článok vznikol na online podujatí „Dezinformácie – vojna s novou tvárou“, ktoré zorganizovalo 16. marca Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Andrejom Matišákom diskutovali Katarína Klingová, výskumná pracovníčka GLOBSEC na Slovensku, Peter Stano, hlavný hovorca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a Pavol Baboš, sociológ z Univerzity Komenského.