Café Európa: Sloboda je umenie, umenie je sloboda

Sloboda je slovo, ktoré nám dáva krídla

Sloboda má pre nás veľkú hodnotu. Pocit slobody ale pre každého môže byť trochu iný. Kultúrna manažérka a teatrologička Silvia Hroncová pripomenula výrazný míľnik, keďže si svoj pocit slobody uvedomila práve pri štrnganí kľúčov v roku 1989. Prozaik a publicista Martin Milan Šimečka poukázal na negatívnu a pozitívnu slobodu. Negatívna znamená, že môžeme hovoriť čokoľvek, minimálne doma. K pozitívnej slobode potrebujeme celú spoločnosť, spoločenskú spoluprácu. Dnes je práve táto pozitívna sloboda napádaná.

Do akej miery sme slobodní v našej spoločnosti?

Dnešnú dobu by sme mohli pripodobniť normalizácii. Martin Milan Šimečka vidí rozdiel oproti minulosti a dnešku v tom, že dnes nám nemôžu zakázať tvoriť, iba nám môžu zobrať peniaze. Umenie sa ale dá tvoriť aj bez toho – nepotrebujeme drahé vybavenie, film môžeme natočiť aj na mobil a knihu napísať a publikovať na internete zadarmo. Sloboda je teda v tom, že to môžeme robiť. Dnes zažívame útok práve na tú pozitívnu slobodu. Potrebujeme si uvedomiť, že bez slobodnej kultúry sloboda neexistuje.

Potrebujeme slobodnú kultúru

S témou slobody v umení úzko súvisí riadenie kultúry, medzi výrazné témy sa teda dostáva ministerstvo kultúry a jeho úloha v našej spoločnosti. Pre Silviu Hroncovú ako pre bývalú ministerku kultúry je tento rezort jeden z najpodstatnejších – dokáže budovať silnejšiu identitu krajiny. Ministerstvo kultúry dnes ohrozuje nielen kultúrnu infraštruktúru, ale aj samotnú víziu a identitu krajiny. Minister*ka by mal vnímať, že cez kultúru sa dá zveľadiť celá krajina. Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, na spomenuté nadviazal tým, že okrem vnútorného prežitia a identity má kultúra aj ekonomický význam. Navyše pozitívne pôsobí na inklúziu, zdravie či vzdelávanie. Kultúra má obrovské množstvo pridaných hodnôt. 

Nenávistný jazyk dnešnej doby

Nedostatočne vybudovaná kultúra vplýva na jazyk nenávisti. Prozaička, dramatička, prekladateľka a publicistka Jana Juráňová v súvislosti s otázkou slobody spomenula aj tento aktuálny svetový trend. Sloboda alebo nesloboda sa vyskytuje aj v lepších časoch, než sú tie, v ktorých žijeme. Dnes sme svedkami veľmi nenávistného jazyka. Martin Milan Šimečka pomenoval korene vulgarizmov v tom, že nemáme dostatočne silné kultúrne zázemie a vzdelanie.

Kultúra sa týka nás všetkých

Rozprávať sa o týchto témach je veľmi dôležité, otázkou zostáva, či to stačí. Ako presvedčiť ľudí, že sa ich kultúra týka? Vladimír Šucha podotkol, že neexistuje dedina, kde by sa nenašlo pár ľudí, ktorí sa venujú kultúre. Nestačí z jedného centra financovať kamenné inštitúcie, potrebujeme podporovať aj takéto aktivity, potrebujeme živú kultúru. Podľa Jany Juráňovej aj menšina, akou je kultúra, môže byť významná. Ľudia kultúru často berú ako samozrejmosť, neuvedomujú si, že ju potrebujú. Treba im to ukázať. Pre Petra Bebjaka, režiséra, producenta a herca je dôležité začať spájať všetkých nespokojných ľudí zo všetkých profesií. Je to jediná možnosť, ako zvýšiť potenciál toho, aby sa to dotklo čo najviac ľudí a hlavne ľudí vo vláde. Jana Juráňová povzbudila slovami, že treba ukázať, že sa nebojíme. Nenechať sa zastrašiť a ukázať nebojácnosť. Silvia Hroncová diskusiu uzavrela: treba vydržať a nevzdávať sa.

Článok vznikol z obsahu diskusie v Café Európa. O slobode v umení a o tom, aké umenie je slobodné. O úlohe kultúry v našej spoločnosti. O tom, ako dokáže budovať identitu krajiny, ale mať aj priaznivý vplyv na inklúziu, zdravie, vzdelávanie. Diskutovali Silvia Hroncová, kultúrna manažérka a teatrologička, Jana Juráňová, prozaička, dramatička, prekladateľka a publicistka, Martin Milan Šimečka, prozaik, publicista, Peter Bebjak, filmový režisér, producent, herec a Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Diskusia Café Európa sa konala naživo v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Moderátorom podujatia bol Martin Staňo.