Café Európa: Jazyk ako nástroj radikalizácie aj zmierenia

Tajomstvá a energia slov

Téma jazyka a jeho používania sa dotýka všetkých. Herečka Lucia Hurajová podotkla, že sa živí peknotou jazyka a snaží sa ju aj tvoriť, pekné slovo ju nabíja energiou. Spisovateľ Daniel Hevier píše a hovorí o tajomstvách slov deťom, aby vedeli rozoznať, aké slová môžu dať nádej, aké útočiť, rozosmiať, či rozplakať. Deti sú „slovotvoriči“. Podľa neho mládež dnes rovnako čítajú i nečítajú ako v minulosti, teraz čítajú iné texty, vizuálne posolstvá. Hovorí sa, že hranice môjho jazyka sú zároveň hranice môjho sveta. Veľmi lipneme na slovenčine, v jazyku sme agresívni voči cudziemu. Pritom v slovenčine skoro ani jedno slovo nie je pôvodné, väčšina pochádza zo starogermánskeho jazyka a z maďarčiny. 

Jazyk hrubne hlavne v politike

Problémom tejto doby je, že jazyk zvulgárnel a vo verejnom priestore sa používajú slová, ktoré zraňujú. Vysokoškolský profesor Ivan Lacko potvrdil, že jazyk, v tomto prípade angličtina, hrubne v zámorí i v západnom svete. Vulgárnosť a manipuláciu zaviedol do politiky terajší znovukandidát na prezidenta USA. Ide akoby o novú normu, spôsob, ako pracujú politici s voličmi. Ale my všetci sme zodpovední za toto posúvanie hraníc. Nadávky sú používané tak, že démonizujú a dehumanizujú osobu, kohokoľvek. 

Ako zostať na úrovni v komunikácii bez úrovne

Záleží to od okamihu. V prípade že použijeme hrubšie slová, treba sa vedieť aj ospravedlniť. Daniel Hevier sa ospravedlňuje hneď. Lucia Hurajová odporúča reagovať na hrubé výrazy i hrubé spôsoby vetou mimo kontextu, ktorá neslušného človeka zaskočí. Podľa Ivana Lacka bola výborným príkladom toho, ako sa má čeliť nevhodnej komunikácii, naša bývalá prezidentka. Zvládala to so štýlom, s noblesou, ale zároveň vecne a neagresívne. Vždy má zmysel zastať sa niekoho, kto je slušný a čelí takémuto útoku. 

Prečo prerážame to dno?

Všeobecná norma sa posunula tak ďaleko, že je normálne používať vulgárne výrazy. Okrem toho sme vystrašení z toho, čo sa deje okolo nás a reagujeme drsne. Politici sa sťažujú  na polarizáciu spoločnosti, ktorú však vo veľkej miere zapríčinili. Začali s nenávistnými prejavmi s vedomím toho, čo to spôsobí. Je ľahšie sa vyjadrovať skratkovito, kričať, než prednášať komplikovanejšie, pozitívne myšlienky. Príkladom sú slová, ktoré pôvodne nemali v sebe nenávistnú emóciu, ako pokrok, progres, slniečkár. V angličtine je teraz ešte horší výraz, spájajúci slová liberál a retard: „libtard”.

Chceme mier alebo mieriť na druhých

Zásadnou je otázka ako ďaleko je od slov k zbraniam. Sme rozdelená spoločnosť i svet. Na Slovensku to tak bolo už v minulosti. Je to naše dedičstvo, keď horný koniec dediny nenávidel dolný. A každý cudzinec bol nepriateľ.  Dnes je však to pre krajinu záťaž.

Paradoxne, lepšia komunikácia je vo firmách.  Aj  v téme inakosti a rodovej rovnosti. Možno, ak by bol štát fungujúca firma, išlo by to lepšie. Cit v jazyku, ktorý médiá i politici otupujú, by sme nemali stratiť. Zmena vyjadrovania je permanentná práca. V rodinách, v školách, na sebe. Reč vyjadruje rešpekt, korektnosť, citlivosť. A stále sa mení, je to živý organizmus. Mladá generácia používa veľké množstvo anglických výrazov, ktoré však skloňuje ako v slovenčine. Vyzerá to tak, že reč bude čoraz štrukturovanejšia a generácie si veľmi nebudú medzi sebou rozumieť. 

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa. O tom, akú úlohu zohráva jazyk na úrovni jednotlivca a celej spoločnosti. Môže povznášať, napĺňať a zmierovať, ale rovnako tak  manipulovať, ubližovať či dokonca zabíjať. Diskutovali  Lucia Hurajová, herečka, producentka a koučka prezentačných zručností, spisovateľ Daniel Hevier a Ivan Lacko z Katedry anglistiky a amarikanistiky, FiF UK. Diskusia Café Európa sa konala naživo v Kácečku v Bratislave. Moderátorom podujatia bol Martin Staňo. Mediálnymi partnermi boli Denník SME, Rádio_FM.