Diskusia Café Európa: Rozpad Schengenu a život v trojhraničí

Zúčastnení diskutovali o tom, ako by prípadný rozpad Schengenu ovplyvnil život na slovensko-maďarsko-rakúskom pohraničí.

Pozvanie do diskusie prijali starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger, starostka Devína Ľubica Kolková a technológ a modelár žijúci v Rajke Peter Baumann. Celú diskusiu moderoval a viedol Michal Hvorecký.

Otvorené hranice

V súčasnej dobe zažíva Európa éru, kedy si pohraničné štáty EÚ, až na nejaké výnimky, užívajú otvorenosť hraníc. Ako však spomenula Ľubica Kolková, nie vždy to tak bolo. Ešte pred rokom 1989 sa Devínčania mohli len pozerať cez ostnatý drôt na ľudí, ktorí sa slobodne prechádzali popri Dunaji. Ľudia žijúci za plotom mali prístup k tej istej vode, zatiaľ čo Devínčania, aj keď pri nej žili, prístup k nej nemali, pretože sa medzi nimi a riekou nachádzali rôzne bezpečnostné systémy, ktoré tomu zabraňovali. Pre nás bolo Rakúsko „veľmi blízky svet cez média...žiaľ…boli tam tie ostnaté drôty, ktoré nás nepúšťali do toho civilizovaného sveta“ zaspomínala Kolková.

Gerhard Schödinger od roku 1985 pôsobil ako colník Rakúskej colnej správy zodpovedný za hranicu z „druhej strany“ Bergu, ktorá bola pre ľudí veľmi ťažko prístupná. Počas svojho pôsobenia zažil temné chvíle týchto hraníc, ako aj ich otvorenie v novembri 1989, ktoré podľa jeho slov bolo veľmi nezaujímavé, pretože ľudia prišli a odišli. Podľa Schödingera až v roku 2004, po vstupe Slovenska do Európskej únie, situácia začala byť pozoruhodná, pretože do Wolfstahlu prišli prví Slováci so záujmom kúpiť pozemok.

Peter Baumann, slovenský pedagóg žijúci v Rajke, vníma negatívne črty, ktoré sa občas objavia v spojení so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ako hru politikov alebo tých vyššie postavených elít. Baumann argumentoval, že na základe vlastnej skúsenosti vôbec necíti, že by sa takéto negatívne pôsobenie, zazeranie alebo aj nenávisť objavovalo medzi bežnými ľuďmi.

Hranice a utečenecká kríza

Gerhard Schödinger takisto vyjadril svoje prekvapenie nad tým, ako sa Slovensko, Maďarsko, Česko, ale aj Poľsko postavili k utečeneckej kríze, nakoľko Rakúsko, na rozdiel od spomínaných krajín, prijalo na počet obyvateľov najviac utečencov. Ďalej priznal, že spolupráca medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom by mala byť založená na spoločných diskusiách a rozhovoroch, ktoré by viedli k spoločnému riešeniu vzniknutých situácii, akou je aj súčasná európska utečenecká kríza.

V roku 2016 sa znova hovorí o zatváraní hraníc a opäť sa začínajú stavať múry, preto je potrebné upevniť priateľstvá, ktoré vznikli medzi obyvateľmi trojhraničia a ešte viac posilniť už rozvinutú spoluprácu medzi týmito troma štátmi.