Ide na podporu poľnohospodárstva členských štátov skutočne taká veľká časť spoločného európskeho rozpočtu?
Výdavky na poľnohospodárstvo spojené so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) kedysi tvorili podstatnú väčšinu výdajov EÚ, dnes tomu tak už nie je. Hoci v roku 1985 sa približne 70 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo, do roku 2013 klesla priama pomoc poľnohospodárom a výdavky na podporu tohto sektora 30 % rozpočtu, pričom 9% sa vynaložilo na rozvoj vidieka. Rozpočet SPP sa nenavýšil ani v súvislosti s rozšírením EÚ o 13 krajín, vrátane Slovenska, z ktorých väčšina má rozsiahle poľnohospodárske odvetvie. Práve naopak, výdavky spojené s SPP naďalej klesajú.
Pomerne veľký podiel výdavkov EÚ pridelených na SPP má okrem toho plné opodstatnenie. Poľnohospodárstvo je jediná politika, ktorá sa celá financuje z rozpočtu EÚ. To znamená, že výdavky EÚ do veľkej miery nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov, a preto zaberajú značnú časť rozpočtu EÚ. Odkedy vznikla spoločná poľnohospodárska politika sa čiastka, ktorá sa už neplatí zo štátnych rozpočtov, financuje z rozpočtu EÚ.
Po uskutočnení série reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky došlo k presunu od podpory produkcie k priamej podpore príjmov poľnohospodárov, a to pod podmienkou, že sa budú dodržiavať určité zdravotné a ekologické normy a tiež podporovať projekty zamerané na stimulovanie ekonomických aktivít vo vidieckych oblastiach. K poslednej reforme SPP došlo v roku 2014. Táto reforma posilnila postavenie poľnohospodárov v rámci potravinovej výroby, zaviedla spravodlivejšie priame platby a prispela k vyššej efektivite a transparetnosti SPP. To znamená, že SPP sa podľa aktuálnych potrieb neustále vyvíja.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 22. apríla 2016