Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 6. októbra 2022
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 7 min

Diskusia Café Európa: Ako sa žije na slovensko-maďarskej hranici?

Ako funguje cezhraničná spolupráca samospráv a v čom sú jej najväčšie výhody a úskalia?

Diskusia Café Európa: Ako sa žije na slovensko-maďarskej hranici

Využívajú samosprávy celý potenciál finančnej pomoci zo strany Európskej únie? Kde je hranica medzi pomocou zahraničnej vlády menšinám a zasahovaním do vnútorných záležitostí susedného štátu?

Komárno vs. Komárom – vzťah dvoch bratov

Po geografickej stránke sa historická časť mesta nachádza na severe a druhá, hospodársky rozvinutejšia s priemyselným parkom, ktorá sa pripojila len v 20. storočí, na juhu. Práve tá vďaka svojej nízkej nezamestnanosti ťahá celý región. Béla Keszegh, primátor mesta Komárno, približuje situáciu danej oblasti nasledovne: „Iné mestá, ako napr. Štúrovo či Ostrihom, neboli až tak preťaté. Nakoľko sú Komárno a Komárom svojimi programami (napr. kultúrnymi) značne previazané, pripojením sa k EÚ a k zóne Schengenu môžu fungovať viac ako jeden celok a prihlasovať sa spoločne na rôzne projekty, ako napr. Interreg Europe, čím získava celý región na oboch stranách.“ Komárno a Komárom tak podľa jeho slov nechce medzi sebou súperiť, no naopak dopĺňať sa a spolupracovať, čím môžu ísť príkladom aj iným európskym mestám.

Poškodil COVID cezhraničné fungovanie?

Na otázku moderátora, aké škody počas pandémie spôsobilo uzavretie hraníc, odpovedá Ema Vasiová, riaditeľka Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Rába – Dunaj – Váh:  „Bolo to veľmi ťažké, nakoľko do Maďarska nemohli ísť ani tí, ktorí mali maďarskú pracovnú zmluvu. No ovplyvnilo to aj získavanie finančných zdrojov našich klientov, a teda občianskych združení.“ Dodáva, že samotnú spoluprácu sťažovali aj prísnejšie reštrikcie na slovenskej strane, a to aj napriek tomu, že snahy o špecifický prístup pri tak ojedinelom meste ako Komárno-Komárom boli aj zo strany primátora Bélu Keszegha značné.

Ako ďalej prehlbovať spoluprácu?

Ako uvádza primátor Béla Keszegh, v mestách žije 1/3 Slovákov a 2/3 Maďarov. Slovenská strana funguje dvojjazyčne, no v južnej časti je dominantná maďarčina. Podľa Emy Vasiovej by pritom výuka slovenčiny u obyvateľov Komáromu vzťahy medzi ľuďmi len prehĺbila a pomáhala prekonávať nedorozumenia. Rovnako by to zvyšovalo možnosti uplatnenia sa na pracovnom trhu. Nielen na slovenskom, ale i českom. Výuku jazykov oboch hraničiacich štátov by však na podporu interakcie medzi ľuďmi, odporúčala všetkým mestám, ktorých sa to geograficky týka. Béla Keszegh v tejto otázke rovnako vyzdvihuje európske riešenie, kedy sa susediace kultúry môžu vzájomne obohacovať, a haní obmedzujúce jazykové zákony jednotlivých krajín. Komárno preto vidí ako svetlý príklad pre Európu.

Projekty a iniciatívy ako cesta kooperácie

Oba mestá robí neoddeliteľnými i množstvo projektov, ktoré podporujú obe samosprávy. Napríklad v oblasti kultúry, dopravy, ochrany pamiatok a turistického ruchu, ako napríklad „bike sharing“, výstavba cyklotrás, rozvoj autobusovej dopravy, ochrana pamiatok a i.. Z balíka programov z Fondu malých projektov sa regiónu, ako uvádza riaditeľka Ema Vasiová, podarilo získať až 6 miliónov eur pre 450 projektov, z ktorých od roku 2018 dokázali podporiť 130 z nich. Týkalo sa to napríklad cirkevných organizácií, škôl a inštitúcií venujúcich sa nielen spomenutým oblastiam, ale aj športu a ochrane prírody. Na druhej strane neopomenuli ani verejné inštitúcie a spoluprácu medzi občanmi. Do niektorých projektov boli dokonca pripojené výskumné organizácie i podnikatelia, z čoho piatim sa podarilo svoje podnikanie oživiť, napríklad aj v oblasti vinárstva. Ako ďalej pokračuje, mali i projekty zamerané na tému starnutia, ktoré Európu čoraz viac ohrozuje. „V roku 2030 – 2050, kedy sa očakáva rapídne starnutie populácie, bude dominantná časť obyvateľov dosahovať vekovú hranicu 50+. Preto je naším cieľom, aby ľudia dokázali čo najdlhšie a zdravo pracovať“, dodáva.

