Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Novinový článok
  • 17. apríla 2015
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 5 min

Diskusia Café Európa: Bezpečnosť štátu vs. právo na súkromie

KC Dunaj je už tradičný priestor pre podujatie Café Europa, ktoré sa uskutočnilo 14. apríla. Diskusia, pri kávičke a koláčiku, sa zamerala na tému ochrany štátu VS práva na súkromie. Diskutovali Milan Žitný, Erik Láštic a Martin Dubéci.

CE Bezpečnosť štátu vs. právo na súkromie

Pozvanie do diskusie prijali traja hostia. Erik Láštic, vedúci katedry politológie na FiF UK, ktorý sa venuje aj rôznym formám sledovania osôb a spôsobu zberu osobných údajov v rámci Slovenska. Druhým hosťom bol Martin Dubéci, ktorý vyštudoval politológiu v Bratislave, Kodani a v Londýne. V súčasnosti vedie občianske združenie ALFA. Naším tretím hosťom bol Milan Žitný, bezpečnostný analytik, nezávislý novinár a publicista. Venuje sa hlavne témam zaoberajúcimi sa bezpečnosťou, spravodajskými službami a organizovaným zločinom v politickom kontexte. Podujatie moderoval Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Úvod stretnutia bol venovaný vtipnej videoukážke Edwarda Snowdena, ktorý bol hosťom v americkej show Johna Olivera.

Erik Láštic: Žijeme v dobe, kedy sme zaradení do systému v rámci ktorého zanechávame množstvo stôp.

Láštic si myslí, že problém nie je lokalizovaný pevnými hranicami. To, čo robíme je do veľkej miery fenomén toho, že kdekoľvek máte telefóny, máte aj nejakú sieť. Tým zanechávame stopy. Na základe toho, môžeme vytvoriť príbeh o tom čo robíme alebo ským si v noci píšeme SMS. Tieto dáta umožňujú tajným službám zistiť veľa. Bankové služby využívame už aj na internete. Taktiež je to stopa k tomu, aký som klient banky a to všetko robí obraz o mne. Podľa Láštica sú naše životy čoraz viac transparentnejšie.

Moderátor sa hneď na to, opýtal podotázku, aká je úloha štátu v systéme bezpečnosti? Láštic tvrdí, že systém je krížený cez Európu a Ameriku. Vo svojom výskume testovali Facebook a Google. O tom, aké informácie o nás zbierajú sa nemáme ako dozvedieť. Ďalší problém je kríženie štátu a súkromných spoločností. Štát sa nepustí do veľkých projektov s veľkým množstvom dát. To robia skôr súkromné spoločnosti.

Milan Žitný: SIS sa ani dnes nemôže porovnávvať s svojimi zahraničními kolegami

Ďalšia otázka sa týkala Slovenska. Aká bezpečná je slovenská bezpečnostná služba a čo v súčasnosti robí? Milan Žitný si myslí, že v súčasnosti je SIS lepšie na tom,ako bola. Svedčí o tom fakt, že v minulosti ju bolo celkom jednoducho možné odpočúvať. Keď na to SIS prišla, tak na svoju obranu využila celkom jednoduchý nástroj - znejasnovač reči. Taktiež bol prekonaný a tajnú službu odpočúvali ďalej. Dnes ju však neodpočúvaju, ale nemôže sa však porovnávať so svojimi kolegami v zahraničí. Mnohé súvislosti nútia Slovensko, aby boli naše zákony aj o tajných službách kompatibilné s tými vo svete.

Martin Dubéci: Jeden z najväčších problémov je zabezpečiť vonkajšiu aj vnútronú kontrolu

Na Martina Dubéciho smerovala otázka, aký bol najväčší problém v zákone o tajných službách? V prvom rade by mal zákon zabezpečiť vonkajšiu aj vnútornú kontrolu. Problém bol aj v cielenej väzbe na premiéra SR. Neexistovala kontrola financovania. Taktiež je veľmi potrebné, aby bol o tajnej službe aj parlamentný výbor. Na otázku, kam sa to posunulo za mesiac Dubéci tvrdí, že vytvorili 300 pripomienok. Cielená väzba na premiéra už nie je a taktiež všetky otázky parlamentnej ochrany si má parlament vyriešiť sám.

Ďalšia otázka moderátora Bilčíka sa týkala tajných služieb v širšom kontexte aj v zahraničí ohľadne kajín, ktoré sú nám aj historicky bližšie.  

Dúbeci tvrdí, že budeme prvá krajina, ktorá bude mať whistblowerov. Je to aj o strategickom nastavení vo svetle rozvoja a či sú efektívne. Láštic tvrdí, že je to prvýkrát, kedy verejnosť zasiahla do nejakého procesu. Keď sa tu dá dokopy niekoľko neziskoviek, tak môžeme hovoriť o tom, že ak na niečo nadávame, tak to môže priniesť výsledky.

Milan Žitný si myslí, že ak chceme navrátiť dôveru tajným službám, tak to musí byť autorita akceptovaná verejnosťou, ale aj štátom. Dubéci hovorí, že ak má byť tajná služba nezávislá externá autorita, tak to znie fajn. Problém vidíme však v tom, že tu máme NKÚ alebo ÚVO, a tam to robí zásadný problém.

Zhoda by mala prísť naprieč celým poliickým spektrom

Otázky z publika smerovali aj k tomu, či sa dá vytvoriť nejaký komplexný európsky systém tajných služieb a či dokáže fungovať. Včšetci diskutujúci sa zhodli, že by to bol veľmi komplikovaný proces a asi by to nefungovalo.

Posledná otázka moderátora bola zameraná na navrátenie optimizmu ohľadne tajných služieb. Láštic si myslí, že svetlo nádeje môže byť v tom, že na Slovensku veľa vecí nefunguje dobre. Takže aj keď spustíme nejaký veľký projekt a budú tu tisícky kamier, tak to nemusí fungovať. Martin Dubéci tvrdí, že používateľ internetu má veľa možností, ako sa dokáže chrániť. Tajné služby majú byť legitímnou diskusiou vo verejnosti a musí byť vytvorený tlak na politikov aby sa vytvoril regulačný rámec. Milan Žitný ukončil diskusiu tým, že zhoda musí prísť naprieč celým politickým spektrom. Ak to tak nejde, tak vtedy musí prísť väčší tlak z mimovládneho prostredia.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
17. apríla 2015
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku