Uhorkový euromýtus je už akýmsi kráľom medzi rozšírenými výmyslami o EÚ. Keď ju chce niekto skritizovať, neraz vďačne siahne po mýte, že EÚ je tak prebyrokratizovaná, že reguluje už aj chúdence uhorky. Je to teda príklad čírej úradníckej roztopašnosti alebo je uhorka zakopaná niekde inde? Platí vôbec, že nám EÚ nedopraje krivé uhorky? Vyložme teda uhorky, pardon, fakty na stôl. Čo sa v skutočnosti skrýva za uhorkovým mýtom?
Chceme iba „rovné uhorky“
Dnes je už pre každého úplne normálne, že si uhorku kúpi kdekoľvek a kedykoľvek, bez ohľadu na ročné obdobie. Ako sa však uhorka dostane k spotrebiteľovi, to už nikoho nezaujíma. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, že práve kamióny, na ktoré tak radi v zápche na diaľnici nadávame, prepravujú aj spomínané „rovné“ uhorky? Nie, nezmenili sme tému. Tvar uhoriek súvisí aj s týmto. Koľko rovných alebo krivých uhoriek sa zmestí do jednej dodávky? Fyziku neoklameme a platí, že rovných uhoriek sa do jednej prepravky zmestí oveľa viac ako tých zakrivených. A viac uhoriek v menej kamiónoch, to je aj menej znečisťovania ovzdušia ale aj lacnejšie uhorky, pretože doprava sa tiež započítava do ceny. Menej atraktívna, krivá uhorka si pripíše v nákladoch za dopravu viac ako rovná. A navyše, na krivé uhorky nakoniec veľakrát doplatili aj samotní predajcovia, pretože spotrebitelia pred „ohnutými“ uhorkami zvykli uprednostniť kúpu tých rovných. Krivé uhorky tak veľakrát zostávali predajcom nazvyš a nakoniec skončili v koši, pričom ich kvalita bola rovnaká ako tých rovných.
História uhorkového mýtu
Rok 1988 spadá do obdobia, kedy sa vášnivo diskutovalo o budúcnosti európskej integrácie. Práve v tomto roku sa EHS (Európske hospodárske spoločenstvo) rozhodlo pozrieť aj na vzhľad ovocia a zeleniny. Nešlo o svojvoľné rozhodnutie úradníkov, keďže dopyt po takejto zmene pochádzal od samotných poľnohospodárov, ktorí si nariadenie presadili. Nariadenie bolo prijaté v lete 1988 a nadobudlo účinnosť v roku 1989. V prípade uhoriek stanovovalo minimálny štandard kvality, ktoré museli uhorky splniť, aby mohli byť predávané v obchodoch v Európe.
Keďže rovné uhorky hrali prím, vznikol aj tlak na ich šľachtenie a šľachtitelia nakoniec dokázali vypestovať uhorky, ktoré ani krivé nenarastú.
Euroskeptici si prijatie nariadenia o kvalite uhoriek vyložili po svojom. Tvrdili, že Brusel diktuje zbytočné byrokratické pravidlá, nariaďuje nezmyselné normy pri predaji a obchodovaní, ktoré škodia samotným predajcom a obmedzujú spotrebiteľov. Nariadenie bolo však praktickým prínosom, pretože nielenže vychádzalo z praktických požiadavok výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov, ale prispelo aj k zjednodušeniu obchodovania medzi jednotlivými krajinami.
Postupom času však mnohí začali kritizovať „nariadenie o uhorkách“ ako symbol prílišnej regulácie a nezmyselnej byrokracie EÚ. Kvôli tomuto aj kvôli novým podmienkam na trhu či v oblasti produkcie sa začalo postupom času zvažovať zrušenie nariadenia. No prekvapujúco to nešlo zrušiť úplne ľahko, keďže členské štáty pri hlasovaní o zrušení nariadenia váhali. Odhlasovať zrušenie sa nepodarilo až dvakrát. Napokon bolo nariadenie zrušené v roku 2009 a krivé uhorky sa tak vrátili na pulty obchodov. Krivé uhorky sa tak môžu predávať popri ich rovných náprotivkoch, stačí, aby boli odlíšené od zeleniny „extra triedy“, „triedy I“ a „triedy II“. Európski spotrebitelia si tak môžu vyberať z čo možno najväčšieho sortimentu výrobkov.
Čiže zakazuje Európska únia predaj krivých uhoriek? Odpoveď znie: nie.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 27. júna 2016