Ema Vasiová zároveň dúfa, že sa im v roku 2023 podarí z balíčka na obdobie 2021 - 2027 získať ďalšie prostriedky, pretože príležitostí, z ktorých by mohli ťažiť obyvatelia na oboch stranách, je mnoho. V rámci vízií do budúcna, by si primátor Béla Keszegh vedel predstaviť aj užšiu spoluprácu i v zdravotníctve a hospodárstve, najmä v oblasti organizovania prístavu. „Práve takéto prepojenia sú základom spolupráce“, uzatvára.

Príklady v praxi

Ema Vasiová približuje postupné budovanie cezhraničných cyklotrás v rámci mesta, ktoré ďalej z Komárna pokračujú až po Kolárovo a neskôr Nové Zámky. Rovnako je v pláne potiahnuť ich z Komárna aj východným smerom až do Štúrova. Maďarský partner zase plánuje rozvíjať turizmus s koňmi v oblasti Štúrovo a Ostrihom. „Spomeniem aj neďalekú obec Martovce, kde sme vyčistili tri jazerá, aby lepšie slúžili potrebám turizmu“, vymenúva riaditeľka Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Rába – Dunaj – Váh. Ďalším z príkladov je aj spolupráca medzi obcami Iža a Almásfüzitő, ktorá sa prehlbuje už od roku 2011. Výsledkom čoho je napríklad múzeum venované rímskej histórii na Slovensku. V roku 2016 sa zase na opačnom brehu Dunaja uchádzala maďarská strana o realizáciu miestností na workshopy a organizovanie detských táborov. V rámci zefektívňovania spolupráce radí Béla Keszegh medzi úspešný projekt aj prepojenie Komárna a Komáromu elektrickým autobusom.

Aktivity do budúcna

Pre rozvoj je podľa primátora dôležitý najmä rozvoj infraštruktúry. Na maďarskej strane plánujú do 10 rokov vybudovať rýchlostnú cestu až po Székesfehérvár (Stoličný Belehrad, poz. red.). Preto aj my na našej strane musíme urobiť všetko preto, aby bol tento ťah juh – sever významným bodom a potiahnuť ho ďalej až k Nitre. Pozornosť sa sústreďuje aj okolo prístavu a jeho možnej revitalizácii. V minulosti bol dokonca väčší ako prístav v Bratislave a úlohu logistického centra stredoeurópskeho významu môže plniť aj dnes. Následne by ťahal dopredu širší región. Ako ďalej uvádza, časť zo zdrojov UMR z Európskej únie, Fondu obnovy, projektov INTERREG a ďalších prúdi do južnej aglomerácie na Slovensku, kam okrem Komárna spadajú aj Nové Zámky a ostatné časti regiónu. Vďaka snahe využiť všetky dostupné možnosti tak môžu získať až 25 miliónov eur, ktoré pomôžu túto oblasť pozdvihnúť.

Vo všeobecnosti tak platí, že ľudia na oboch stranách spolu vychádzajú a chceli by organizovať svoj každodenný život čo možno najefektívnejšie, preto ho netreba zbytočne komplikovať politikou. Spolupráca dvoch miest na opačných brehoch Dunaja si len vyžaduje vedomejšie plánovanie do budúcnosti a profesionalizmus a dnešná diskusia potvrdila, že je možná.

Článok vznikol na online podujatí „Ako sa žije na slovensko-maďarskej hranici“, ktoré 3. októbra 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Pétrom Vataščinom diskutovali Béla Keszegh, primátor mesta Komárno a Ema Vasiová, riaditeľka Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Rába - Dunaj - Váh.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
6. októbra 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku